Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Masaryk v tajnom liste nazval Hlinku hlupákom, spomenul aj Maďarov

Na zámku v Lánoch otvorili odborníci za účasti prezidenta Petra Pavla zapečatenú obálku s údajne poslednými slovami T. G. Masaryka.

Text, ktorý zrejme nadiktoval svojmu synovi Janovi, obsahuje osobné i politické odkazy – vrátane zmienky o Andrejovi Hlinkovi.

Toho Masaryk označil za „hlupáka“, ktorý podľa neho urobil chybu v súvislosti s Maďarmi. Napriek tomu dodal: „Musíme mu odpustiť.“

Podľa archivárky Dagmar Hájkovej je dokument pravý, no vznikol skôr – zrejme v roku 1934, keď sa Masaryk cítil blízko smrti.

List, písaný prevažne v angličtine, je miestami ťažko čitateľný. Okrem politických posolstiev obsahuje aj zamyslenia nad smrťou či spoločnosťou: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť.“

Masaryk sa vyjadruje aj k pohrebu a menšinám – Nemcom treba „dať, čo si zaslúžia, ale nie viac.“ Dokument teraz vrátia do Národného archívu, kde ho čaká podrobná analýza.

(tasr, red)

Minúta  |  

Izrael po útoku zatvoril jediný hraničný priechod s Jordánskom

Izrael v piatok zatvoril jediný hraničný priechod medzi Západným brehom a Jordánskom po tom, čo tam vodič privážajúci humanitárnu pomoc z Jordánska do Gazy spustil streľbu a zabil dvoch izraelských vojenských príslušníkov.

Izraelská správa letísk, ktorá priechod Most Allenby prevádzkuje, oznámila jeho uzatvorenie až do odvolania.

Zatvorili pritom aj ďalšie dva priechody medzi Izraelom a Jordánskom, zatiaľ čo južný priechod Rabin zostal otvorený údajne len pre pracovníkov zložiek zabezpečujúcich chod humanitárnych služieb.

Most Allenby je kľúčovým bodom pre obchod medzi Jordánskom a Izraelom, zároveň je to jediný priechod umožňujúci viac ako trom miliónom Palestínčanov zo Západného brehu prístup do Jordánska a ďalej do sveta.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Bielorusko vyhostilo českého diplomata, varovalo aj Poľsko

Diplomatická prestrelka medzi Bieloruskom, Českom a Poľskom sa vyostrila. Bieloruské ministerstvo zahraničia oznámilo vyhostenie českého diplomata a predvolanie poľského zástupcu po tom, čo obe krajiny obvinili Minsk zo špionáže a vyhostili jeho zástupcov.

Poľsko navyše zadržalo podozrivého bieloruského špióna.

Ide o ďalšiu eskaláciu napätých vzťahov, ktoré trvajú od roku 2020, keď Západ uvalil sankcie na Bielorusko po potlačení povolebných protestov.

Režim Alexandra Lukašenka čelí dlhodobej izolácii, no naďalej si udržiava úzke väzby s Moskvou – čo demonštroval aj nedávnymi vojenskými cvičeniami s ruskými jednotkami.

Bieloruské úrady tvrdia, že kroky Česka a Poľska sú výsledkom "dlhodobo živených predsudkov" voči krajine.

(reuters, red)

Minúta  |  

Slovensko má ambíciu stať sa lídrom v sociálnej ekonomike

Slovensko má ambíciu stať sa lídrom v rozvoji sociálnej ekonomiky, čo potvrdila Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku (ASES) po prvom Európskom samite sociálnej ekonomiky v španielskej Murcii.

Na samite sa stretli zástupcovia z 27 krajín vrátane afrických a blízkovýchodných štátov s cieľom zjednotiť sily a zabezpečiť, aby Európska komisia uznala prínos miliónov sociálnych podnikov a pracovníkov, ktoré významne prispievajú k európskemu hospodárstvu a kvalite života.

Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas) poukázal na to, že akčný plán sociálnej ekonomiky je pre Slovensko zásadný nástroj, ktorý mu umožnil presadiť financovanie sociálneho podnikania v rámci programov Slovensko 2021 – 2027.

Tento plán je podľa neho oficiálny európsky prístup a nie len iniciatíva malej skupiny aktivistov.

Predsedníčka ASES Alena Gunárová ocenila účasť Slovenska na samite a zdôraznila, že krajina chce prinášať nové riešenia pre sociálne podniky, pomáhať im a tým posunúť Slovensko vpred v tejto oblasti.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ukrajina plánuje nasadiť až tisíc obranných dronov denne

Ukrajina čoskoro zvýši počet takzvaných interceptorových dronov na tisíc denne, aby čelila narastajúcim ruským útokom bezpilotnými prostriedkami.

Oznámili to ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ spolu s poľským ministrom obrany Władysławom Kosiniakom-Kamyszom, informovala Ukrajinská pravda.

Interceptorové drony – teda drony určené na zachytávanie a ničenie nepriateľských bezpilotných lietadiel – majú posilniť ochranu ukrajinského vzdušného priestoru. Slúžia ako lacnejšia a flexibilnejšia alternatíva k tradičným protivzdušným systémom, ktoré sú náročné na obsluhu aj financie.

Šmyhaľ upozornil, že Rusko je už schopné vyslať až 800 dronov počas jednej noci, čo si podľa neho vyžaduje aspoň tisíc aktívnych interceptorov denne na strane Ukrajiny.

„Táto úroveň bude dosiahnutá. Nemôžem zverejniť aktuálne čísla, ale veľmi skoro sa k nej dostaneme,“ povedal.

Dodal, že hlavným problémom nie je výroba samotných dronov, ale infraštruktúra riadenia zo zeme, vrátane radarových systémov a umelej inteligencie potrebnej na presné zameranie cieľov.

„Ide o komplexný systém, ktorého implementácia si vyžaduje čas, ale napredujeme podľa plánu,“ doplnil.

(red)

Minúta  |  

Madrid volá po „kreatívnom“ využití zmrazených ruských aktív v EÚ

Španielsko podporuje plán EÚ využiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine.

Minister hospodárstva Carlos Cuerpo v rozhovore pre Bloomberg zdôraznil, že Madrid dlhodobo presadzuje zvýšenie finančnej podpory pre Kyjev a hľadá aj „kreatívne spôsoby“, ako zapojiť zablokované ruské aktíva.

Podľa neho je potrebné hľadať inovatívne prístupy, ktoré umožnia udržať podporu Ukrajiny aj v zložitých ekonomických podmienkach.

Zároveň priznal, že Španielsko, ako jeden z hlavných dovozcov ruského skvapalneného plynu v EÚ, pracuje na znížení tejto závislosti a diverzifikácii dodávok, napríklad z USA.

Vyjadrenia Cuerpa prichádzajú v čase, keď Európska komisia zintenzívňuje úsilie o využitie ruského majetku na podporu obrany Ukrajiny – ide o tému, ktorá rozdeľuje členské štáty, no zároveň získava čoraz väčšiu podporu najmä zo strany krajín ako Španielsko či Pobaltie.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.