Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kellogg: Trump povolil Ukrajine údery s dlhým dosahom na Rusko

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg, vyhlásil v relácii televízie Fox News, že Trump povolil Ukrajine uskutočňovať údery s dlhým dosahom proti Rusku.

Odvolal sa nielen na Trumpove slová, ale aj na postoje viceprezidenta J. D. Vancea a ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

Naznačil pritom, že Rusko by nemalo počítať s akýmikoľvek bezpečnými zónami.

Kellogg tiež uviedol, že v prípade využívania amerických zbraní na tieto útoky je situácia „zmiešaná“ – niekedy dostanú ukrajinské sily súhlas, inokedy nie. Zároveň pripomenul, že podľa ústavy je prezident ako vrchný veliteľ najvyššou autoritou a jeho rozhodnutia sú záväzné.

"Ak prezident ide doľava, idete doľava. Ak povie doprava, idete doprava. Taký je proste prezident. Podľa najnovších informácií nikto z nás nezískal hlasy volebného zboru, ale on áno. Takže keď prezident povie, aby sme niečo urobili, musíme to jednoducho urobiť a vykonať,“ uviedol Kellogg.

Volodymyr Zelenskyj požiadal Trumpa o dodanie rakiet Tomahawk s doletom 2 500 kilometrov, no Spojené štáty o tejto žiadosti zatiaľ oficiálne nerozhodli.

Viceprezident JD Vance v nedeľu poznamenal, že rokovania o tejto otázke stále prebiehajú. Konečné rozhodnutie však urobí prezident Donald Trump.

(lup)

Minúta  |  

Rusko chce do jadrových rokovaní okrem USA zapojiť aj Britániu a Francúzsko

Kremeľ navrhuje USA dobrovoľné predĺženie obmedzení strategických jadrových zbraní po vypršaní zmluvy New START v budúcom roku – za predpokladu, že rovnaký krok urobia aj Američania.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova je však dlhodobé riešenie možné len vtedy, ak sa do diskusií zapoja aj Francúzsko a Británia, hoci tie doteraz neboli súčasťou zmluvy.

Americký prezident Donald Trump sa zatiaľ k návrhu vyjadril opatrne, no avizoval záujem o širšie rozhovory o denuklearizácii aj s Čínou. Rusko zmluvu v roku 2023 síce pozastavilo, ale dodržiavanie limitov si ponechalo.

Aktuálny návrh prichádza v čase, keď Ukrajina tlačí na sprísnenie sankcií voči Moskve.

Zmluva New START obmedzuje počet strategických hlavíc na 1 550 a nosičov na 700 na každej strane. Francúzsko a Británia vlastnia podstatne menšie arzenály – 250 až 300 hlavíc –, no podľa Moskvy sú aj tieto počty dôležité pre európsku bezpečnosť.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Vandalizmus vyradil v Trenčíne desiatky spojov, zasahuje aj polícia

V Trenčíne čaká cestujúcich v pondelok výrazné obmedzenie mestskej dopravy. Viaceré autobusové linky nevyrazia na svoje trasy, keďže až 16 vozidiel zostalo mimo prevádzky.

Za problémami pravdepodobne stojí nočný vandalizmus, ktorý odhalili v skorých ranných hodinách. Mesto situáciu zverejnilo na svojej stránke a potvrdilo, že na mieste zasahuje polícia.

Dopravca Transdev sa snaží zabezpečiť aspoň náhradné spoje na najvyťaženejších linkách, niektoré však budú počas dňa mimo prevádzky.

Radnica prosí obyvateľov o trpezlivosť a prisľúbila priebežné informovanie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump verí v dohodu o Gaze, očakáva podporu Netanjahua

Prezident USA Donald Trump tvrdí, že jeho mierový plán pre Gazu má pozitívnu odozvu a očakáva podporu od izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, s ktorým sa má stretnúť v Bielom dome.

USA predstavili 21-bodový plán na ukončenie vojny v Gaze, ktorý zahŕňa návrat všetkých rukojemníkov, ukončenie izraelských útokov na Katar a obnovenie dialógu s Palestínčanmi. Trump sa opiera o podporu viacerých arabských štátov a dúfa, že plán prinesie širší mier na Blízkom východe.

Hoci Hamas tvrdí, že plán nevidel, Trump verí, že všetci chcú ukončiť konflikt.

Viceprezident Vance označil rokovania za „veľmi komplikované“, ale vyjadril opatrný optimizmus.

Netanjahu pripustil možnosť amnestie pre lídrov Hamasu, ak prepustia rukojemníkov.

Kľúčové body návrhu zahŕňajú návrat rukojemníkov, elimináciu hrozby Hamasu a zintenzívnenie humanitárnej pomoci.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že lokalizoval iránsky urán vhodný pre jadrové zbrane

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že Izrael presne vie, kde Irán ukrýva 400 kg uránu obohateného na 60 percent, čo je úroveň blízka tej, ktorá je potrebná na výrobu jadrovej zbrane.

V rozhovore pre Fox News uviedol, že tieto spravodajské informácie už poskytli Spojeným štátom. Nie je však známe, koľko uránu Iránu zostalo po júnových útokoch Izraela a USA a aké má ešte kapacity na jeho ďalšie obohacovanie.

Teherán naďalej odmieta, že by usiloval o jadrové zbrane.

Netanjahu neupresnil, či Izrael plánuje zasiahnuť, no vyzval na ďalší diplomatický a ekonomický tlak na Irán.

V ten istý deň boli navyše obnovené sankcie OSN proti Iránu po tom, čo vypršala platnosť jadrovej dohody z roku 2015. K jej porušovaniu údajne došlo najmä nadmerným obohacovaním uránu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Drony nad letiskami v Nórsku a Dánsku spustili bezpečnostné opatrenia

V Nórsku museli počas víkendu presmerovať niekoľko letov po tom, čo sa v blízkosti letísk objavili podozrivé drony.

Jedno z lietadiel spoločnosti Norwegian, ktoré mierilo z Osla do Bardufossu na severe krajiny, sa muselo v sobotu večer vrátiť späť. Podobný incident zaznamenali aj na letisku Brønnøysund, kde bola narušená ochranná zóna.

Pôvod týchto dronov zatiaľ nie je známy.

Situácia sa odohráva v čase, keď aj susedné Dánsko prijalo preventívne opatrenia. Kvôli samitu EÚ v Kodani bude celý jeho vzdušný priestor uzavretý pre civilné drony až do piatku.

Tamojšie ministerstvo dopravy nariadilo úplný zákaz ich používania, ktorý vstúpi do platnosti od pondelka.

Hoci v oboch krajinách ide o odlišné dôvody, nárast výskytu dronov v blízkosti letísk vyvoláva obavy o bezpečnosť leteckej dopravy.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.