Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Už mám dosť jeho nenávisti: Robinson sa k vražde Kirka priznal v esemeske partnerovi

Prokuratúra v Utahu oznámila, že bude žiadať trest smrti pre 22-ročného Tylera Robinsona, ktorý čelí obvineniu z vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Podľa dôkazov si obeť vybral na základe politických postojov a konal s vedomím, že vraždu uvidia aj deti.

Podľa súdnych dokumentov sa k činu priznal v sérii textových správ svojmu spolubývajúcemu – zároveň aj partnerovi. V nich uviedol, že útok plánoval týždeň a konal vedome. „Už mám dosť jeho nenávisti,“ napísal.

K činu sa priznal krátko po streľbe, keď spolubývajúcemu odkázal, aby „pozrel pod klávesnicu“ – tam zanechal odkaz, že má príležitosť „zneškodniť Kirka“. Spolubývajúceho tiež žiadal, aby vymazal správy a nekomunikoval s políciou.

Streľbu uskutočnil z kampusu Utah Valley University a Kirka zabil jediným výstrelom z pušky po starom otcovi. Po vražde sa skrýval viac než 30 hodín.

K odhaleniu pomohli rodičia, ktorí ho po zhodnotení dôkazov konfrontovali. Robinson sa polícii vzdal až po konzultácii s rodinným priateľom – bývalým zástupcom šerifa.

(reuters, lup)

Minúta  |  

USA rokujú o krízovom financovaní, v hre sú aj milióny pre Kongres a súdy

Snemovňa reprezentantov USA chce ešte tento týždeň hlasovať o dočasnom návrhu zákona, ktorým by sa predišlo odstaveniu vlády a zároveň by sa posilnila ochrana verejných činiteľov po atentáte na Charlieho Kirka.

Návrh počíta s 88 miliónmi dolárov navyše, najmä na bezpečnosť členov Kongresu, výkonných orgánov a Najvyššieho súdu USA.

Financovanie má platiť do 21. novembra a republikáni ho označujú za „čisté“, teda bez ďalších politických dodatkov.

Demokrati však žiadajú dvojstranné rokovania a varujú pred jednostranným presadzovaním návrhu, ktoré vraj nahráva prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi.

Lídri opozície upozorňujú aj na zanedbanie otázok zdravotníctva. Republikáni tvrdia, že tie budú predmetom decembrových diskusií.

V Senáte, kde je potrebných 60 hlasov, bude návrh čeliť náročnejšej skúške – potrebná je totiž podpora minimálne siedmich demokratov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Brusel chce rýchlejší koniec dovozu ruskej ropy a plynu, chystá nové sankcie

Európska komisia plánuje urýchliť koniec dovozu fosílnych palív z Ruska. Oznámila to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sľúbil prísnejšie sankcie voči Moskve, ak sa k nim pripoja všetky členské štáty NATO.

Komisia má v najbližšom období predstaviť už 19. balík sankcií, tentoraz zameraný na kryptomeny, bankový sektor a energetiku.

Von der Leyenová tvrdí, že príjmy z ropy a plynu udržiavajú ruskú vojnovú ekonomiku pri živote, a preto je nutné dovoz ukončiť rýchlejšie. Konkrétny časový plán však zatiaľ neoznámila – v platnosti ostáva cieľ do roku 2027.

Problémom môže byť odpor niektorých krajín ako Maďarsko, Slovensko či Turecko, ktoré sú stále výrazne závislé od ruských surovín.

EÚ zároveň dováža skvapalnený plyn z Ruska v značnom objeme, čo môže proces komplikovať.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Netanjahu: Katar financuje Hamas, útok v Dauhe bol úplne opodstatnený

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu obhajuje nálet na Hamas v katarskej Dauhe s odôvodnením, že Katar dlhodobo poskytuje tomuto hnutiu podporu a útočisko. Tvrdí, že Dauha má vplyv na Hamas, no nevyužíva ho.

Izrael v utorok zaútočil na cieľ, ktorým mal byť hlavný vyjednávač Chalíl Hajja, pričom zahynulo šesť osôb vrátane člena katarskej bezpečnosti. Palestínci však popierajú, že by útok zasiahol ich lídrov.

Ide o prvý izraelský zásah na pôde spojenca USA. Zaujímavosťou je, že Katar podľa AFP dlhé roky posielal pomoc do Gazy so súhlasom práve Netanjahuovej vlády.

V súčasnosti izraelské médiá informujú o vyšetrovaní takzvanej kauzy Qatargate, v ktorej dvaja blízki Netanjahuovi ľudia údajne prijali peniaze od Kataru. Premiér to označuje za politický útok a kritiku smeruje aj k vedeniu tajnej služby Šin Bet a prokuratúre.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump priletel na druhú štátnu návštevu Británie

Americký prezident Donald Trump priletel v utorok večer do Británie na druhú štátnu návštevu, na ktorú ho pozval kráľ Karol III. Spravodajcovia agentúry AFP videli, ako jeho Air Force One pristál na letisku Stansted ležiacom pri Londýne o 21.07 miestneho času (22.07 h SELČ).

Americký prezident novinárom počas letu povedal, že jeho trojdňová návšteva „bude veľmi veľká vec“. Sprevádza ho na nej jeho manželka Melania.

Trumpa do Británie pozval Karol III. prostredníctvom osobného listu. Ten americkému prezidentovi odovzdal britský premiér Keir Starmer počas svojej februárovej návštevy Washingtonu. Šéf Bieleho domu to vtedy označil za „veľkú česť“. Ako poznamenala agentúra AP, hoci pozvanie na štátnu návštevu Británie oficiálne posiela kráľ, robí tak na základe odporúčania vlády.

Karol III. bude v stredu hostiť Trumpovcov na Windsorskom hrade. Vo štvrtok sa americký prezident stretne s britským premiérom Starmerom v jeho vidieckom sídle Chequers.

Trump, ktorý je veľkým podporovateľom britskej kráľovskej rodiny, je prvým americkým prezidentom, ktorý bol pozvaný na druhú štátnu návštevu Spojeného kráľovstva. Tú predchádzajúcu absolvoval v júni 2019 počas svojho prvého funkčného obdobia, pričom ho vtedy privítala kráľovná Alžbeta II., matka súčasného britského panovníka.

Návšteva Trumpa sa považuje za súčasť Starmerovho úsilia zmierniť vplyv niektorých jeho rozhodnutí na Britániu. Sprevádzajú ju prísne bezpečnostné opatrenia. Trump sa v rámci návštevy vyhne Londýnu, kde sa má v stredu proti nemu konať rozsiahla demonštrácia. Ako však píše AFP, už v utorok večer sa niekoľko desiatok demonštrantov s protitrumpovskými transparentmi zhromaždilo aj neďaleko Windsorského hradu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský súd odmietol vyšetrovanie vraždy Navaľného

Ruský mestský súd v Salecharde odmietol začať trestné konanie pre podozrenie z vraždy Alexeja Navaľného, a to napriek opakovaným žiadostiam jeho rodiny. Žiadosť podala už deň po jeho smrti Navaľného matka Ľudmila, no úrady ju opakovane zamietli.

Súd teraz odmietol aj jej odvolanie. Navaľnyj, známy kritik Kremľa a zakladateľ protikorupčného fondu FBK, zomrel 16. februára 2024 vo väznici Polárny vlk v meste Charp.

Oficiálne úrady tvrdia, že skolaboval počas prechádzky, no jeho podporovatelia hovoria o vražde na príkaz Vladimira Putina. Navaľného pohreb sa konal 1. marca v Moskve za účasti tisícov ľudí.

Odmietnutie vyšetrovania vnímajú mnohí ako ďalší dôkaz o systematickom zamlčiavaní a potláčaní politickej opozície v Rusku.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.