Dve čísla, jedno gesto a svetový ošiaľ. Six-seven spojilo generáciu, teraz postupne mizne
Hláška bez jednoznačného významu vo veľkom zaznievala medzi mladými, hoci už pomaly ustupuje. Psychologička, jazykovedkyňa, riaditeľ školy a odborníčka na nové médiá vysvetľujú, prečo mladých spája a či ju má zmysel zakazovať.
Nejasná hláška sa stala hitom medzi mladými. Odborníci vysvetľujú, prečo ich spája a či má zmysel ju zakazovať. Foto: Chelsea Guglielmino/Getty Images
To, čo ešte pred rokom patrilo najmä do slovníka stredoškolákov, dnes preberajú ešte mladšie deti, ale aj politici. Reč je o hláške six-seven, ktorú sprevádza striedavý pohyb dlaní nahor a nadol, akoby človek na pomyselných váhach porovnával dve možnosti.
Podľa riaditeľa ZŠ Pavla Marcelyho v Bratislave je to mimoriadne vtipné, keď žiaci niečo takéto preberú ako momentálny trend. „Dokonca aj my sami ako učitelia sa k tomu občas pridáme. Ja som napríklad niekoľko príkladov na matematike aj fyzike naschvál dal tak, aby výsledok vyšiel 6,7 alebo 0,67 a podobne, či sa chytia,“ vraví pre Štandard Gabriel Kalna.
Riaditeľ školy, ktorú navštevujú žiaci od prvého po deviaty ročník, vraví, že takýchto hlášok si žiaci počas roka zaužívajú niekoľko. Závisí od nastaveného trendu, ktorý v online priestore práve beží.
Kalna tvrdí, že takéto obdobia si pamätáme všetci aj z minulosti, len dnes sa šíria oveľa rýchlejšie vďaka sociálnym sieťam. „Pamätám si, ako sa nás žiaci pred pár rokmi neustále pýtali: ‚S kým bankujete?‘ Popravde záležalo veľmi od momentu, kedy sa to dieťa opýtalo, aby bola reakcia z mojej strany pokojná,“ spomína riaditeľ.
Hláška six-seven vznikla v roku 2025 a stala sa virálnou. Foto: Miroslava Pavlíková/Štandard
Ako pre Štandard vysvetľuje výkonná riaditeľka IPčka a zároveň psychologička Zuzana Juráneková, six-seven sa rozšírilo zo skladby Doot Doot (6 7) amerického rapera Skrillu. Následne sa zvuk začal používať na TikToku a Instagrame, spojil sa s basketbalovými hráčmi LaMelom Ballom, ktorý meria šesť stôp a sedem palcov, a Taylenom Kinneyom, ktorý do trendu priniesol pohyb rúk.
„Internetovú popularitu začali postupne naberať upravené videá z basketbalových zápasov a ďalšie virálne videá z neho urobili globálny mém,“ objasňuje pôvod výrazu Juráneková.
Táto hláška však nemá jeden jasný význam. Niekedy môže psychologičky znamenať „niekde medzi“, „na tom nezáleží“ či „neviem“. „A spolu s výrazom sa používa typický pohyb rúk, ale veľmi často neznamená vôbec nič konkrétne,“ opisuje Juráneková.
Mladí ľudia podľa nej používajú tento výraz, keď niekde zaznejú čísla šesť a sedem, alebo ako odpoveď na otázku či situáciu. „Zábavná na tom je pre nich práve nejasnosť, ktorú v človeku touto odpoveďou či asociáciou vzbudia,“ konštatuje Juráneková s tým, že je to jeden z výrazov špecifického jazyka mladých, ktorým poukazujú na absurditu, ktorá následne vyvolá smiech.
Zuzana Popovičová Sedláčková, odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka a teórie komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pre Štandard opisuje, že takéto hlášky vzniknú náhodne, v praxi trvajú krátko, hoci s veľkou intenzitou, a rýchlo zaniknú.
„Tínedžeri v mojom okolí vo veku 13 až 15 rokov sa pri mojich otázkach k tejto téme začali smiať, údajne túto starinu už nikto nepoužíva, iba deti v škôlke a dôchodcovia,“ s úsmevom konštatuje jazykovedkyňa.
Podľa odborníčky na slang a komunikáciu mládeže bola táto hláška medzi staršími žiakmi aktuálna približne pred rokom, keď sa stala celosvetovým internetovým fenoménom. Dnes sa presúva k mladším ročníkom.
Deti podľa Popovičovej Sedláčkovej niekedy samy nevedia spojenie six-seven zadefinovať. Výraz používajú spontánne a aj ako provokáciu. „Údajne to rodičov a učiteľov rozčuľuje, keď to stále opakujú,“ vysvetľuje a dodáva, že v každom kolektíve môžu byť situácia a dôvod na používanie iné.
„Či je to slang? Môže byť. Ale je to aj mém, prípadne iba gesto (pohybujú rukami). Všetko závisí od komunikačnej situácie,“ dodáva jazykovedkyňa.
Hlášku použili už aj politici a pápež
Six-seven neobchádza ani politickú scénu. Český prezident Petr Pavel ho začiatkom apríla vyslovil počas živého vysielania na žiadosť jedného z divákov.
„Aj keď viem, že to vlastne nič moc neznamená, deťom a časti tínedžerov to urobí radosť. A ja rád robím ľuďom radosť, keď ma to nič nestojí. Tak teda six-seven,“ povedal Pavel a pridal aj typický kolísavý pohyb rúk.
Six-seven v minulosti použil aj niekdajší britský premiér Keir Starmer počas návštevy základnej školy Welland Academy v Peterboroughu, čo vyvolalo pobavenú reakciu detí. Riaditeľka školy Starmera napomenula, že žiaci „majú v našej škole problémy, keď niečo také povedia“. Expremiér sa následne ospravedlnil.
Módny trend prenikol aj na najvyššie miesta Katolíckej cirkvi. Pápež Lev XIV. už pri viacerých príležitostiach zo žartu použil six-seven spolu s charakteristickým gestom na symbolické priblíženie sa k mládeži.
https://www.youtube.com/shorts/gR9fvcBkZX4
Zakázať alebo sa pridať?
Riaditeľ ZŠ v hlavnom meste hovorí, že aj on sám takéto výrazy používa a nezdá sa mu to nemiestne. Skôr sa snaží prísť na to, prečo je to vlastne dnešným deťom smiešne.
„Pri výraze six-seven sa mi to zatiaľ nepodarilo, je to asi predsa len hláška a nemá skutočný význam, niečo ako ‚skibidi‘ [niečo čudné či trápne, pozn. red.],“ konštatuje Kalna.
Ako však vraví, úlohou učiteľov nie je posudzovať smiešnosť daného výrazu, pokiaľ nikoho neuráža alebo neznevažuje.
Ak sa určitá hláška rozšíri aj do školského prostredia a vyučovacieho procesu, môže určitým spôsobom narušiť priebeh vzdelávania. V takýchto prípadoch záleží na učiteľovi, či podobnú situáciu „ustojí“.
„Zakázať používať výrazy, ktoré sú medzi deťmi populárne, by bola asi tá najhoršia možnosť,“ konštatuje Kalna. Ak sa dajú používať s humorom a majú svoj neškodný význam, tak ich podľa neho pokojne môžu používať.
Myslí si, že aj náš jazyk sa vyvíja a deti nemusia v škole prestať byť deťmi len preto, lebo starší niečomu nerozumejú.
Podľa riaditeľky IPčka a psychologičky Juránekovej nie je dobré z pozície rodiča alebo učiteľa takéto hlášky ignorovať, zakázať alebo pri nich panikáriť, prípadne sa nasilu snažiť hovoriť jazykom detí.
„Keď dospelý začne každú chvíľu hovoriť six-seven, pravdepodobne tým veľmi rýchlo dosiahne presný opak a hláška prestane byť pre dieťa zaujímavá,“ myslí si Juráneková.
Odporúča preto skôr určitú zvedavosť bez zosmiešňovania, napríklad sa pokojne dieťaťa opýtať: „Počujem vás to stále hovoriť. Čo je na tom také dobré?“ Ako odborníčka spresňuje, nemusíme každému trendu rozumieť ani ho používať, ale záujem o svet mladého človeka nám pomáha udržiavať kontakt.
Zároveň je podľa nej úplne legitímne nastaviť hranicu tam, kde napríklad správanie začne narúšať vyučovanie. „Keď zakážeme samotný trend, môžeme mu ešte pridať na atraktivite,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka IPčka. Keď však podľa nej nastavíme zrozumiteľnú hranicu správaniu, učíme mladých, že môžu mať svoj humor a svoj jazyk, ale zároveň existujú situácie, v ktorých rešpektujeme ostatných.
„A možno je na fenoméne six-seven najzaujímavejšie práve to, že dospelému môže pripadať úplne nezmyselný, ale pre mladých môže plniť veľmi zmysluplnú sociálnu funkciu – spájať ich,“ konštatuje Juráneková.
Vlastný jazyk mladých nie je podľa psychologičky ničím novým. „V období dospievania je mimoriadne dôležité niekam patriť a zároveň sa postupne oddeľovať od sveta dospelých,“ vraví Juráneková.
Jazyk je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako to dosiahnuť. Slang, mémy, emodži či hlášky môžu hovoriť: „Patrím sem. Rozumiem tomu, čomu rozumejú moji ľudia.“ Zároveň vytvárajú priestor, do ktorého rodičia a učitelia automaticky nepatria.
„Pri six-seven je to viditeľné veľmi pekne. Napriek prakticky nedefinovateľnému významu má výraz pre mladých význam práve prostredníctvom spojenia a príslušnosti, ktoré vytvára,“ mieni Juráneková.
Pre deti môže byť zábavné aj to, že dospelí sa pýtajú na význam hlášky, hoci jednoznačná odpoveď neexistuje. Spájajú sa v nej absurdita, opakovanie, spoločný humor aj pocit účasti na aktuálnom trende. Psychologička preto podobné výrazy nepovažuje za prejav toho, že sa s deťmi „niečo deje“. Dôležitejšie je podľa nej sledovať, ako a kde ich používajú.
Najväčší boom six-seven však máme podľa Juránekovej už zrejme za sebou. Svet mladých je rýchly – niektoré trendy zostávajú dlhšie, iné rýchlo vystriedajú nové.
Platformy ako TikTok či Instagram dokážu podľa odborníčky v oblasti nových médií a sociálnych sietí premeniť takéto hlášky na medzinárodný jav v priebehu dní či týždňov.
„Z jedného krátkeho zvuku alebo slovného spojenia sa môže stať globálny trend najmä preto, že sociálne médiá spájajú dve veci: ľudskú tendenciu napodobňovať a algoritmické odporúčanie obsahu,“ konštatuje pre Štandard docentka Lucia Novanská Škripcová z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.
Používatelia zachytia ľahko rozpoznateľný zvuk, opakujú ho v nových situáciách a vytvárajú jeho ďalšie verzie. Ak na ne ľudia reagujú, platforma vyhodnotí obsah ako pútavý a zvýši jeho viditeľnosť.
„Vzniká tak spätná väzba: čím viac sa zvuk používa, tým viac ľudí ho vidí. A čím viac ľudí ho vidí, tým viac ho opakujú,“ vysvetľuje Novanská Škripcová.
Pri six-seven pritom nie je podstatný presný význam. Jeho neurčitosť umožňuje vložiť ho do rozličných situácií a spájať s gestom, výrazom tváre či konkrétnym typom videa. Ide o zvukový alebo jazykový mém – opakovateľnú šablónu, ktorú publikum preberá a obmieňa.
Podobné generačné hlášky podľa výskumníčky v oblasti nových médií existovali aj pred sociálnymi sieťami. „Internet tento jav nevymyslel, iba zásadne zrýchlil jeho šírenie a rozšíril jeho dosah,“ vysvetľuje.
Aktuálnym slovenským príkladom je podľa nej hláška „Gbely neexistujú“, ktorá vznikla v youtubovej relácii a medzi jej divákmi slúži ako znak, že túto reláciu pozerajú.
„Netreba to automaticky vnímať ako dôkaz úpadku komunikácie. Pri internetových mémoch môžu byť rozpoznateľnosť a opakovateľnosť dôležitejšie než presný význam,“ uzatvára Novanská Škripcová.
