Preskočiť na obsah
  |  

Winkler: Bratislava žije na dlh, Vallo hovorí o investíciách a rozvoji

Poslanec a kandidát na primátora Bratislavy Martin Winkler tvrdí, že hlavné mesto funguje od marca na dlh a je v úverovej špirále, ktorú prirovnal k pyramídovej hre. Podľa neho Bratislave vystačia vlastné zdroje len na prvé dva mesiace roka a jej finančná kondícia sa zhoršuje.

Winkler upozorňuje, že úroky z mestských úverov vzrástli z 1,6 milióna eur v roku 2023 na 7,3 milióna v roku 2025 a tvrdí, že vedenie mesta peniaze využíva neefektívne. Riešenie vidí v znižovaní prezamestnanosti a efektívnejšom verejnom obstarávaní.

Primátor Matúš Vallo tieto tvrdenia odmieta. Zdôrazňuje, že mesto si na bežné výdavky neberie žiadne úvery a zadlženie Bratislavy sa od roku 2018 znížilo z 52 na približne 46 percent.

Podľa Valla sú úvery viazané na investičné projekty, často podporené eurofondmi, a sú dôležité pre rozvoj mesta. Tvrdí, že Bratislava si takto zachováva rovnováhu medzi znižovaním dlhu a pokračujúcimi investíciami.

(tasr, mja)

  |  

Najvyšší súd USA zvažuje zrušenie zákazu terapie gayov

Najvyšší súd Spojených štátov sa zaoberá prípadom terapeutky Kaley Chilesovej, ktorá napadla zákaz takzvanej konverznej terapie pre neplnoletých homosexuálov v štáte Colorado.

Počas pojednávania sa viacerí konzervatívni sudcovia priklonili k jej argumentu, že zákon porušuje slobodu prejavu garantovanú Prvým dodatkom ústavy. Chilesová tvrdí, že zákon jej zakazuje hovoriť s klientmi o „štátom neželaných názoroch“ na sexualitu a pohlavnú identitu.

Colorado oponuje, že ide o reguláciu lekárskej praxe, ktorá má chrániť deti pred vedecky zatiaľ nepodloženými metódami.

Súd môže prípad vrátiť na nižší stupeň na opätovné posúdenie, pričom konečný verdikt sa očakáva do leta 2025.

(reuters, mja)

  |  

Trump: USA chcú mier v Gaze aj férový obchod s Kanadou

Americký prezident Donald Trump v utorok vyjadril optimizmus ohľadom možnej dohody o Gaze a uviedol, že americký tím práve odcestoval na rokovania.

V Oválnej pracovni novinárom povedal, že „existuje šanca, že by sme mohli mať mier na Blízkom východe – nielen v Gaze“. Trump naznačil, že Spojené štáty intenzívne pracujú na diplomatickom riešení konfliktu a sú pripravené podporiť širší mierový proces v regióne.

Okrem Gazy sa prezident vyjadril aj k obchodným vzťahom s Kanadou. Povedal, že hoci USA chcú, aby Kanada prosperovala, obe krajiny sú konkurentmi „v tom istom biznise“.

Zdôraznil potrebu posilniť výrobu automobilov v USA a znížiť clá na vybrané kanadské sektory.

Spomenul aj tému ocele, kde podľa neho Washington dosiahol kompromis. Na záver pripomenul, že ak miestni lídri nezvládnu svoje úlohy, federálna vláda má právomoci konať – aj prostredníctvom zákona o vzbure (Insurrection Act).

(reuters, mja)

  |  

Samosprávy protestujú proti rozpočtu, hovoria o strate takmer 300 miliónov eur

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmietlo návrh štátneho rozpočtu na rok 2026, ktorý podľa jeho predsedu Jozefa Božika uberá samosprávam 246 miliónov eur.

Po započítaní poklesu podielu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý má klesnúť z 56,1 na 53 percent, hovorí ZMOS už o celkovej strate takmer 290 miliónov eur. Božik upozorňuje, že ide o výrazný zásah do rozpočtov miest a obcí, ktorý môže ohroziť ich základné fungovanie.

Zástupcovia ZMOS na rokovaní s ministerstvom financií žiadali, aby sa rezervné fondy samospráv mohli natrvalo používať aj na bežné výdavky, a tiež prerokovanie novely ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorá by samosprávam poskytla väčšiu flexibilitu.

Božik chce tému otvoriť aj na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady. ZMOS zároveň upozorňuje na chýbajúcich 12,1 milióna eur na zvýšenie platov v školstve, ktoré musia mestá a obce doplácať z vlastných rozpočtov.

(tasr, mja)

  |  

EÚ chce schváliť nové klimatické ciele začiatkom novembra

Európska únia sa pripravuje na schválenie nových klimatických cieľov len niekoľko dní pred klimatickým summitom COP30 v brazílskom Beléme. Podľa dánskeho predsedníctva v Rade EÚ by ministri mali dokument odobriť 4. novembra, po tom, čo ho tento mesiac najprv schvália lídri členských štátov.

EÚ tak chce predstaviť jednotnú pozíciu ešte pred začiatkom medzinárodných rokovaní, na ktorých majú všetky krajiny predložiť svoje záväzky do roku 2035.

Európska komisia navrhla znížiť emisie do roku 2040 o 90 percent oproti úrovniam z roku 1990, čo je dôležitý krok na ceste ku klimatickej neutralite v roku 2050.

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie vyzval Úniu, aby konala rýchlejšie a zachovala si vedúcu úlohu v globálnej klimatickej politike.

Niektoré krajiny vrátane Slovenska, Česka a Maďarska však považujú cieľ za príliš ambiciózny a spochybňujú jeho realizovateľnosť.

(tasr, mja)

  |  

Dánsko chce zakázať sociálne siete pre deti mladšie ako 15 rokov

Dánska premiérka Mette Frederiksenová oznámila, že vláda plánuje zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Pred poslancami parlamentu vyhlásila, že „mobilné telefóny a sociálne médiá kradnú deťom detstvo“ a vyzvala zákonodarcov, aby pomohli prijať prísnejšiu legislatívu.

Frederiksenová zatiaľ nepredstavila konkrétny návrh zákona, ani sa neobjavil v programe vlády na nadchádzajúci parlamentný rok, no podľa nej by rodičia mali mať možnosť povoliť deťom prístup k sociálnym sieťam najskôr od 13 rokov.

Iniciatíva prichádza po tom, čo viac než 50-tisíc Dánov podpísalo petíciu požadujúcu zákaz platforiem ako TikTok, Snapchat a Instagram.

Kodaň zároveň tlačí na Európsku úniu, aby od technologických firiem vyžadovala povinné overovanie veku používateľov. Podľa vlády ide o opatrenie na ochranu psychického zdravia detí a obmedzenie ich závislosti od obrazoviek.

(tasr, mja)