Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pre uzáveru vlády v USA sú doma, ale možno nedostanú spätnú mzdu

Administratíva Donalda Trumpa vyvolala nový rozruch. Podľa BBC vydal Úrad pre riadenie a rozpočet nové memorandum. Vyplýva z neho, že federálni zamestnanci, ktorí sú počas vládneho „shutdownu“ na nútenej neplatenej dovolenke, nemusia dostať spätné mzdy.

Zákon z roku 2019 prijatý po viac ako mesačnej odstávke, ktorý garantoval plnú náhradu po ukončení odstávky, sa údajne nevzťahuje na osoby dočasne požiadané, aby sa nedostavili do práce.

Prezident vyhlásil, že niektorí pracovníci si „nezaslúžia, aby sa o nich niekto staral“. Vyhlásenie vyvolalo ostrú reakciu demokratov, ktorí upozornili, že zákon hovorí jasne, a teda všetci federálni zamestnanci majú nárok na spätné vyplatenie miezd.

Niektorí republikáni, vrátane senátorov Johna Thunea a Thoma Tillisa, sa od Trumpovho postoja dištancovali a upozornili, že spochybňovať mzdy federálnych pracovníkov počas krízy je „strategická chyba“.

„Vypnutie“ vlády trvá od 1. októbra a približne 750-tisíc zamestnancov je momentálne bez platu. Senát totiž zamietol krátkodobé výdavkové opatrenie, ktoré by udržalo činnosť vlády až do 21. novembra.

Demokrati sa postavili proti tomuto zákonu, lebo republikáni odmietli pripojiť k nemu predĺženie zdravotných výhod pre milióny Američanov, ktoré majú uplynúť na konci roka. Republikáni tvrdia, že táto otázka sa musí riešiť samostatne.

(max)

Minúta  |  

Tínedžeri šikanovali učiteľku. Vydieranie a zneužívanie sa skončilo požiarom

Vo Viedni sa začal šokujúci proces so siedmimi tínedžermi vo veku 14 až 17 rokov, ktorí sú obvinení z dlhodobého zneužívania, vydierania, krádeží a podpaľačstva voči 28-ročnej učiteľke.

Iračan (15), Rumun (17) a Afganec (15) čelia podľa Bildu obvineniam zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia s priťažujúcimi okolnosťami.

Podľa obžaloby sa prípad začal v apríli 2024, keď mala žena krátky vzťah so 16-ročným študentom, čo zákon nezakazuje. Ten sa však aférou pochválil kamarátom, ktorí učiteľku následne začali vydierať, zastrašovať a sexuálne zneužívať.

Od mája toho istého roka ju údajne opakovane navštevovali, brali jej peniaze, nútili ju platiť za jedlo a cigarety, a dokonca si fotografovali sexuálne útoky na učiteľku.

V januári tohto roka sa traja z obžalovaných vlámali do jej bytu, ukradli cennosti a byt podpálili. Podľa znalcov v dôsledku útokov žena trpí chronickou depresiou a posttraumatickou poruchou.

(max)

Minúta  |  

Musk predstavil dostupné Tesly, ich cena však sklamala investorov

Tesla uviedla na trh dostupné verzie svojich modelov Model 3 a Model Y, no ich ceny – 36 990 a 39 990 dolárov – podľa viacerých analytikov nie sú dostatočne nízke, aby oslovili nových zákazníkov. Generálny riaditeľ Elon Musk už pred rokom sľuboval vozidlo s cenou pod 30-tisíc dolárov po stimuloch, čo by otvorilo značku širšiemu trhu.

Nové verzie majú menšie batérie, jednoduchší interiér a obmedzené funkcie, no stále ponúkajú dojazd viac ako 480 kilometrov. Tesla ich predstavila v čase, keď čelí poklesu predaja, silnej konkurencii z Číny a strate amerických daňových úľav.

Musk už roky sľubuje vozidlá pre masový trh, hoci minulý rok zrušil plány na úplne nový elektromobil za 25-tisíc dolárov.

Namiesto toho sa rozhodol vyrábať lacnejšie verzie založené na súčasných modeloch Tesly, čo vyvolalo obavy investorov a analytikov, že lacnejšie autá by zničili predaj existujúcich vozidiel a obmedzili rast. Investori prijali správu chladne, pretože akcie Tesly klesli o 4,5 percenta.

„Pre trh je to ako Tesla, ktorá zhodí svoj rolák so Stevom Jobsom a oblečie si mikinu s kapucňou z Walmartu,“ poznamenal analytik Michael Ashley Schulman s dôvetkom, že Tesla chce zostať prémiovou značkou, ale zároveň súperí s Toyotou o bežného kupujúceho.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rodová ideológia preniká do európskych zákonov aj škôl

Nová správa Beneath the Surface, ktorú napísali Faika El-Nagashiová a Anna Zobninová, upozorňuje na tichú, no rozsiahlu premenu európskych inštitúcií. Podľa autoriek sa v štruktúrach EÚ a Rady Európy postupne zakorenili rámce rodovej identity, pôvodne vychádzajúce z aktivistických kruhov.

Tie dnes ovplyvňujú legislatívu, verejné politiky aj kultúru inštitúcií – od školstva a médií až po justíciu. Správa tvrdí, že kritika ideológie rodovej identity sa čoraz častejšie označuje za nenávistný prejav, čím vzniká prostredie, kde nesúhlas znamená profesijné riziko.

Autorky upozorňujú, že EÚ investuje desiatky miliónov eur do projektov, školení a kampaní, ktoré presadzujú princípy SOGIESC (sexuálna orientácia, rodová identita a prejav, pohlavné znaky).

Tento trend sa podľa správy šíri aj mimo Európy – napríklad prostredníctvom programov EÚ v Indii, kde stovky ľudí zmenili pohlavie len na základe sebadeklarácie. V správe varujú, že Únia sa mení z „únie rovnosti“ na „úniu ideológie“, ktorá oslabuje biologickú realitu a potláča slobodu prejavu.

(mja)

Minúta  |  

Hamas žiada záruky od Trumpa o trvalom prímerí v Gaze

Hlavný vyjednávač palestínskeho militantného hnutia Hamas Chalíl Hajja v utorok počas nepriamych rokovaní o prímerí s Izraelom v Egypte povedal, že hnutie od amerického prezidenta Donalda Trumpa a sprostredkovateľov rokovaní žiada záruky trvalého ukončenia konfliktu v Pásme Gazy.

„Neveríme okupantom, a to ani na sekundu,“ povedal Hajja pre egyptskú televíziu al-Káhira. „Izraelská okupácia naprieč históriou nedodržiavala sľuby a počas tejto vojny sme to zažili už dvakrát. Preto chceme skutočné záruky,“ pripomenul porušenie dvoch prímerí z izraelskej strany od začiatku vojny v Pásme Gazy.

Šéf Bieleho domu tvrdí, že existuje skutočná šanca dosiahnuť mierovú dohodu o ukončení vojny a ozrejmil, že do súčasných rokovaní sú zapojení aj americkí vyjednávači.

Prezident zároveň objasnil, že na spomínané rokovania odcestoval ďalší americký tím. Podľa jeho slov každá krajina sveta podporila mierový plán, ktorý predstavil minulý týždeň.

Ak sa Hamas a Izrael dohodnú na prímerí a ukončení vojny, Spojené štáty urobia všetko možné, aby zabezpečili, že všetky strany budú dohodu dodržiavať, dodal v utorok.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Meloniovú nahlásili Medzinárodnému trestnému súdu pre podporu Izraela

Talianska premiérka Giorgia Meloniová informovala, že ona a dvaja ministri jej vlády boli nahlásení Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) pre údajné spolupáchateľstvo na genocíde v súvislosti s izraelskou ofenzívou v Pásme Gazy.

V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu RAI spresnila, že medzi menovanými sú minister obrany Guido Crosetto a minister zahraničných vecí Antonio Tajani, pričom pravdepodobne aj šéf zbrojárskej spoločnosti Leonardo, Roberto Cingolani.

Meloniová sa k obvineniu nevyjadrila detailne, no naznačila, že súvisí s postojom jej vlády k Izraelu a jej podporou práva židovského štátu na sebaobranu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.