Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dobrovodský sa zapojí do prípadu policajného zásahu v Milhosti

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) umožnil verejnému ochrancovi práv Róbertovi Dobrovodskému vstúpiť do prípadu Miko a Jano proti Slovensku ako tretia strana.

Ide o policajný zásah v obci Milhosť z roku 2023, pri ktorom podľa zistení ombudsmana došlo k porušeniu ľudských práv. Podnet na prešetrenie podali obyvatelia obce spolu s Európskym centrom pre práva Rómov.

Namietali postup príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru v Košiciach, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým obyvateľom, vrátane maloletých.

Dobrovodský upozornil, že zásah nebol ojedinelý incident, ale poukazuje na širšie systémové problémy. Tie zahŕňajú chýbajúce záznamy o použití sily, neprimeranosť zásahov či nedostatočné vyšetrovanie policajného násilia.

V osobitnom stanovisku poukázal na právnu medzeru medzi slovenskou legislatívou a štandardmi ESĽP. Zatiaľ čo slovenský zákon umožňuje použitie sily, ak nie je „zjavne neprimeraná nebezpečnosti útoku, ktorý odvracia“, podľa súdu v Štrasburgu musí byť použitie sily vždy striktne nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu.

Tiež spochybnil nezávislosť Úradu inšpekčnej služby pri vyšetrovaní policajného násilia, keďže spadá pod Ministerstvo vnútra.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum: Hnutie ANO by vyhralo české voľby, koalícia SPOLU rastie

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Median by voľby do Poslaneckej snemovne Českej republiky vyhralo hnutie ANO, vedené expremiérom Andrejom Babišom, so ziskom 30,5 percenta hlasov.

Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 21 percentami, ktorá zaznamenala mierny nárast vo volebných preferenciách.

Tretie miesto obsadilo hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD), ktoré podporuje 13 percent opýtaných.

Výraznejšiu zmenu zaznamenali Piráti – dobehli Starostov a nezávislých (STAN), pričom obidve strany získali v prieskume po desať percent hlasov. Do snemovne by sa dostalo aj hnutie Stačilo! so ziskom siedmich percent.

Naopak, Motoristi s podporou 4,5 percenta zostali tesne pred bránami parlamentu.

Prieskum ukázal, že ANO má najvyšší podiel voličov vo veku nad 45 rokov, medzi zamestnancami, dôchodcami a ľuďmi so stredoškolským vzdelaním s maturitou.

SPOLU by podľa dát prieskumu najčastejšie volili mladší ľudia, podnikatelia a vysokoškolsky vzdelaní. Ochotu zúčastniť sa na voľbách deklarovalo 62,5 percenta respondentov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Airbus a Air France sú opäť pred súdom pre leteckú tragédiu z roku 2009

Po 16 rokoch od tragédie letu AF447 sa začína nový súdny proces s Air France a Airbusom. V roku 2009 sa lietadlo Airbus A330 zrútilo do Atlantiku počas nočného letu z Ria do Paríža, pričom zahynulo všetkých 228 ľudí na palube.

Inštančne nižší súd v roku 2023 obe spoločnosti zbavil obvinení z nedbanlivosti, no rodiny obetí sa odvolali. Nový proces pred francúzskym odvolacím súdom má trvať dva mesiace a má prešetriť, či existuje priamy súvis medzi predtým identifikovanou nedbanlivosťou a samotnou nehodou.

Vyšetrovanie ukázalo, že piloti nesprávne zaobchádzali s dočasnou stratou údajov zo zamrznutých snímačov rýchlosti a bez toho, aby reagovali na varovania, strhli lietadlo do aerodynamického pádu, čiže do voľného pádu.

Právnici rodín tvrdia, že keby sa predišlo čo i len jednému pochybeniu, katastrofa by sa nestala. Airbus aj Air France popierajú zodpovednosť. Aj keď maximálna možná pokuta je 225-tisíc eur, prokurátori veria, že nový proces pomôže rodinám dosiahnuť katarzný účinok.

Katastrofa AF447 patrí medzi najdiskutovanejšie v dejinách letectva a spustila rozsiahle zmeny v oblasti výcviku aj technológií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ruské útoky ukazujú, že sme zapojení vo vojne, tvrdí bývalá šéfka MI5

Bývalá šéfka britskej tajnej služby MI5 Eliza Manningham-Bullerová tvrdí, že Spojené kráľovstvo môže byť už de facto vo vojne s Ruskom, aj keď v netradičnej podobe. Píše Guardian.

Po invázii na Ukrajinu sa podľa nej intenzita ruských kybernetických útokov, sabotáží a spravodajských operácií proti Británii výrazne zvýšila. Súhlasí s hodnotením expertky Fiony Hillovej, podľa ktorej je Moskva v konflikte so Západom.

Uviedla konkrétne prípady – vrátane odsúdenia šiestich Bulharov za špionáž a podpaľačského útoku na sklad s dodávkami určenými na Ukrajinu, ktorý nariadila Moskva.

S Putinom sa osobne strela v roku 2005. Neopísala by ho však ako človeka s „príjemnou tvárou“. Pripomenula pritom otrávenie exšpióna Litvinenka v roku 2006, ktorý podľa vyšetrovania zomrel rukami dvoch ruských agentov, pravdepodobne na príkaz ruského prezidenta.

Manningham-Bullerová zároveň kritizovala znižovanie zahraničnej pomoci chudobnejším krajinám zo strany Británie a USA, čo podľa nej otvára priestor pre čínsky vplyv. „Myslím si, že mäkká sila, či už ide o BBC World Service, o pomoc či odmínovanie, to všetko významne prispieva k nášmu vplyvu vo svete a má aj humanitárny význam,“ dodala.

(max)

Minúta  |  

Česká ambasáda v Moskve čelila vandalom, na budove zanechali vulgárne odkazy

Jan Lipavský (ODS), český minister zahraničných vecí, zverejnil na sociálnej sieti X fotografie budovy českého veľvyslanectva v Moskve. Na fasáde vandali zanechali nasprejované vulgárne nadávky i vyobrazenie mužského pohlavného údu.

V areáli údajne ležala na zemi použitá plastová fľaša, na ktorej bol červenou fixkou napísaný odkaz: „Česi jsou bu***anti“.

„Názor si spravte sami. Veľvyslanec Daniel Koštoval osobne odovzdá protestnú nótu tamojšiemu ministerstvu zahraničia,“ napísal Lipavský.

Dodal, že dožadovať sa budú informácií o zadržaných, ako aj kompenzácie za majetkovú ujmu. „Každý štát musí zabezpečiť ochranu diplomatov a bezpečnosť zastupiteľských úradov. Tento útok je neprijateľný,“ zhodnotil.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko chce, aby NATO konalo aj bez Spojených štátov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na Varšavskom bezpečnostnom fóre vyhlásil, že jeho krajina by chcela spolu so svojimi európskymi partnermi vybudovať spoločný protivzdušný obranný štít na ochranu pred hrozbami z Ruska.

Lídri NATO podotkli, že Rusko testuje pripravenosť a odhodlanie Aliancie narušeniami vzdušného priestoru Poľska a pobaltských štátov. Kyjev tvrdí, že jeho skúsenosti s riešením leteckých hrozieb by boli cenné.

Na otázku o Donaldovi Trumpovi Zelenskyj reagoval, že postoj amerického prezidenta k Ukrajine a bezpečnosti v Európe sa zmenil.

„K dnešnému dňu je postoj prezidenta Trumpa podľa môjho názoru skutočne vyvážený a podporuje postoj Ukrajiny, hoci nepochybne chce zostať a byť sprostredkovateľom medzi nami a Ruskom, aby sa táto vojna ukončila.“

Dodal, že Rusko na Ukrajine nevytvára žiadne nové hranice a podľa neho chce, aby Severoatlantická aliancia reagovala čiastočne bez Spojených štátov amerických.

Rovnako vyslovil, že Ukrajina sa „musí pripojiť k Európskej únii, a tak sa aj stane“.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.