Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ledecký upozornil na chaos v akčnom pláne pre rómske komunity

Opozičná strana SaS opakovane kritizuje Akčný plán k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027.

Podľa poslanca Národnej rady Vladimíra Ledeckého vláda plánuje minúť viac ako jednu miliardu eur na projekty, ktoré podľa neho neriešia reálne problémy marginalizovaných rómskych komunít.

Ledecký upozornil na problematické projekty ako informatívne stretnutia pre sociálne podniky za 10,4 milióna eur, rómsky mediálny dom za 20 miliónov eur či vysádzanie stromčekov pri rómskych osadách za 60 miliónov eur.

Upozornil tiež, že z Úradu vlády Slovenskej republiky mu neposkytli podrobné materiály k plánom s odôvodnením, že buď neexistujú, alebo nie sú ucelené.

Poslanec tiež navštívil viacerých starostov a primátorov, ktorí potvrdili, že majú pripravené projekty ako materské škôlky, vodovody či kanalizácie, no na takéto projekty nie sú vyhlásené výzvy. Z toho podľa neho vyplýva, že štát míňa peniaze na nesprávne veci.

Ledecký privítal zrušenie projektu rómskeho mediálneho domu, ktorý pôvodne mal stáť 20 miliónov eur, no dodáva, že ďalšie podobné nezmyselné projekty, ako napríklad vysádzanie stromčekov, by mali taktiež zrušiť. Verí, že v budúcom akčnom pláne na roky 2028 - 2030 budú zdroje lepšie sústredené na riešenie skutočných problémov.

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity odmieta obvinenia opozície, že plánované projekty pre rómske komunity sú neefektívnym míňaním verejných prostriedkov. Tvrdí, že financie boli alokované ešte pred súčasným vedením a ich presun nie je možný.

Úrad vysvetlil, že v projektoch revitalizácie území ide o komplexné riešenie likvidácie skládok a zamestnávania znevýhodnených. Sporný mediálny dom podľa úradu nečerpá eurofondy, a jeho financovanie z iných zdrojov bolo zatiaľ pozastavené.

Splnomocnenec Alexander Daško dodal, že ide len o súčasť politického boja a pripomenul, že opozičného poslanca Ledeckého pozval na diskusiu, no ten neprišiel.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Krajčí odchádza z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ aj Hnutia Slovensko

Marek Krajčí opúšťa parlamentný klub Slovensko, Za ľudí, KÚ a zároveň aj Hnutie Slovensko. Oznámil to po tom, čo spolu s Rastislavom Krátkym podporil vládnu novelu ústavy, čo v hnutí vyvolalo silnú kritiku.

V parlamente bude Krajčí pôsobiť ako nezaradený poslanec.

Hnutie Slovensko vedie Igor Matovič, ktorý konanie oboch poslancov odsúdil a nazval ho zradou. Zároveň im vyčítal, že o svojom rozhodnutí informovali vedenie hnutia len tesne pred hlasovaním. Pripomenul, že ak by bol na ich mieste, z mandátu by odstúpil.

Vládna novela ústavy prešla v parlamente minulý týždeň 90 hlasmi, pričom okrem Krajčího a Krátkeho ju podporil aj opozičný poslanec Richard Vašečka a viacerí poslanci z KDH.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rusko pochybuje o tom, že USA dodajú Ukrajine rakety Tomahawk

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že Moskva nevidí dôkazy o tom, že by USA definitívne rozhodli o dodávke rakiet Tomahawk Ukrajine. Reagoval tak na vyjadrenie amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý cez víkend uviedol, že Washington túto možnosť zvažuje.

Lavrov zároveň naznačil, že diskusia na túto tému je skôr výsledkom tlaku zo strany európskych spojencov USA než skutočného zámeru.

Podľa Moskvy ide o citlivú otázku – ruská armáda totiž analyzuje, či USA naozaj dodajú Kyjevu rakety schopné zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území.

Krok tohto typu by podľa ruských predstaviteľov mohol znamenať vážnu eskaláciu konfliktu.

Ruská rétorika naznačuje, že ak by k dodávke došlo, Moskva to bude vnímať ako výrazné rozšírenie vojenskej podpory Západu a teda priamu hrozbu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

V Poľsku zadržali Ukrajinca podozrivého zo sabotáže na Nord Stream

Poľská polícia zadržala ukrajinského potápača Volodymyra Z., ktorého Nemecko podozrieva z účasti na výbuchoch plynovodov Nord Stream v roku 2022. Incident v Baltskom mori prerušil veľkú časť dodávok ruského plynu do Európy a doteraz ho nikto oficiálne nepriznal.

Volodymyra Z. zadržali pri Varšave, podľa právnika sa však plánuje brániť voči vydaniu do Nemecka – s odvolaním sa na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine a prepojenie Gazpromu na ruskú armádu.

V súvislosti s útokom už v auguste zadržali ďalšieho Ukrajinca v Taliansku.

Hoci Švédsko a Dánsko vyšetrovanie uzavreli bez určenia páchateľov, nemecké médiá tvrdia, že Volodymyr Z. bol súčasťou tímu, ktorý výbušniny nastražil.

Incident ďalej vyostril napätie medzi Západom a Ruskom. Moskva z atentátu viní USA, Britániu a Ukrajinu, ktoré to odmietajú.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Diaľničiari podpísali zmluvy na výstavbu troch kľúčových úsekov diaľnice D3

Národná diaľničná spoločnosť podpísala v utorok v Žiline zmluvy na výstavbu troch zostávajúcich úsekov diaľnice D3. Úseky Oščadnica – Čadca (Bukov, II. polprofil) a Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto bude stavať združenie Váhostav – Metrostav DS – Duna Aszfalt, a úsek Kysucké Nové Mesto – Čadca firma Skanska SK. Celková hodnota troch kontraktov mierne presahuje 890 miliónov eur.

Minister dopravy Jozef Ráž (SNS) uviedol, že všetky tri úseky majú stavebné povolenia, dve sú právoplatné a pri jednom očakávajú správoplatnenie počas niekoľkých dní.

Generálny riaditeľ diaľničnej spoločnosti Filip Macháček doplnil, že zhotovitelia začnú stavať čo najskôr a všetky úseky by mali byť dokončené približne v roku 2029.

Po dokončení týchto úsekov bude diaľnica D3 tvoriť súvislý ťah od Žiliny až po poľskú hranicu, čím sa vytvorí plnohodnotné prepojenie severu a juhozápadu Slovenska. Tranzitná doprava tak bude môcť prechádzať diaľnicami D1 a D3, bez zaťaženia miestnych ciest a intravilánov obcí.

Na Kysuciach pribudne po dokončení diaľnice 26 kilometrov novej diaľničnej siete, z toho 21 kilometrov so štvorrúrovým profilom a 5 kilometrov polovičného profilu vrátane druhej rúry tunela Horelica. Najdlhším z týchto úsekov je viac ako 11 kilometrov dlhý úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto.

Financovanie výstavby je zabezpečené na 85 percent z eurofondov, zvyšok hradí štátny rozpočet.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Rutte: Európa musí urýchlene posilniť ochranu vzdušného priestoru

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval na urýchlené posilnenie ochrany európskeho vzdušného priestoru po sérii incidentov s ruskými dronmi a vojenskými lietadlami, uvádza portál A News.

V spoločnom vystúpení s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou upozornil na narušenia v Poľsku, Estónsku a Dánsku. Zdôraznil, že aj ak nejde o úmyselné útoky, je to bezohľadné a neprijateľné konanie.

Rutte podporil návrh tzv. „múru proti dronom“, ktorý má zvýšiť efektivitu obrany a zároveň znížiť náklady. Poukázal na nezmyselnosť ničenia lacných dronov nákladnými raketami.

Predsedníčka komisie zároveň avizovala okamžité kroky na vybudovanie tohto systému. Podľa nej musí Európa odpovedať jednotne a rozhodne na ruské narušenia.

Téma sa má dostať na stôl už počas najbližšieho samitu EÚ v Kodani, kde budú lídri diskutovať o ďalších krokoch na ochranu európskej oblohy pred čoraz častejšími bezpečnostnými hrozbami.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.