Preskočiť na obsah
  |  

Dánsko chce zakázať sociálne siete pre deti mladšie ako 15 rokov

Dánska premiérka Mette Frederiksenová oznámila, že vláda plánuje zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Pred poslancami parlamentu vyhlásila, že „mobilné telefóny a sociálne médiá kradnú deťom detstvo“ a vyzvala zákonodarcov, aby pomohli prijať prísnejšiu legislatívu.

Frederiksenová zatiaľ nepredstavila konkrétny návrh zákona, ani sa neobjavil v programe vlády na nadchádzajúci parlamentný rok, no podľa nej by rodičia mali mať možnosť povoliť deťom prístup k sociálnym sieťam najskôr od 13 rokov.

Iniciatíva prichádza po tom, čo viac než 50-tisíc Dánov podpísalo petíciu požadujúcu zákaz platforiem ako TikTok, Snapchat a Instagram.

Kodaň zároveň tlačí na Európsku úniu, aby od technologických firiem vyžadovala povinné overovanie veku používateľov. Podľa vlády ide o opatrenie na ochranu psychického zdravia detí a obmedzenie ich závislosti od obrazoviek.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina obvinila Moskvu z používania tankerov na vojenské operácie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že využíva ropné tankery nielen na financovanie vojny, ale aj na spravodajské a sabotážne operácie. Uviedol to po stretnutí so šéfom ukrajinskej zahraničnej rozviedky, o čom informoval na platforme Telegram.

Podľa Zelenského sa Rusko prostredníctvom tankerov snaží získať strategické informácie a narúšať bezpečnosť v medzinárodných vodách. Dodal, že Ukrajina v tejto veci spolupracuje so svojimi spojencami a je možné tieto aktivity zastaviť.

Zelenskyj svoje vyhlásenie nešpecifikoval ďalšími detailmi, no upozornil, že ide o nový spôsob, akým Moskva kombinuje ekonomické a vojenské ciele.

Ukrajinské a západné spravodajské služby podľa médií už dlhšie sledujú ruské námorné operácie, ktoré môžu súvisieť so sledovaním infraštruktúry a sabotážami v Čiernom mori či v Baltskom regióne.

(reuters, mja)

  |  

Poľsko odmieta vydať podozrivého Ukrajinca z útoku na Nord Stream

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že nie je v záujme Poľska vydať Ukrajinca, ktorého Nemecko žiada v súvislosti s výbuchmi na plynovodoch Nord Stream.

Podozrivý bol zadržaný koncom septembra pri Varšave a podľa nemeckých úradov mal byť súčasťou skupiny, ktorá v roku 2022 odpálila výbušniny na potrubiach medzi Ruskom a Nemeckom. Poľský súd rozhodol, že zostane vo väzbe ďalších 40 dní, kým sa rozhodne o jeho prípadnom vydaní.

Tusk pripomenul, že Poľsko dlhodobo kritizovalo samotnú výstavbu Nord Streamu, pretože podľa neho zvýšila závislosť Európy od ruskej energie.

„Problémom nie je to, že bol plynovod vyhodený do vzduchu, ale že vôbec vznikol,“ povedal. Zároveň zdôraznil, že vydanie Ukrajinca by nebolo v poľskom záujme. Nemecká prokuratúra obvineného spája s prenajatím jachty, z ktorej mali byť výbušniny nasadené pri dánskom ostrove Bornholm.

(reuters, mja)

  |  

Motoristi chcú diplomaciu a kultúru, SPD zase vnútro a pôdohospodárstvo

Hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD) by podľa doterajších povolebných rokovaní mohlo získať v Českej republike dve ministerstvá – vnútra a poľnohospodárstva. Líder SPD Tomio Okamura však upozornil, že dohody ešte nie sú finálne a všetko sa môže zmeniť.

Zároveň potvrdil, že hnutie má záujem aj o miesto vo vedení Poslaneckej snemovne, no o svojej možnej kandidatúre na jej čelo hovoriť nechcel.

Okamura zdôraznil, že SPD chce byť súčasťou vlády, aby mohlo niesť zodpovednosť a presadzovať svoj program, pričom do funkcií plánuje nominovať odborníkov a nie poslancov, aby sa predišlo kumulácii funkcií.

Rokovania pokračujú denne aj s víťazom volieb Andrejom Babišom (ANO). Záujem o účasť vo vláde prejavilo aj hnutie Motoristi sebe, ktoré by chcelo obsadiť rezorty diplomacie, kultúry a životného prostredia.

Medzi možnými kandidátmi sú europoslanec Filip Turek, hudobník Oto Klempíř a predseda strany Petr Macinka. Ani tieto nominácie však zatiaľ nie sú potvrdené.

(tasr, mja)

  |  

Ležérny Dikec: najstarší turecký olympionik opäť zažiaril

Ikonický turecký strelec Yusuf Dikec opäť pritiahol pozornosť fanúšikov po celom svete. V Istanbule, pred domácimi tribúnami, vybojoval spolu s Mustafom Inanom zlato v európskej Lige majstrov v streľbe zo vzduchovej pištole, informuje portál Olympics.

Víťazstvo nad Nemeckom potvrdilo jeho výnimočnú formu a pokoj, ktorým je na streleckých súťažiach známy. „Získať zlato doma je pre mňa nesmierna pocta,“ povedal Dikec pre Türkiye Today.

Na olympiáde v Paríži 2024 získal vo veku 52 rokov striebro v súťaži zmiešaných družstiev vo vzduchovej pištoli na 10 metrov spolu so Sevvalou Ilaydou Tarhanovo – prvú tureckú medailu v histórii tohto športu. Stal sa tak najstarším tureckým medailistom a ikonou pre mladú generáciu strelcov.

A čím sa na olympiáde preslávil? Strieľal bez slúchadiel či špeciálnych objektívov, navyše jednu ruku mal počas streľby ležérne vo vrecku. So štupľami v ušiach a tričku tak pôsobil akoby si na finále odskočil z tribúny.

(mja)

  |  

EÚ obmedzí dovoz lacnej ocele, podľa Šefčoviča zachránia pracovné miesta

Európska komisia predstavila nové opatrenia na ochranu oceliarskeho priemyslu v Európskej únii. Cieľom je reagovať na globálnu nadkapacitu a nespravodlivý dovoz lacnej ocele z tretích krajín, ktorý ohrozuje pracovné miesta a konkurencieschopnosť EÚ.

Návrh počíta so znížením bezcolných kvót o 47 % percent na 18,3 milióna ton ročne a so zvýšením ciel nad rámec kvót z 25 na 50 percent. Zavádza sa aj systém sledovateľnosti výroby, aby sa predišlo obchádzaniu pravidiel.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej má silný a dekarbonizovaný oceliarsky sektor kľúčový význam pre hospodársku bezpečnosť EÚ.

Eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že opatrenia pomôžu chrániť aj slovenské železiarne, ktoré čelia prílevu lacnej ocele. Verí, že nové pravidlá otvoria cestu k dohode s USA o znížení ciel na európske produkty obsahujúce oceľ.

O návrhu teraz budú rokovať členské štáty a Európsky parlament. Platné ochranné opatrenia sa majú skončiť v júni 2026.

(tasr, mja)