Preskočiť na obsah
  |  

Madrid volá po „kreatívnom“ využití zmrazených ruských aktív v EÚ

Španielsko podporuje plán EÚ využiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine.

Minister hospodárstva Carlos Cuerpo v rozhovore pre Bloomberg zdôraznil, že Madrid dlhodobo presadzuje zvýšenie finančnej podpory pre Kyjev a hľadá aj „kreatívne spôsoby“, ako zapojiť zablokované ruské aktíva.

Podľa neho je potrebné hľadať inovatívne prístupy, ktoré umožnia udržať podporu Ukrajiny aj v zložitých ekonomických podmienkach.

Zároveň priznal, že Španielsko, ako jeden z hlavných dovozcov ruského skvapalneného plynu v EÚ, pracuje na znížení tejto závislosti a diverzifikácii dodávok, napríklad z USA.

Vyjadrenia Cuerpa prichádzajú v čase, keď Európska komisia zintenzívňuje úsilie o využitie ruského majetku na podporu obrany Ukrajiny – ide o tému, ktorá rozdeľuje členské štáty, no zároveň získava čoraz väčšiu podporu najmä zo strany krajín ako Španielsko či Pobaltie.

(reuters, red)

  |  

Francúzsko ruší protiteroristickú spoluprácu s Mali a vyhosťuje diplomatov

Francúzsko podľa informácií Le Monde prerušilo protiteroristickú spoluprácu s Mali a nariadilo dvom diplomatickým zástupcom tejto krajiny, aby opustili Francúzsko.

Tento krok nasledoval po zadržaní francúzskeho vyslanca v Bamaku a vyostrení napätia medzi oboma krajinami. Mali minulý mesiac zadržalo francúzskeho občana podozrivého zo spolupráce s francúzskymi tajnými službami a obvinilo „cudzie štáty“ zo snahy destabilizovať štát.

Francúzsko tieto obvinenia odmietlo a žiada okamžité prepustenie svojho diplomata, ktorý má diplomatickú imunitu.

Mali zároveň vyhlásilo za „nežiaduce osoby“ päť pracovníkov francúzskeho veľvyslanectva v Bamaku, ktorí krajinu opustili ešte začiatkom septembra. Francúzske úrady avizovali, že prijmú ďalšie opatrenia, ak dôjde k predĺženiu zadržania ich zástupcu.

Mali čelí od roku 2012 závažnej bezpečnostnej kríze spôsobenej násilnosťami skupín napojených na al-Káidu a Islamský štát, ako aj aktivitami rôznych zločineckých organizácií.

(sie)

  |  

Taliban odmieta návrat USA na základňu Bagram, hovorí o vzájomnom rešpekte

Spojené štáty sa chcú vrátiť na základňu Bagram v Afganistane, vyhlásil vo štvrtok prezident Donald Trump počas tlačovej konferencie s britským premiérom Keirom Starmerom. Odôvodnil to strategickou polohou základne blízko Číny.

Historické sovietske letisko bolo po útokoch z 11. septembra 2001 hlavným zázemím amerických síl v Afganistane až do roku 2021, keď sa USA stiahli a moc prevzalo islamistické hnutie Taliban.

Afganistan však akékoľvek rokovania o návrate Američanov vylúčil. „Afganistan a Spojené štáty musia spolupracovať… bez toho, aby USA udržiavali vojenskú prítomnosť v akejkoľvek časti Afganistanu,“ uviedol na sociálnej sieti X predstaviteľ afganského ministerstva zahraničia Zakir Džalál.

Podľa neho sa môžu obe krajiny zamerať na hospodárske a politické vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a spoločných záujmoch.

Americkí predstavitelia zároveň rokujú s Talibanom o prepustení občanov USA zadržiavaných v Afganistane. Washington oficiálne vládu Talibanu neuznáva.

(reuters, est)

  |  

V tuneli Višňové sprevádzkovali osvetlenie, je opäť bližšie k otvoreniu

Tunel Višňové, ktorý bude s dĺžkou 7,5 kilometra najdlhším tunelom v prevádzke Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), už čoskoro dokončia, informuje NDS na svojich sociálnych sieťach.

Práce napredujú dynamicky, vo štvrtok sprevádzkovali osvetlenie s viac než 1 000 svetlami, nainštalovali 386 dohľadových kamier a 84 ventilátorov. Prebiehajú funkčné testy technológií a cvičenia záchranných zložiek. Ďalšie kroky zahŕňajú doriešenie prenosu rádiového a GPS signálu a nastavenie poplachových plánov.

Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Filipa Macháčku je cieľom sprejazdniť tunel čo najskôr so zabezpečovacími štandardmi. Zmluvný termín je február 2026, no Národná diaľničná spoločnosť aj ministerstvo dopravy intenzívne pracujú na tom, aby sa otvorenie podarilo ešte skôr, ideálne už do konca tohto roku.

Tunel zlepší dopravu na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, skracujúc prejazd pod Tatrami a odkláňajúc tranzit mimo problematickej cesty pod Strečnom.

(sie)

  |  

Austrálsky premiér ide do New Yorku, s Trumpom môžu riešiť jadrové ponorky

Austrálsky premiér Anthony Albanese v sobotu odlieta do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, kde sa môže po prvý raz osobne stretnúť s prezidentom Donaldom Trumpom.

Ich stretnutie zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, hoci Trump už dávnejšie spomenul na svojej sociálnej sieti Truth Social, že Albanese príde „veľmi skoro“.

Hlavnými témami rokovaní budú bezpečnostné otázky vrátane dohody AUKUS o jadrových ponorkách, kde Austrália potrebuje podporu USA.

Austrália tiež nedávno oznámila investíciu 12 miliárd austrálskych dolárov (6,73 miliardy eur) na modernizáciu lodeníc pre údržbu týchto ponoriek v rámci projektu AUKUS.

Expert z prostredia diplomacie pre Reuters uviedol, že podpora Trumpa bude kľúčová pre úspešnosť tohto kľúčového projektu Austrálskej armády, ktorý má pre USA vyvažovať rastúci čínsky vplyv v Indo-Pacifiku.

Albanese tiež plánuje na OSN vyjadriť podporu palestínskej štátnosti a predstaviť austrálsku legislatívu na obmedzenie sociálnych sietí pre deti do 16 rokov.

(reuters, sie)

  |  

V piatok otvoria záhadný list T. G. Masaryka po 88 rokoch

Spravodajský portál televízie Markíza informoval, že v piatok 19. septembra 2025 na zámku v Lánoch slávnostne otvoria zapečatenú obálku, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje posledné slová prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zo septembra 1937.

Text listu nadiktoval Masaryk svojmu synovi Janovi krátko pred svojou smrťou. Obálka zostala utajená cez obdobie druhej svetovej vojny, komunistického režimu a exilu.

Historici naznačujú, že obsah nemusí byť veľkým politickým posolstvom, ale skôr útržkovitými myšlienkami či odkazmi rodine. Masaryk v tom čase trpel následkami mozgových príhod, ktoré mu sťažovali artikuláciu a pamäť, čo obmedzovalo schopnosť vytvoriť dlhší a súvislý text. Mohol však vyjadriť to, čo považoval za najdôležitejšie pre životný priestor, v ktorom sa nachádzal.

List zaznamenal Jan Masaryk a jeho existenciu potvrdili až v roku 2005, lebo dokument na niekoľko desaťročí zmizol v zahraničí.

(sie)