Preskočiť na obsah
  |  

Hamas žiada záruky od Trumpa o trvalom prímerí v Gaze

Hlavný vyjednávač palestínskeho militantného hnutia Hamas Chalíl Hajja v utorok počas nepriamych rokovaní o prímerí s Izraelom v Egypte povedal, že hnutie od amerického prezidenta Donalda Trumpa a sprostredkovateľov rokovaní žiada záruky trvalého ukončenia konfliktu v Pásme Gazy.

„Neveríme okupantom, a to ani na sekundu,“ povedal Hajja pre egyptskú televíziu al-Káhira. „Izraelská okupácia naprieč históriou nedodržiavala sľuby a počas tejto vojny sme to zažili už dvakrát. Preto chceme skutočné záruky,“ pripomenul porušenie dvoch prímerí z izraelskej strany od začiatku vojny v Pásme Gazy.

Šéf Bieleho domu tvrdí, že existuje skutočná šanca dosiahnuť mierovú dohodu o ukončení vojny a ozrejmil, že do súčasných rokovaní sú zapojení aj americkí vyjednávači.

Prezident zároveň objasnil, že na spomínané rokovania odcestoval ďalší americký tím. Podľa jeho slov každá krajina sveta podporila mierový plán, ktorý predstavil minulý týždeň.

Ak sa Hamas a Izrael dohodnú na prímerí a ukončení vojny, Spojené štáty urobia všetko možné, aby zabezpečili, že všetky strany budú dohodu dodržiavať, dodal v utorok.

(tasr, mja)

  |  

Meloniovú nahlásili Medzinárodnému trestnému súdu pre podporu Izraela

Talianska premiérka Giorgia Meloniová informovala, že ona a dvaja ministri jej vlády boli nahlásení Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) pre údajné spolupáchateľstvo na genocíde v súvislosti s izraelskou ofenzívou v Pásme Gazy.

V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu RAI spresnila, že medzi menovanými sú minister obrany Guido Crosetto a minister zahraničných vecí Antonio Tajani, pričom pravdepodobne aj šéf zbrojárskej spoločnosti Leonardo, Roberto Cingolani.

Meloniová sa k obvineniu nevyjadrila detailne, no naznačila, že súvisí s postojom jej vlády k Izraelu a jej podporou práva židovského štátu na sebaobranu.

(reuters, mja)

  |  

TikToker z Afganistanu sa vyhrážal Farageovi smrťou

Britský súd sa zaoberá prípadom 26-ročného afganského žiadateľa o azyl Fayaza Khana, známeho na TikToku pod menom Mada Pasa, ktorý je obvinený z vyhrážania sa smrťou lídrovi strany Reform UK Nigelovi Farageovi, informuje GB News.

Khan sa mal v októbri 2023 vyhrážať po tom, ako Farage na YouTube zverejnil video o jeho ceste do Británie na malom člne.

V reakcii natočil Afganec TikTok, v ktorom s použitím vulgárnych výrazov odkázal Farageovi, že „príde do Anglicka, aby si vzal jeho sestru“, a naznačoval streľbu gestami rúk.

Na súde obvinený komunikoval cez tlmočníka, priznal iba svoje meno a vyhlásil sa za nevinného. Farage vo výpovedi uviedol, že video považuje za „mrazivé“.

Prokurátor prípadu pripomenul, že Khan už predtým zverejňoval videá so zbraňami a podľa obžaloby jeho správanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu vyhrážania sa smrťou.

(mja)

  |  

Priemyselné srdce Ukrajiny je v troskách. Doneck znáša polovicu vojnových škôd

Donecká oblasť na východe Ukrajiny sa podľa agentúry Unian stala najkrvavejším symbolom prebiehajúcej vojny. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 sa tu odohrávajú najtvrdšie boje a vývoj na fronte sa považuje za ukazovateľ úspechu oboch strán.

Počas konfliktu už Ukrajina stratila kontrolu nad približne 70 percentami tohto regiónu. Vojaci brániaci Doneck opisujú zničené mestá a životy.

Oblasť okolo mesta Doneck, v ktorej kedysi žilo viac ako štyri milióny obyvateľov, bola dôležitým priemyselným a hospodárskym centrom krajiny. Dnes patrí medzi najviac zničené oblasti, pričom podľa Kyjevskej ekonomickej školy znáša takmer polovicu zo 14,4 miliardy dolárov škôd na ukrajinských podnikoch, informuje agentúra AP.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu pochádza z Donecka takmer štvrtina všetkých vnútorných utečencov v krajine. Nádej na návrat domov je pre väčšinu z nich zatiaľ len vzdialeným snom.

  |  

Putin: Ruské sily ovládli 5-tisíc km² na Ukrajine, máme plnú iniciatívu

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ruské sily v roku 2025 ovládli takmer 5-tisíc štvorcových kilometrov územia na Ukrajine a podľa neho majú „úplnú strategickú iniciatívu“ na fronte.

Na stretnutí s najvyšším vojenským velením dodal, že Ukrajina sa snaží o útoky hlboko na ruské územie, no tieto pokusy „nepomôžu zmeniť situáciu na bojisku“. Putin tvrdil, že Kyjev cieli aj na civilné objekty, čo označil za dôkaz „zúfalstva ukrajinského vedenia“.

Ruský líder zároveň zopakoval, že operácie Moskvy na Ukrajine pokračujú podľa plánu a že Rusko sa nevzdá svojich vojenských cieľov.

O ukrajinských útokoch na ruské územie sa v posledných mesiacoch hovorí čoraz častejšie, pričom Kyjev zdôrazňuje, že ide o reakciu na rozsiahle ruské bombardovanie.

(reuters, mja)

  |  

Vatikán poveril vladyku Cyrila Vasiľa úlohou poradcu na arménskej synode

Svätá stolica vymenovala slovenského arcibiskupa Cyrila Vasiľa za experta a odborného poradcu na Mimoriadnej synode Arménskej katolíckej cirkvi.

Ako uviedol kardinál Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, rozhodnutie vychádza z dlhoročných skúseností arcibiskupa Vasiľa, ktoré získal počas pôsobenia vo funkcii sekretára Kongregácie pre východné cirkvi.

Ocenil aj jeho hlboké poznanie kresťanského Východu a medzinárodne uznávané odborné kvality v oblasti kánonického práva.

Vladyka Vasiľ, súčasný košický eparcha Gréckokatolíckej cirkvi, patrí medzi najvýznamnejších slovenských teológov s bohatými skúsenosťami z vatikánskeho prostredia.

Jeho účasť na synode má prispieť k posilneniu dialógu medzi Arménskou katolíckou cirkvou a Svätou stolicou a k riešeniu vnútorných otázok týkajúcich sa jej vedenia a štruktúry.

(mja)