Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko má ambíciu stať sa lídrom v sociálnej ekonomike

Slovensko má ambíciu stať sa lídrom v rozvoji sociálnej ekonomiky, čo potvrdila Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku (ASES) po prvom Európskom samite sociálnej ekonomiky v španielskej Murcii.

Na samite sa stretli zástupcovia z 27 krajín vrátane afrických a blízkovýchodných štátov s cieľom zjednotiť sily a zabezpečiť, aby Európska komisia uznala prínos miliónov sociálnych podnikov a pracovníkov, ktoré významne prispievajú k európskemu hospodárstvu a kvalite života.

Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas) poukázal na to, že akčný plán sociálnej ekonomiky je pre Slovensko zásadný nástroj, ktorý mu umožnil presadiť financovanie sociálneho podnikania v rámci programov Slovensko 2021 – 2027.

Tento plán je podľa neho oficiálny európsky prístup a nie len iniciatíva malej skupiny aktivistov.

Predsedníčka ASES Alena Gunárová ocenila účasť Slovenska na samite a zdôraznila, že krajina chce prinášať nové riešenia pre sociálne podniky, pomáhať im a tým posunúť Slovensko vpred v tejto oblasti.

(tasr, sie)

  |  

Ukrajina plánuje nasadiť až tisíc obranných dronov denne

Ukrajina čoskoro zvýši počet takzvaných interceptorových dronov na tisíc denne, aby čelila narastajúcim ruským útokom bezpilotnými prostriedkami.

Oznámili to ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ spolu s poľským ministrom obrany Władysławom Kosiniakom-Kamyszom, informovala Ukrajinská pravda.

Interceptorové drony – teda drony určené na zachytávanie a ničenie nepriateľských bezpilotných lietadiel – majú posilniť ochranu ukrajinského vzdušného priestoru. Slúžia ako lacnejšia a flexibilnejšia alternatíva k tradičným protivzdušným systémom, ktoré sú náročné na obsluhu aj financie.

Šmyhaľ upozornil, že Rusko je už schopné vyslať až 800 dronov počas jednej noci, čo si podľa neho vyžaduje aspoň tisíc aktívnych interceptorov denne na strane Ukrajiny.

„Táto úroveň bude dosiahnutá. Nemôžem zverejniť aktuálne čísla, ale veľmi skoro sa k nej dostaneme,“ povedal.

Dodal, že hlavným problémom nie je výroba samotných dronov, ale infraštruktúra riadenia zo zeme, vrátane radarových systémov a umelej inteligencie potrebnej na presné zameranie cieľov.

„Ide o komplexný systém, ktorého implementácia si vyžaduje čas, ale napredujeme podľa plánu,“ doplnil.

(red)

  |  

Madrid volá po „kreatívnom“ využití zmrazených ruských aktív v EÚ

Španielsko podporuje plán EÚ využiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine.

Minister hospodárstva Carlos Cuerpo v rozhovore pre Bloomberg zdôraznil, že Madrid dlhodobo presadzuje zvýšenie finančnej podpory pre Kyjev a hľadá aj „kreatívne spôsoby“, ako zapojiť zablokované ruské aktíva.

Podľa neho je potrebné hľadať inovatívne prístupy, ktoré umožnia udržať podporu Ukrajiny aj v zložitých ekonomických podmienkach.

Zároveň priznal, že Španielsko, ako jeden z hlavných dovozcov ruského skvapalneného plynu v EÚ, pracuje na znížení tejto závislosti a diverzifikácii dodávok, napríklad z USA.

Vyjadrenia Cuerpa prichádzajú v čase, keď Európska komisia zintenzívňuje úsilie o využitie ruského majetku na podporu obrany Ukrajiny – ide o tému, ktorá rozdeľuje členské štáty, no zároveň získava čoraz väčšiu podporu najmä zo strany krajín ako Španielsko či Pobaltie.

(reuters, red)

  |  

Francúzsko ruší protiteroristickú spoluprácu s Mali a vyhosťuje diplomatov

Francúzsko podľa informácií Le Monde prerušilo protiteroristickú spoluprácu s Mali a nariadilo dvom diplomatickým zástupcom tejto krajiny, aby opustili Francúzsko.

Tento krok nasledoval po zadržaní francúzskeho vyslanca v Bamaku a vyostrení napätia medzi oboma krajinami. Mali minulý mesiac zadržalo francúzskeho občana podozrivého zo spolupráce s francúzskymi tajnými službami a obvinilo „cudzie štáty“ zo snahy destabilizovať štát.

Francúzsko tieto obvinenia odmietlo a žiada okamžité prepustenie svojho diplomata, ktorý má diplomatickú imunitu.

Mali zároveň vyhlásilo za „nežiaduce osoby“ päť pracovníkov francúzskeho veľvyslanectva v Bamaku, ktorí krajinu opustili ešte začiatkom septembra. Francúzske úrady avizovali, že prijmú ďalšie opatrenia, ak dôjde k predĺženiu zadržania ich zástupcu.

Mali čelí od roku 2012 závažnej bezpečnostnej kríze spôsobenej násilnosťami skupín napojených na al-Káidu a Islamský štát, ako aj aktivitami rôznych zločineckých organizácií.

(sie)

  |  

Taliban odmieta návrat USA na základňu Bagram, hovorí o vzájomnom rešpekte

Spojené štáty sa chcú vrátiť na základňu Bagram v Afganistane, vyhlásil vo štvrtok prezident Donald Trump počas tlačovej konferencie s britským premiérom Keirom Starmerom. Odôvodnil to strategickou polohou základne blízko Číny.

Historické sovietske letisko bolo po útokoch z 11. septembra 2001 hlavným zázemím amerických síl v Afganistane až do roku 2021, keď sa USA stiahli a moc prevzalo islamistické hnutie Taliban.

Afganistan však akékoľvek rokovania o návrate Američanov vylúčil. „Afganistan a Spojené štáty musia spolupracovať… bez toho, aby USA udržiavali vojenskú prítomnosť v akejkoľvek časti Afganistanu,“ uviedol na sociálnej sieti X predstaviteľ afganského ministerstva zahraničia Zakir Džalál.

Podľa neho sa môžu obe krajiny zamerať na hospodárske a politické vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a spoločných záujmoch.

Americkí predstavitelia zároveň rokujú s Talibanom o prepustení občanov USA zadržiavaných v Afganistane. Washington oficiálne vládu Talibanu neuznáva.

(reuters, est)

  |  

V tuneli Višňové sprevádzkovali osvetlenie, je opäť bližšie k otvoreniu

Tunel Višňové, ktorý bude s dĺžkou 7,5 kilometra najdlhším tunelom v prevádzke Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), už čoskoro dokončia, informuje NDS na svojich sociálnych sieťach.

Práce napredujú dynamicky, vo štvrtok sprevádzkovali osvetlenie s viac než 1 000 svetlami, nainštalovali 386 dohľadových kamier a 84 ventilátorov. Prebiehajú funkčné testy technológií a cvičenia záchranných zložiek. Ďalšie kroky zahŕňajú doriešenie prenosu rádiového a GPS signálu a nastavenie poplachových plánov.

Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Filipa Macháčku je cieľom sprejazdniť tunel čo najskôr so zabezpečovacími štandardmi. Zmluvný termín je február 2026, no Národná diaľničná spoločnosť aj ministerstvo dopravy intenzívne pracujú na tom, aby sa otvorenie podarilo ešte skôr, ideálne už do konca tohto roku.

Tunel zlepší dopravu na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, skracujúc prejazd pod Tatrami a odkláňajúc tranzit mimo problematickej cesty pod Strečnom.

(sie)