Pri cenách plynu a elektriny pre domácnosti Fico ubezpečil, že v budúcom roku k zdražovaniu nedôjde. V štátnom rozpočte je opäť pripravená energopomoc v podobnom objeme ako v minulosti. Zároveň skritizoval tlak na ukončenie odberu ruského plynu od roku 2027 a pripomenul, že Slovensko podalo voči rozhodnutiu Európskej komisie žalobu.
„Prichádzame o obrovské peniaze vďaka rozhodnutiu, ktoré najprv urobil ukrajinský prezident a potom Európska komisia,“ dodáva s tým, že rozvinutá tranzitná infraštruktúra na Slovensku ostáva nevyužitá.
Výstavba nového jadrového bloku
Kľúčovým projektom pre energetickú sebestačnosť Slovenska má byť výstavba nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1 100 megawattov. Fico priznal, že projekt zaznamenal niekoľkomesačné zdržanie, čo viedlo k jeho odobratiu z gescie ministerstva hospodárstva a presun priamo pod úrad vlády.
Znalecké posudky podľa neho potvrdením hodnoty podielu vytvorili podmienky na to, aby sa mohlo pokračovať v konkrétnych krokoch.
Ako najefektívnejší partner na realizáciu sa v súčasnosti javí USA. „Potrebujeme obrovské zdroje elektrickej energie, ak tu chceme mat výrobu áut, dátové centrá či pracovať s umelou inteligenciou. Chceme, aby bol tento proces nezvratný,“ zdôrazňuje premiér.
Skepticizmus voči NATO a výzva Žilinkovi na odchod
Výrazná časť rozhovoru sa venovala geopolitike a obrane. Predseda Smeru opakovane spochybnil predstavu o medzinárodnej solidarite a vyhlásil, že Slovensku by viac svedčala vojenská a politická neutralita, aj keď rešpektuje členstvo v NATO a záväzky vyplývajúce z článku 5.
Odmietol však akékoľvek zaťahovanie krajiny do prípadného konfliktu s Ruskom. „Ja som človek, ktorý chce, aby táto krajina žila neustále v mieri. Nerobte z toho slova nejakú hračku,“ reagoval na adresu vojnových rétorík v Európe.
Ostrú kritiku namieril aj na generálneho prokurátora Maroša Žilinku za to, že orgány činné v trestnom konaní nevideli protiprávnosť pri darovaní stíhačiek MiG-29 a systému S-300 Ukrajine v predchádzajúcom volebnom období, keď bol Smer v opozícii.
Žilinku označil za „opozičného generálneho prokurátora“. „Otvorene mu hovorím: Pán generálny, zabaľte to, choďte preč a nech tam radšej príde niekto iný,“ odkazuje.
Poznamenal, že odovzdaním techniky ostala krajina nechránená a boli porušené medzinárodné zmluvy. „Nečudoval by som sa, keby na nás kvôli tomu Rusko zaútočilo.“
Pripravený na voľby v januári
V nadväznosti na dianie v koalícii, konkrétne medzi lídrom SNS Andrejom Dankom a jeho nominantom na ministra životného prostredia Tomášom Tarabom, nevylúčil ani scenár predčasných parlamentných volieb.
„Pokiaľ sa Danko s Tarabom nespamätajú, tak možno budú v januári predčasné parlamentné voľby. Všetko je možné,“ prízvukuje s tým, že vláda za takýchto okolností nemá dostatok času na presadzovanie náročných systémových zmien.
„Ja sa nenechám vydierať ani jedným, ani druhým. Systematicky rozkladajú vládnu koalíciu. Ak nedajú garancie a rozbijú vládu, budú predčasné parlamentné voľby,“ pripúšťa.
Situácia vo vládnej koalícii je podľa predsedu vlády najkomplikovanejšia, akú kedy zažil. Zatiaľ čo stranu Smer označuje za vnútorne stabilnú a lojálnu, koaliční partneri podľa neho čelia rozkladu vlastných poslaneckých klubov a vyvolávajú neustále napätie.
Premiér zároveň oznámil zásadný krok: v pondelok požiada prezidenta Petra Pellegriniho, aby mu vrátil návrh na odvolanie ministra životného prostredia Tarabu, čím odmieta naďalej asistovať pri vnútrokoaličných bojoch. „Ja sa nebudem zúčastňovať tohto cirkusu, ktorý Danko a Taraba momentálne vystrájajú. Sťahujem návrh na Tarabu od prezidenta a nech si robia, čo chcú,“ dodáva.
Pokiaľ nebude garantovaná stabilná väčšina minimálne 76 poslancov, Fico odmieta akékoľvek odkladanie volieb na leto a presadzuje ich konanie už v prvom mesiaci nového roka: „Smer a opozícia – máme dosť hlasov na predčasné parlamentné voľby. Do dvoch týždňov máte ústavný zákon. Keď majú byť voľby predčasné, tak rýchlo, v januári.“
Deklaroval, že Smer je pripravený stráviť čas aj v opozícii. Dokonca nevylúčil ani možnú budúcu povolebnú spoluprácu s hnutím Republika či ďalšími subjektmi. „Nikdy sme nikoho nevylučovali,“ konštatuje.
Právna pasca vyrovnaného rozpočtu
Dôležitou témou rozhovoru bol aj štátny rozpočet, pri ktorom sa vláda dostáva do sporu s výkladom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na základe predchádzajúcich nálezov Ústavného súdu SR hrozí, že kabinet bude musieť do parlamentu predložiť striktne vyrovnaný rozpočet.
Fico takúto povinnosť v súčasnej ekonomickej situácii označil za nezmysel, ktorý by znamenal drastické škrty vo výške ôsmich miliárd eur.
„Ak nás prinúti Ústavný súd do tohto totálneho nezmyslu, tak predložíme vyrovnaný rozpočet, splníme literu ústavného zákona a v parlamente bude pripravený pozmeňovací návrh, ktorý to vráti do normálnych, realistických čísel,“ vysvetľuje plánovaný postup predseda vlády.
Napriek politickej kríze premiér deklaroval, že návrh štátneho rozpočtu je po ekonomickej stránke v zásade pripravený a počíta so znížením deficitu o 1,6 percenta v porovnaní s obdobím úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.
Prisľúbil, že nepôjde do žiadneho plošného zvyšovania daní a odvodov, pričom zachová kompletný sociálny štandard vrátane 13. dôchodkov, valorizácií či finančnej pomoci pri energetickej kríze a boji so suchom.
Mimoriadny dôraz kladie vláda na dokončenie strategických investícií v zdravotníctve: „Našli sme zdroje na to, aby tie obrovské nemocnice, ktoré staviame – či je to Prešov, Banská Bystrica alebo Martin – boli dokončené. V tomto považujem za obrovské víťazstvo, že sme našli zdroje.“
V závere sa premiér pristavil aj pri diskusii okolo transakčnej dane. Odmietol tvrdenia, že by jej zavedenie spôsobilo hromadný odchod investorov alebo nárast nezamestnanosti, pričom nezamestnanosť zostáva naďalej na nízkej úrovni.
„Ak chceme staviať nemocnice a mať zdroje na sociálne opatrenia, musíme niekde tie peniaze získať. Transakčná daň zatiaľ v tomto rozpočte je na stole,“ uzatvára Fico, pričom konečnú podobu zákona roka podmienil tým, či sa vládni partneri dokážu vrátiť k racionálnej dohode.
(max)
