Preskočiť na obsah
  |  

Manželia Witvoetovci sa chystajú na 3 800-kilometrové plávanie cez Atlantik

Francúzsky pár Matthieu a Chloé Leger Witvoetovci sa pripravuje na trojmesačné štafetové plávanie cez Atlantik, ktoré by mohlo prekonať hneď dva svetové rekordy.

Z Kapverdských ostrovov chcú 1. novembra vyraziť na 3 800 kilometrov dlhú trasu k ostrovu Guadeloupe v Karibiku.

Každý deň sa budú vo vode striedať – šesť hodín plávania pre jedného, šesť pre druhého. Okrem rekordu za najdlhšie ženské oceánske preplávanie plánujú aj rekord za najdlhšiu štafetu s „driftovaním“, keď sa ich loď počas spánku bude v noci nechávať unášať prúdom.

„Toto je ultraplávanie, a to je to, čo radi robíme,“ povedala Leger.

Pár má za sebou niekoľko výnimočných výkonov – Gibraltársky prieliv (2019), rieku Seinu z Paríža do Deauville (2021) či trasu z Marseille do Barcelony (2023).

Na Atlantik sa pripravovali dva roky, denne trénovali tri až štyri hodiny.

Plavbu bude sprevádzať štvorčlenná posádka vrátane zdravotníka. Projekt má zvýšiť povedomie o ochrane oceánov – už 63-tisíc školákov sa zapojilo do vzdelávacieho programu, ktorý bude sledovať ich cestu.

(reuters)

  |  

Kyberútok spôsobil meškania a rušenie letov na európskych letiskách

Kybernetický útok na poskytovateľa služieb pre odbavovacie a nástupné systémy spôsobil v sobotu rozsiahle problémy na viacerých veľkých európskych letiskách vrátane londýnskeho Heathrow a letísk v Bruseli a Berlíne.

Podľa prevádzkovateľov letísk nastal výpadok automatizovaných systémov, čo ich prinútilo prejsť na manuálne odbavovanie a nástup cestujúcich.

„Tento problém má veľký dosah na letový poriadok a, bohužiaľ, spôsobí meškania a rušenie letov,“ uviedlo bruselské letisko vo vyhlásení na svojom webe. Dodalo, že poskytovateľ služieb intenzívne pracuje na riešení poruchy.

Heathrow potvrdilo meškania pre „technický problém“ u externého dodávateľa. Berlínske letisko na svojej stránke upozornilo na dlhšie čakacie lehoty pri check-ine a uviedlo, že hľadá rýchle riešenie.

Prevádzkovatelia vyzvali cestujúcich, ktorí mali v sobotu plánovaný let, aby si ešte pred cestou na letisko overili podrobnosti u leteckých spoločností.

Letisko vo Frankfurte podľa hovorkyne incident nezasiahol.

(reuters, red)

  |  

Blanár: Porušenia suverenity sú neprijateľné, stojíme pri Estónsku

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v piatok vyjadril plnú podporu Estónsku v súvislosti s údajným narušením jeho vzdušného priestoru ruskými lietadlami.

„Takéto porušenia suverenity a medzinárodného práva sú neprijateľné. Podporujeme konzultácie, o ktoré Estónsko požiadalo podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy,“ uviedol na sociálnej sieti Facebook.

Podľa estónskej armády tri stíhačky MiG-31 v piatok nadránom bez povolenia vstúpili do vzdušného priestoru Estónska pri ostrove Vaindloo v Baltskom mori, kde zotrvali približne 12 minút.

Tallinn v reakcii predvolal ruského diplomata a požiadal NATO o konzultácie. Článok 4 Severoatlantickej zmluvy umožňuje zvolať rokovanie, ak sa členský štát cíti ohrozený na územnej celistvosti, nezávislosti alebo bezpečnosti.

Hovorkyňa NATO Allison Hartová potvrdila, že Severoatlantická rada sa stretne začiatkom budúceho týždňa a bude sa incidentom zaoberať.

Kremeľ obvinenia odmieta. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že stroje neporušili estónsky vzdušný priestor a leteli nad neutrálnymi vodami vo vzdialenosti viac ako tri kilometre od ostrova.

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Rusko vypustilo stovky dronov a rakiet, útok si vyžiadal obete

Dnipropetrovská oblasť sa v noci na sobotu opäť stala terčom rozsiahleho ruského útoku dronmi a raketami.

Podľa šéfa oblastnej vojenskej administrácie Serhija Lysaka prišiel o život jeden človek a 13 ďalších utrpelo zranenia. Informáciu priniesla Ukrajinska pravda. Agentúra Reuters uviedla, že útoky si vyžiadali najmenej troch mŕtvych a desiatky zranených.

Väčšina zranených je hospitalizovaná so stredne ťažkými poraneniami, jeden muž je v kritickom stave.

Útok spôsobil požiare v meste Dnipro aj v okolí. Plamene zachvátili výškovú budovu, rodinné domy, hospodárske stavby i garáže.

Hlásené sú aj škody na priemyselných objektoch. V Pavlohrade zasiahli ruské sily podnikateľské priestory, kde vypukol požiar.

Okrem raketových útokov nasadili Rusi aj FPV drony a delostrelectvo proti okresu Nikopol. Zásahy zasiahli mesto Nikopol aj obec Pokrovske, kde zhorel rodinný dom.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Rusko počas nočného útoku na celú Ukrajinu odpálilo približne 580 dronov a 40 rakiet.

(reuters, red)

  |  

Rezignoval federálny prokurátor poverený vyšetrovaním kritikov Trumpa

Federálny prokurátor Erik Siebert, poverený vyšetrovaním viacerých kritikov prezidenta Donalda Trumpa, v piatok rezignoval.

Stalo sa tak krátko po tom, ako Trump verejne vyhlásil, že v neho stratil dôveru a požadoval jeho odvolanie. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na interný e-mail a oboznámené zdroje.

„Tento večer som podal rezignáciu na post dočasného prokurátora pre východný dištrikt Virgínie,“ napísal Siebert kolegom. Poďakoval sa im za obetavosť a snahu o spravodlivosť.

Podľa zdrojov Siebert viackrát spochybnil dôkazy v prípadoch proti newyorskej generálnej prokurátorke Letitii Jamesovej a bývalému šéfovi FBI Jamesovi Comeymu. Jamesová, ktorá viedla civilný spor proti Trumpovi a dosiahla vysokú pokutu, obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o odvetu.

Trump podľa Reuters stratil o Sieberta záujem po tom, ako jeho nomináciu podporili dvaja demokrati zo Senátu.

Jeho odchod je súčasťou širšieho tlaku Bieleho domu na ministerstvo spravodlivosti a odstránenie ľudí považovaných za nelojálnych.

(reuters, red)

  |  

Šéf OSN Guterres: Svet sa nesmie nechať zastrašiť Izraelom

Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že medzinárodné spoločenstvo sa nesmie nechať „zastrašiť“ Izraelom, ktorý vedie vojnu v Pásme Gazy a zároveň rozširuje svoju prítomnosť na Západnom brehu. Uviedol to v piatok v rozhovore pre agentúru AFP.

Podľa medializovaných informácií Izrael pohrozil anexiou Západného brehu v prípade, že viaceré západné krajiny pristúpia k uznaniu Palestínskeho štátu na budúcotýždňovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Nemali by sme sa cítiť zastrašení hrozbou odvety, pretože bez ohľadu na to, čo robíme alebo nerobíme, tieto kroky by aj tak pokračovali,“ povedal Guterres.

Dodal, že práve preto je dôležité zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo a vyvinúť tlak, aby sa podobným scenárom zabránilo.

(tasr, red)