Štát sa chystá pomôcť obciam s kúpeľmi. Peniaze však nemajú isté
Nový status môže kúpeľným obciam otvoriť cestu k ďalším peniazom. Predseda ZMOS-u Jozef Božik však žiada stabilný a predvídateľný systém finančnej, investičnej aj regulačnej podpory, nielen možnosť uchádzať sa o dotácie.
Kúpeľný dom Sliač. Foto: Tomáš Benedikovič / Petit Press / Profimedia
Obce a mestá, na ktorých území sa nachádzajú kúpele alebo kúpeľné liečebne, čelia popri bežných povinnostiach samosprávy aj špecifickým nárokom vyplývajúcim z kúpeľného charakteru územia. Pre vyššiu návštevnosť majú najmä počas sezóny zvýšené náklady na údržbu verejných priestorov.
„Kúpeľné mestá a obce zabezpečujú verejnú infraštruktúru a služby pre výrazne vyšší počet ľudí, než predstavuje ich počet obyvateľov – od starostlivosti o verejné priestranstvá až po komunálny odpad a iné,“ opisuje pre Štandard Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Zároveň musia tieto samosprávy rešpektovať ochranné podmienky kúpeľného miesta, chrániť prírodné liečivé zdroje a týmto obmedzeniam prispôsobovať rozvoj územia.
Kým doteraz existoval iba pojem kúpeľné miesto, od marca 2027 by mohli samosprávy, na území ktorých sa nachádza uznané kúpeľné miesto s platným štatútom, získať status kúpeľnej obce. Vláda totiž schválila návrh novely, ktorým má byť zavedený inštitút kúpeľnej obce do zákona o obecnom zriadení.
Ktoré obce majú právo nárokovať si status
Návrh paragrafového znenia pripravovali spoločne zástupcovia Platformy kúpeľných miest pri ZMOS-e, ministerstiev vnútra a zdravotníctva a Asociácie slovenských kúpeľov. Rokovali o ňom v apríli v Piešťanoch.
„Takéto zoskupenie nám umožňuje hovoriť so štátom jedným, odborne podloženým hlasom,“ hovorí Božik o platforme, do ktorej je v súčasnosti zapojených 23 samospráv. Ide o mestá a obce, na ktorých území sa nachádzajú kúpeľné miesta.
Samosprávy by tak mohli od marca 2027 získať financie aj na základe nového inštitútu, teda statusu „kúpeľná obec“. Návrh však ešte musí prejsť prerokovaním a schválením Národnou radou SR, aby tak mohli čerpať cielenú finančnú podporu.
Ako pre Štandard spresňuje hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann, návrh novely zákona o obecnom zriadení definuje materiálne a formálne podmienky, ktoré musí samospráva splniť, aby získala status kúpeľnej obce.
„Rozhodujúcim kritériom je, že sa na území obce či mesta nachádza uznané kúpeľné miesto so štatútom kúpeľného miesta vydaným podľa zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách,“ vysvetľuje Neumann.
Kúpeľnou obcou sa teda nestane každá samospráva s termálnym alebo minerálnym prameňom. Podmienkou bude, aby sa na jej území nachádzalo kúpeľné miesto oficiálne uznané vládou a aby malo vydaný štatút.
„Od zavedenia statusu kúpeľnej obce alebo mesta si predovšetkým sľubujeme, že štát začne kúpeľné samosprávy vnímať ako špecifický typ územia s osobitnými nárokmi a zároveň významom pre celé Slovensko,“ mieni predseda ZMOS-u.
Kúpeľné mesto alebo obec podľa neho predstavuje špecifické územie s prirodzeným rozvojovým potenciálom, ktorý si vyžaduje osobitný prístup štátu aj osobitne nastavené finančné nástroje.
Status musí byť podľa predsedu spojený aj s konkrétnymi nástrojmi podpory. Myslí si, že kúpeľníctvo nemožno vnímať iba ako cestovný ruch, ale ako prepojenie zdravotníctva, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.
„Chceme preto vytvoriť podmienky na obnovu kúpeľnej infraštruktúry, verejných priestorov, parkov a ďalších prvkov kúpeľného prostredia,“ objasňuje Božik. Predstava ZMOS-u je, aby kúpeľné územie bolo vnímané ako strategická infraštruktúra štátu, nie iba ako bežné územie samosprávy.
Nie každá obec dostane peniaze automaticky
Nový status môže kúpeľným samosprávam otvoriť cestu k ďalším peniazom. „Kúpeľnej obci možno poskytnúť podporu formou príspevkov, finančných nástrojov alebo iných prostriedkov pomoci podľa osobitných predpisov,“ uvádza vo svojom návrhu rezort vnútra.
Novela umožní poskytovať týmto obciam podporu napríklad zo štátnych príspevkov, z nástrojov regionálneho rozvoja alebo eurofondov, ale nezaručuje im automatický príspevok, konkrétnu sumu ani pravidelný spôsob financovania.
Úprava zákona nevytvára ani konkrétnu dotáciu či osobitný fond. Podľa hovorcu rezortu vnútra ide o právny základ, aby štát alebo iný poskytovateľ mohol kúpeľné obce cielene podporovať.
„Toto je jeden z cieľov navrhovanej novely,“ potvrdil Neumann. Obce teda budú musieť splniť podmienky konkrétnej výzvy, dotačného programu alebo finančného nástroja.
Adresná podpora má podľa Neumanna smerovať kúpeľným samosprávam. „Kúpeľné obce vzhľadom na návštevnosť znášajú v praxi omnoho vyššie finančné a administratívne náklady na údržbu verejných priestranstiev, parkov, čistotu ovzdušia či rozvoj infraštruktúry ako samosprávy bez kúpeľov,“ konštatuje Neumann.
Zakotvenie možnosti poskytovať im podporu prostredníctvom príspevkov, finančných nástrojov alebo fondov Európskej únie preto podľa hovorcu otvára priestor na cielenú štátnu dotačnú politiku a zvýhodnené schémy v oblasti regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.
Prijímateľom takejto podpory by bola kúpeľná obec (príslušná samospráva), nie priamo spoločnosť prevádzkujúca kúpele. Verejné peniaze použité napríklad na park, cestu, chodník či kanalizáciu by však mohli nepriamo pomôcť aj súkromným prevádzkovateľom kúpeľov, pretože by zlepšili prostredie a infraštruktúru v ich okolí.
Kúpeľné samosprávy mohli o rôzne dotácie a eurofondy žiadať aj doteraz. Novela však vytvára právny základ na to, aby štát podporu zacielil osobitne na obce so statusom „kúpeľné“.
ZMOS chce viac
„Samotnú možnosť uchádzať sa o finančnú podporu nepovažujeme za dostatočné riešenie,“ konštatuje predseda ZMOS-u Božik.
Ak má mať nový status kúpeľnej obce alebo mesta reálny význam, mal by byť podľa neho spojený aj s predvídateľným systémom podpory a kompenzácie zvýšených nákladov a obmedzení, ktoré sú s kúpeľným územím spojené.
„Nejde nám pritom iba o automatický príspevok do rozpočtu obce. Potrebujeme systém viacerých nástrojov podpory – od finančných, investičných až po regulačné,“ dodáva Božik.
ZMOS preto navrhuje, aby na nový status nadviazala napríklad osobitná podporná výzva pre kúpeľné samosprávy, financovanie zo strany rezortov zdravotníctva a cestovného ruchu, využívanie európskych zdrojov či daňových nástrojov. Podporiť by sa podľa združenia mali aj investície do obnovy kúpeľných území, parkov, historických objektov a ďalšej infraštruktúry.
Tieto konkrétne opatrenia vládou schválený návrh novely nezavádza. Vytvára iba právny základ na cielenú podporu kúpeľných obcí. Jej konkrétne formy, výšku a podmienky by musel štát alebo iný poskytovateľ stanoviť následne. Predstava ZMOS-u však presahuje rámec novely a počíta so širším systémom podpory kúpeľných území a ich okolia.
„Status kúpeľnej obce alebo mesta preto vnímame ako prvý krok,“ pokračuje Božik. Druhým krokom musí byť podľa neho vytvorenie konkrétneho a dlhodobo predvídateľného mechanizmu financovania.
„Ak štát od kúpeľných samospráv očakáva, že budú chrániť významné prírodné zdroje, udržiavať kvalitné kúpeľné prostredie a zároveň zabezpečovať infraštruktúru a služby pre návštevníkov aj širšie územie, musí tomu zodpovedať aj systém podpory,“ tvrdí Božik.
Cieľom ZMOS-u je preto vytvoriť jeden koordinovaný „kúpeľný balík financovania“, do ktorého sa premietne podpora zo zdravotníctva, z cestovného ruchu, zo štátneho rozpočtu, samospráv a z európskych zdrojov. Takto nastavený systém by sa neobmedzoval na jednu kúpeľnú obec, ale podporoval by prirodzený potenciál celého územia a jeho udržateľný mikroregionálny rozvoj.
Z rozvojového potenciálu kúpeľného územia totiž podľa Božika neprofituje iba samotná kúpeľná obec, ale aj okolité samosprávy.
„Kúpeľná obec tak môže byť prirodzeným ‚ťahúňom‘ mikroregiónu, pričom okolité obce jej potenciál dopĺňajú a zároveň z neho čerpajú,“ vysvetľuje. Finančné nástroje by preto podľa neho nemali podporovať iba jednu samosprávu, ale aj spoločné projekty celého kúpeľného mikroregiónu.
Koľkých obcí sa zmena dotkne
Koľkých samospráv sa nový status dotkne, zatiaľ nie je definitívne známe. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti eviduje 22 kúpeľných miest. Štatút však zatiaľ nemá samotná obec, ale kúpeľné miesto nachádzajúce sa na jej území.
Orientačný prehľad samospráv, na ktorých území sa nachádzajú kúpeľné miesta. Tabuľka: Filip Staudinger/Štandard
Rezort už dnes zastrešuje agendu kúpeľných miest prostredníctvom Štátnej kúpeľnej komisie a Inšpektorátu kúpeľov a žriediel. Definitívny počet samospráv s novým statusom však ukáže až oficiálny zoznam kúpeľných obcí.
Ak novela nadobudne účinnosť, ministerstvu pribudne zákonná povinnosť tento zoznam viesť a zverejňovať na svojom webovom sídle. Verejne tak budú dostupné informácie pre orgány štátnej správy, poskytovateľov príspevkov, investorov aj verejnosť.
