Preskočiť na obsah
  |  

Český súd znovu žiadna snemovňu o vydanie Okamuru

Obvodný súd v Prahe opätovne požiadal Poslaneckú snemovňu ČR o vydanie lídra hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru na trestné stíhanie.

Polícia ho obviňuje z podnecovania nenávisti pre plagáty a bilbordy SPD s údajne rasistickým a xenofóbnym podtextom, ktoré sa objavili pred krajskými a senátnymi voľbami v roku 2023. Okamura čelí obvineniu spolu s hnutím SPD ako právnickou osobou; v prípade dokázania viny mu hrozí až trojročné väzenie.

Predchádzajúca snemovňa Okamuru na stíhanie vydala ešte vo februári, no po jesenných voľbách opäť získal poslaneckú imunitu. Súd preto musel požiadať o nové vydanie. Prokuratúra však nežiada zákaz činnosti hnutia ani nepodmienečný trest pre jeho predsedu – skôr podmienku alebo finančný postih.

Okamura obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovaný proces s cieľom oslabiť SPD. Zároveň vyzval na odvolanie policajného prezidenta Martina Vondráška.

(tasr, mja)

  |  

Izrael odmieta obvinenia z mučenia švajčiarskych účastníkov propalestínskej flotily

Švajčiarska organizácia Waves of Freedom Switzerland (WOFA) obvinila Izrael z krutého a neľudského zaobchádzania so švajčiarskymi aktivistami, ktorí sa zúčastnili na propalestínskej flotile Global Sumud.

Podľa WOFA boli zadržaní občania vystavení fyzickému aj psychickému týraniu – spánkovej deprivácii, nedostatku vody, jedla či lekárskej starostlivosti a ponižovaniu. Niektorí mali byť bití, spútaní alebo držaní v klietkach, pričom diabetikom údajne odmietli podať inzulín.

Flotilu, ktorá sa pokúsila prelomiť izraelskú blokádu Pásma Gazy a doručiť humanitárnu pomoc, minulý týždeň zadržalo izraelské námorníctvo. Na jej palube bolo vyše 470 aktivistov, z toho 19 Švajčiarov. Deväť už bolo prepustených, desať zostáva vo väzbe.

Izrael všetky obvinenia odmieta a tvrdí, že zadržaným zabezpečil zákonné podmienky. WOFA oznámila, že zhromažďuje dôkazy o zlom zaobchádzaní a plánuje podniknúť právne kroky.

(tasr, mja)

  |  

Orbán: Turkické štáty majú to, čo EÚ chýba – pokoj, rast a rešpekt

Maďarský premiér Viktor Orbán počas 12. samitu Organizácie turkických štátov v azerbajdžanskom meste Gabala vyhlásil, že turkické krajiny disponujú všetkým, čo dnes chýba Európskej únii.

„Nie je tu vojna, nelegálna migrácia ani gender ideológia, ktorá útočí na rodinu. Neexistuje tu ani zelené klimatické šialenstvo či vzájomné napomínanie,“ povedal Orbán vo videu zverejnenom na YouTube.

Podľa neho je spolupráca medzi členskými štátmi organizácie založená na vzájomnom rešpekte, hospodárskom raste a energetickej bezpečnosti. Na rozdiel od EÚ, ktorá podľa neho „vedie colnú vojnu s USA, odrezala sa od Ruska, stratila vplyv v Afrike a má napäté vzťahy s Čínou“, turkické štáty majú vyvážené medzinárodné partnerstvá.

Organizácia, ktorej členmi sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan, vznikla v roku 2009. Maďarsko a Turkménsko v nej pôsobia ako pozorovatelia.

(tasr, mja)

  |  

Winkler: Bratislava žije na dlh, Vallo hovorí o investíciách a rozvoji

Poslanec a kandidát na primátora Bratislavy Martin Winkler tvrdí, že hlavné mesto funguje od marca na dlh a je v úverovej špirále, ktorú prirovnal k pyramídovej hre. Podľa neho Bratislave vystačia vlastné zdroje len na prvé dva mesiace roka a jej finančná kondícia sa zhoršuje.

Winkler upozorňuje, že úroky z mestských úverov vzrástli z 1,6 milióna eur v roku 2023 na 7,3 milióna v roku 2025 a tvrdí, že vedenie mesta peniaze využíva neefektívne. Riešenie vidí v znižovaní prezamestnanosti a efektívnejšom verejnom obstarávaní.

Primátor Matúš Vallo tieto tvrdenia odmieta. Zdôrazňuje, že mesto si na bežné výdavky neberie žiadne úvery a zadlženie Bratislavy sa od roku 2018 znížilo z 52 na približne 46 percent.

Podľa Valla sú úvery viazané na investičné projekty, často podporené eurofondmi, a sú dôležité pre rozvoj mesta. Tvrdí, že Bratislava si takto zachováva rovnováhu medzi znižovaním dlhu a pokračujúcimi investíciami.

(tasr, mja)

  |  

Najvyšší súd USA zvažuje zrušenie zákazu terapie gayov

Najvyšší súd Spojených štátov sa zaoberá prípadom terapeutky Kaley Chilesovej, ktorá napadla zákaz takzvanej konverznej terapie pre neplnoletých homosexuálov v štáte Colorado.

Počas pojednávania sa viacerí konzervatívni sudcovia priklonili k jej argumentu, že zákon porušuje slobodu prejavu garantovanú Prvým dodatkom ústavy. Chilesová tvrdí, že zákon jej zakazuje hovoriť s klientmi o „štátom neželaných názoroch“ na sexualitu a pohlavnú identitu.

Colorado oponuje, že ide o reguláciu lekárskej praxe, ktorá má chrániť deti pred vedecky zatiaľ nepodloženými metódami.

Súd môže prípad vrátiť na nižší stupeň na opätovné posúdenie, pričom konečný verdikt sa očakáva do leta 2025.

(reuters, mja)

  |  

Trump: USA chcú mier v Gaze aj férový obchod s Kanadou

Americký prezident Donald Trump v utorok vyjadril optimizmus ohľadom možnej dohody o Gaze a uviedol, že americký tím práve odcestoval na rokovania.

V Oválnej pracovni novinárom povedal, že „existuje šanca, že by sme mohli mať mier na Blízkom východe – nielen v Gaze“. Trump naznačil, že Spojené štáty intenzívne pracujú na diplomatickom riešení konfliktu a sú pripravené podporiť širší mierový proces v regióne.

Okrem Gazy sa prezident vyjadril aj k obchodným vzťahom s Kanadou. Povedal, že hoci USA chcú, aby Kanada prosperovala, obe krajiny sú konkurentmi „v tom istom biznise“.

Zdôraznil potrebu posilniť výrobu automobilov v USA a znížiť clá na vybrané kanadské sektory.

Spomenul aj tému ocele, kde podľa neho Washington dosiahol kompromis. Na záver pripomenul, že ak miestni lídri nezvládnu svoje úlohy, federálna vláda má právomoci konať – aj prostredníctvom zákona o vzbure (Insurrection Act).

(reuters, mja)