Preskočiť na obsah
  |  

Musk predstavil dostupné Tesly, ich cena však sklamala investorov

Tesla uviedla na trh dostupné verzie svojich modelov Model 3 a Model Y, no ich ceny – 36 990 a 39 990 dolárov – podľa viacerých analytikov nie sú dostatočne nízke, aby oslovili nových zákazníkov. Generálny riaditeľ Elon Musk už pred rokom sľuboval vozidlo s cenou pod 30-tisíc dolárov po stimuloch, čo by otvorilo značku širšiemu trhu.

Nové verzie majú menšie batérie, jednoduchší interiér a obmedzené funkcie, no stále ponúkajú dojazd viac ako 480 kilometrov. Tesla ich predstavila v čase, keď čelí poklesu predaja, silnej konkurencii z Číny a strate amerických daňových úľav.

Musk už roky sľubuje vozidlá pre masový trh, hoci minulý rok zrušil plány na úplne nový elektromobil za 25-tisíc dolárov.

Namiesto toho sa rozhodol vyrábať lacnejšie verzie založené na súčasných modeloch Tesly, čo vyvolalo obavy investorov a analytikov, že lacnejšie autá by zničili predaj existujúcich vozidiel a obmedzili rast. Investori prijali správu chladne, pretože akcie Tesly klesli o 4,5 percenta.

„Pre trh je to ako Tesla, ktorá zhodí svoj rolák so Stevom Jobsom a oblečie si mikinu s kapucňou z Walmartu,“ poznamenal analytik Michael Ashley Schulman s dôvetkom, že Tesla chce zostať prémiovou značkou, ale zároveň súperí s Toyotou o bežného kupujúceho.

(reuters, max)

  |  

Rodová ideológia preniká do európskych zákonov aj škôl

Nová správa Beneath the Surface, ktorú napísali Faika El-Nagashiová a Anna Zobninová, upozorňuje na tichú, no rozsiahlu premenu európskych inštitúcií. Podľa autoriek sa v štruktúrach EÚ a Rady Európy postupne zakorenili rámce rodovej identity, pôvodne vychádzajúce z aktivistických kruhov.

Tie dnes ovplyvňujú legislatívu, verejné politiky aj kultúru inštitúcií – od školstva a médií až po justíciu. Správa tvrdí, že kritika ideológie rodovej identity sa čoraz častejšie označuje za nenávistný prejav, čím vzniká prostredie, kde nesúhlas znamená profesijné riziko.

Autorky upozorňujú, že EÚ investuje desiatky miliónov eur do projektov, školení a kampaní, ktoré presadzujú princípy SOGIESC (sexuálna orientácia, rodová identita a prejav, pohlavné znaky).

Tento trend sa podľa správy šíri aj mimo Európy – napríklad prostredníctvom programov EÚ v Indii, kde stovky ľudí zmenili pohlavie len na základe sebadeklarácie. V správe varujú, že Únia sa mení z „únie rovnosti“ na „úniu ideológie“, ktorá oslabuje biologickú realitu a potláča slobodu prejavu.

(mja)

  |  

Hamas žiada záruky od Trumpa o trvalom prímerí v Gaze

Hlavný vyjednávač palestínskeho militantného hnutia Hamas Chalíl Hajja v utorok počas nepriamych rokovaní o prímerí s Izraelom v Egypte povedal, že hnutie od amerického prezidenta Donalda Trumpa a sprostredkovateľov rokovaní žiada záruky trvalého ukončenia konfliktu v Pásme Gazy.

„Neveríme okupantom, a to ani na sekundu,“ povedal Hajja pre egyptskú televíziu al-Káhira. „Izraelská okupácia naprieč históriou nedodržiavala sľuby a počas tejto vojny sme to zažili už dvakrát. Preto chceme skutočné záruky,“ pripomenul porušenie dvoch prímerí z izraelskej strany od začiatku vojny v Pásme Gazy.

Šéf Bieleho domu tvrdí, že existuje skutočná šanca dosiahnuť mierovú dohodu o ukončení vojny a ozrejmil, že do súčasných rokovaní sú zapojení aj americkí vyjednávači.

Prezident zároveň objasnil, že na spomínané rokovania odcestoval ďalší americký tím. Podľa jeho slov každá krajina sveta podporila mierový plán, ktorý predstavil minulý týždeň.

Ak sa Hamas a Izrael dohodnú na prímerí a ukončení vojny, Spojené štáty urobia všetko možné, aby zabezpečili, že všetky strany budú dohodu dodržiavať, dodal v utorok.

(tasr, mja)

  |  

Meloniovú nahlásili Medzinárodnému trestnému súdu pre podporu Izraela

Talianska premiérka Giorgia Meloniová informovala, že ona a dvaja ministri jej vlády boli nahlásení Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) pre údajné spolupáchateľstvo na genocíde v súvislosti s izraelskou ofenzívou v Pásme Gazy.

V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu RAI spresnila, že medzi menovanými sú minister obrany Guido Crosetto a minister zahraničných vecí Antonio Tajani, pričom pravdepodobne aj šéf zbrojárskej spoločnosti Leonardo, Roberto Cingolani.

Meloniová sa k obvineniu nevyjadrila detailne, no naznačila, že súvisí s postojom jej vlády k Izraelu a jej podporou práva židovského štátu na sebaobranu.

(reuters, mja)

  |  

TikToker z Afganistanu sa vyhrážal Farageovi smrťou

Britský súd sa zaoberá prípadom 26-ročného afganského žiadateľa o azyl Fayaza Khana, známeho na TikToku pod menom Mada Pasa, ktorý je obvinený z vyhrážania sa smrťou lídrovi strany Reform UK Nigelovi Farageovi, informuje GB News.

Khan sa mal v októbri 2023 vyhrážať po tom, ako Farage na YouTube zverejnil video o jeho ceste do Británie na malom člne.

V reakcii natočil Afganec TikTok, v ktorom s použitím vulgárnych výrazov odkázal Farageovi, že „príde do Anglicka, aby si vzal jeho sestru“, a naznačoval streľbu gestami rúk.

Na súde obvinený komunikoval cez tlmočníka, priznal iba svoje meno a vyhlásil sa za nevinného. Farage vo výpovedi uviedol, že video považuje za „mrazivé“.

Prokurátor prípadu pripomenul, že Khan už predtým zverejňoval videá so zbraňami a podľa obžaloby jeho správanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu vyhrážania sa smrťou.

(mja)

  |  

Priemyselné srdce Ukrajiny je v troskách. Doneck znáša polovicu vojnových škôd

Donecká oblasť na východe Ukrajiny sa podľa agentúry Unian stala najkrvavejším symbolom prebiehajúcej vojny. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 sa tu odohrávajú najtvrdšie boje a vývoj na fronte sa považuje za ukazovateľ úspechu oboch strán.

Počas konfliktu už Ukrajina stratila kontrolu nad približne 70 percentami tohto regiónu. Vojaci brániaci Doneck opisujú zničené mestá a životy.

Oblasť okolo mesta Doneck, v ktorej kedysi žilo viac ako štyri milióny obyvateľov, bola dôležitým priemyselným a hospodárskym centrom krajiny. Dnes patrí medzi najviac zničené oblasti, pričom podľa Kyjevskej ekonomickej školy znáša takmer polovicu zo 14,4 miliardy dolárov škôd na ukrajinských podnikoch, informuje agentúra AP.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu pochádza z Donecka takmer štvrtina všetkých vnútorných utečencov v krajine. Nádej na návrat domov je pre väčšinu z nich zatiaľ len vzdialeným snom.