Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: USA chcú mier v Gaze aj férový obchod s Kanadou

Americký prezident Donald Trump v utorok vyjadril optimizmus ohľadom možnej dohody o Gaze a uviedol, že americký tím práve odcestoval na rokovania.

V Oválnej pracovni novinárom povedal, že „existuje šanca, že by sme mohli mať mier na Blízkom východe – nielen v Gaze“. Trump naznačil, že Spojené štáty intenzívne pracujú na diplomatickom riešení konfliktu a sú pripravené podporiť širší mierový proces v regióne.

Okrem Gazy sa prezident vyjadril aj k obchodným vzťahom s Kanadou. Povedal, že hoci USA chcú, aby Kanada prosperovala, obe krajiny sú konkurentmi „v tom istom biznise“.

Zdôraznil potrebu posilniť výrobu automobilov v USA a znížiť clá na vybrané kanadské sektory.

Spomenul aj tému ocele, kde podľa neho Washington dosiahol kompromis. Na záver pripomenul, že ak miestni lídri nezvládnu svoje úlohy, federálna vláda má právomoci konať – aj prostredníctvom zákona o vzbure (Insurrection Act).

(reuters, mja)

Minúta  |  

Samosprávy protestujú proti rozpočtu, hovoria o strate takmer 300 miliónov eur

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmietlo návrh štátneho rozpočtu na rok 2026, ktorý podľa jeho predsedu Jozefa Božika uberá samosprávam 246 miliónov eur.

Po započítaní poklesu podielu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý má klesnúť z 56,1 na 53 percent, hovorí ZMOS už o celkovej strate takmer 290 miliónov eur. Božik upozorňuje, že ide o výrazný zásah do rozpočtov miest a obcí, ktorý môže ohroziť ich základné fungovanie.

Zástupcovia ZMOS na rokovaní s ministerstvom financií žiadali, aby sa rezervné fondy samospráv mohli natrvalo používať aj na bežné výdavky, a tiež prerokovanie novely ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorá by samosprávam poskytla väčšiu flexibilitu.

Božik chce tému otvoriť aj na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady. ZMOS zároveň upozorňuje na chýbajúcich 12,1 milióna eur na zvýšenie platov v školstve, ktoré musia mestá a obce doplácať z vlastných rozpočtov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ chce schváliť nové klimatické ciele začiatkom novembra

Európska únia sa pripravuje na schválenie nových klimatických cieľov len niekoľko dní pred klimatickým summitom COP30 v brazílskom Beléme. Podľa dánskeho predsedníctva v Rade EÚ by ministri mali dokument odobriť 4. novembra, po tom, čo ho tento mesiac najprv schvália lídri členských štátov.

EÚ tak chce predstaviť jednotnú pozíciu ešte pred začiatkom medzinárodných rokovaní, na ktorých majú všetky krajiny predložiť svoje záväzky do roku 2035.

Európska komisia navrhla znížiť emisie do roku 2040 o 90 percent oproti úrovniam z roku 1990, čo je dôležitý krok na ceste ku klimatickej neutralite v roku 2050.

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie vyzval Úniu, aby konala rýchlejšie a zachovala si vedúcu úlohu v globálnej klimatickej politike.

Niektoré krajiny vrátane Slovenska, Česka a Maďarska však považujú cieľ za príliš ambiciózny a spochybňujú jeho realizovateľnosť.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dánsko chce zakázať sociálne siete pre deti mladšie ako 15 rokov

Dánska premiérka Mette Frederiksenová oznámila, že vláda plánuje zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Pred poslancami parlamentu vyhlásila, že „mobilné telefóny a sociálne médiá kradnú deťom detstvo“ a vyzvala zákonodarcov, aby pomohli prijať prísnejšiu legislatívu.

Frederiksenová zatiaľ nepredstavila konkrétny návrh zákona, ani sa neobjavil v programe vlády na nadchádzajúci parlamentný rok, no podľa nej by rodičia mali mať možnosť povoliť deťom prístup k sociálnym sieťam najskôr od 13 rokov.

Iniciatíva prichádza po tom, čo viac než 50-tisíc Dánov podpísalo petíciu požadujúcu zákaz platforiem ako TikTok, Snapchat a Instagram.

Kodaň zároveň tlačí na Európsku úniu, aby od technologických firiem vyžadovala povinné overovanie veku používateľov. Podľa vlády ide o opatrenie na ochranu psychického zdravia detí a obmedzenie ich závislosti od obrazoviek.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina obvinila Moskvu z používania tankerov na vojenské operácie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že využíva ropné tankery nielen na financovanie vojny, ale aj na spravodajské a sabotážne operácie. Uviedol to po stretnutí so šéfom ukrajinskej zahraničnej rozviedky, o čom informoval na platforme Telegram.

Podľa Zelenského sa Rusko prostredníctvom tankerov snaží získať strategické informácie a narúšať bezpečnosť v medzinárodných vodách. Dodal, že Ukrajina v tejto veci spolupracuje so svojimi spojencami a je možné tieto aktivity zastaviť.

Zelenskyj svoje vyhlásenie nešpecifikoval ďalšími detailmi, no upozornil, že ide o nový spôsob, akým Moskva kombinuje ekonomické a vojenské ciele.

Ukrajinské a západné spravodajské služby podľa médií už dlhšie sledujú ruské námorné operácie, ktoré môžu súvisieť so sledovaním infraštruktúry a sabotážami v Čiernom mori či v Baltskom regióne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Poľsko odmieta vydať podozrivého Ukrajinca z útoku na Nord Stream

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že nie je v záujme Poľska vydať Ukrajinca, ktorého Nemecko žiada v súvislosti s výbuchmi na plynovodoch Nord Stream.

Podozrivý bol zadržaný koncom septembra pri Varšave a podľa nemeckých úradov mal byť súčasťou skupiny, ktorá v roku 2022 odpálila výbušniny na potrubiach medzi Ruskom a Nemeckom. Poľský súd rozhodol, že zostane vo väzbe ďalších 40 dní, kým sa rozhodne o jeho prípadnom vydaní.

Tusk pripomenul, že Poľsko dlhodobo kritizovalo samotnú výstavbu Nord Streamu, pretože podľa neho zvýšila závislosť Európy od ruskej energie.

„Problémom nie je to, že bol plynovod vyhodený do vzduchu, ale že vôbec vznikol,“ povedal. Zároveň zdôraznil, že vydanie Ukrajinca by nebolo v poľskom záujme. Nemecká prokuratúra obvineného spája s prenajatím jachty, z ktorej mali byť výbušniny nasadené pri dánskom ostrove Bornholm.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.