Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezignoval federálny prokurátor poverený vyšetrovaním kritikov Trumpa

Federálny prokurátor Erik Siebert, poverený vyšetrovaním viacerých kritikov prezidenta Donalda Trumpa, v piatok rezignoval.

Stalo sa tak krátko po tom, ako Trump verejne vyhlásil, že v neho stratil dôveru a požadoval jeho odvolanie. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na interný e-mail a oboznámené zdroje.

„Tento večer som podal rezignáciu na post dočasného prokurátora pre východný dištrikt Virgínie,“ napísal Siebert kolegom. Poďakoval sa im za obetavosť a snahu o spravodlivosť.

Podľa zdrojov Siebert viackrát spochybnil dôkazy v prípadoch proti newyorskej generálnej prokurátorke Letitii Jamesovej a bývalému šéfovi FBI Jamesovi Comeymu. Jamesová, ktorá viedla civilný spor proti Trumpovi a dosiahla vysokú pokutu, obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o odvetu.

Trump podľa Reuters stratil o Sieberta záujem po tom, ako jeho nomináciu podporili dvaja demokrati zo Senátu.

Jeho odchod je súčasťou širšieho tlaku Bieleho domu na ministerstvo spravodlivosti a odstránenie ľudí považovaných za nelojálnych.

(reuters, red)

Minúta  |  

Šéf OSN Guterres: Svet sa nesmie nechať zastrašiť Izraelom

Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že medzinárodné spoločenstvo sa nesmie nechať „zastrašiť“ Izraelom, ktorý vedie vojnu v Pásme Gazy a zároveň rozširuje svoju prítomnosť na Západnom brehu. Uviedol to v piatok v rozhovore pre agentúru AFP.

Podľa medializovaných informácií Izrael pohrozil anexiou Západného brehu v prípade, že viaceré západné krajiny pristúpia k uznaniu Palestínskeho štátu na budúcotýždňovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Nemali by sme sa cítiť zastrašení hrozbou odvety, pretože bez ohľadu na to, čo robíme alebo nerobíme, tieto kroky by aj tak pokračovali,“ povedal Guterres.

Dodal, že práve preto je dôležité zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo a vyvinúť tlak, aby sa podobným scenárom zabránilo.

(tasr, red)

Minúta  |  

Hrabko: Čaputová sa do politiky nevráti, energopomoc prinesie riziká

Rozhodnutie exprezidentky Zuzany Čaputovej nevrátiť sa do politiky podľa publicistu Juraja Hrabka ukončilo niekoľkomesačné špekulácie, ktoré sa však viedli bez jej účasti.

Dodal, že podobné rozhodnutia možno časom zmeniť, no momentálne je návrat vylúčený.

Čaputová začiatkom septembra vyhlásila, že sa neplánuje nijako angažovať v politike, čo Hrabko označil za rozumný krok.

Vyjadril sa aj k návrhu zákona o adresnej energopomoci, ktorý vláda schválila v skrátenom legislatívnom konaní.

Podľa neho ide o mimoriadne náročnú úlohu, keďže presné nastavenie pomoci je problematické a zhromažďovanie veľkého množstva dát prináša riziká ich zneužitia.

Pomoc by sa podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej mala dotknúť až 90 percent ľudí.

Hrabko kritizoval aj účasť českého ministra vnútra Víta Rakušana na bratislavskom proteste proti konsolidácii verejných financií. Označil to za predvolebný ťah.

Rozhodnutie Andreja Danka vzdať sa postu predsedu poslaneckého klubu SNS podľa neho súvisí s jeho vlastným rozhodnutím.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump zavádza stotisícový poplatok za víza pre zahraničných odborníkov

Ročné víza pre kvalifikovaných zahraničných pracovníkov v USA budú stáť stotisíc dolárov (približne 93-tisíc eur). Oznámil to prezident Donald Trump, ktorý tvrdí, že tak prinúti veľké firmy uprednostňovať amerických absolventov pred cudzincami.

Poplatok je dramatickým nárastom oproti doterajším približne 1 500 dolárom (1 400 eur). Informáciu priniesla britská BBC.

Kritici varujú, že nové pravidlá môžu zničiť malé a stredné podniky či startupy, ktoré si takéto náklady nemôžu dovoliť.

„Tento poplatok bude mať ničivý dosah, väčšina firiem bude vyradená z hry,“ uviedla pre BBC imigračná právnička Tahmina Watsonová.

Víza H-1B sú od roku 2004 obmedzené na 85-tisíc ročne, pričom India je ich najväčším zdrojom. V budúcom fiškálnom roku počet žiadostí klesol na 359-tisíc, čo je štvorročné minimum.

(red)

Minúta  |  

Portugalsko uzná Palestínu, pridať sa má aj viacero západných krajín

Portugalsko v nedeľu oficiálne uzná Palestínsky štát, oznámilo v piatok ministerstvo zahraničných vecí.

Stane sa tak krátko pred Valným zhromaždením OSN, kde podobný krok plánuje približne desať ďalších krajín, informovala AFP.

Podľa diplomatických zdrojov majú Palestínu uznať aj Veľká Británia, Kanada a Francúzsko.

Zasadnutie OSN sa uskutoční v čase, keď Izrael pokračuje v ofenzíve proti hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Izrael snahy o uznanie ostro kritizuje s tým, že ide o odmenu pre Hamas za útok zo 7. októbra 2023, ktorý spustil vojnu v Gaze.

Podľa francúzskeho prezidentského poradcu majú Palestínu uznať aj Andorra, Austrália, Belgicko, Luxembursko, Malta a San Maríno.

Palestínsky štát v súčasnosti uznávajú asi tri štvrtiny zo 193 členských štátov OSN.

(tasr, red)

Minúta  |  

Poľsko spustilo leteckú pohotovosť po ruských úderoch na Ukrajinu

Poľské a spojenecké lietadlá boli v sobotu ráno nasadené na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru po tom, ako Rusko uskutočnilo nálety zamerané na západnú Ukrajinu pri hraniciach s Poľskom, uviedli ozbrojené sily členskej krajiny NATO.

„Poľské a spojenecké lietadlá operujú v našom vzdušnom priestore, zatiaľ čo pozemná protivzdušná obrana a systémy radarového prieskumu boli uvedené do najvyššieho stupňa pohotovosti,“ uviedlo operačné velenie v príspevku na sociálnej sieti X.

O 03.40 GMT [05.40 nášho letného času, pozn. red.] bola takmer celá Ukrajina pod leteckým poplachom po varovaniach ukrajinského letectva pred ruskými raketovými a dronovými útokmi.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.