Ukrajina rokuje o „ruskom“ zákone proti gay propagande

Ukrajinská Verchovna rada začala na jesennej schôdzi 3. septembra v pléne rokovať o návrhu zákona, ktorý by zakázal „propagáciu deviácií“. Návrh pod číslom 6327 z roku 2021 predložili poslanci strany Sluha národa, jeho zaradenie do rozvrhu pléna bolo v decembri toho roku pozastavené.

Poslanci neskôr predložili alternatívne znenie návrhu novely Kódexu správnych deliktov, ktoré by novelizovalo aj trestný zákonník a sprísnil niektoré peňažné tresty.

Ešte tvrdším je však návrh číslo 6325, ktorý by v mene ochrany detí, materstva a otcovstva zakázal používanie fráz „sexuálna orientácia“ a „genderová identita“ v neskorších právnych aktoch. Tento návrh by rovnako postihoval „propagáciu pedofílie, homosexuality a transgenderizmu“.

Argumentom predkladateľov je, že tieto prejavy na verejnosti sú „považované za porušenie verejnej morálky“. V reakcii na kritiku LGBT organizácií však poslanci strany prezidenta Volodymyra Zelenského predložili miernejší návrh.

Podobný zákon presadilo ešte v marci Maďarsko, hoci sa tam v lete aj tak konal „pochod pýchy“ (Pride Parade). Zákon sa stal terčom mediálnej kritiky, ktorá ho porovnávala s ruským zákonom proti gay propagande z roku 2013. Je preto otázne, ako sa svetové médiá postavia k ukrajinskému návrhu.

Pokuty za verejné prejavy homosexuality

Zatiaľ čo sa mimovládna organizácia LGBT Consortium potešila zmierneniu niektorých návrhov, aj aktuálne prerokúvané znenia pôsobia tvrdo. Cieľom spomínaných peňažných trestov bude „výroba, distribúcia a verejné používanie produktov s LGBT symbolmi“ či „verejné vyznávanie lásky medzi osobami rovnakého pohlavia ako norma“, ďalej „reklama alebo výzva na uzavretie manželstva neuznaného ústavou“ či „verejné výzvy na sexuálny pomer medzi osobami rovnakého pohlavia alebo reklamy naň v médiách”.

Treba podotknúť, že ukrajinská ústava definuje v článku 51 manželstvo ako „rodinný zväzok medzi ženou a mužom založené na ich slobodnom súhlase“. „Rodina, detstvo, materstvo a otcovstvo sú pod ochranou štátu,“ dodáva základný dokument.

Sadzby sa v návrhu pohybujú na úrovni „tisíc nezdaniteľných minimálnych príjmov“, čo podľa portálu The Page predstavuje 17-tisíc hrivien (asi 325 eur) pre fyzické osoby, a „tritisíc nezdaniteľných minimálnych príjmov“ pre právnické osoby – teda nad 51-tisíc hrivien (približne 1 057 eur).

Pri opakovaných deliktoch má táto sadzba stúpnuť na 51-tisíc hrivien pre jednotlivcov a až 85-tisíc hrivien (asi 1 762 eur) pre právnické osoby. Rovnakú sadzbu navrhujú predkladatelia pre úradníkov. Terčom pokút má byť aj „popieranie zvýšeného rizika HIV medzi LGBT osobami“.

Hlavným predkladateľom je poslanec Sluhu národa rumunského pôvodu Heorhij Mazurašu. V parlamente zastupuje okrsok v Černiveckej oblasti. Jeho stránka na portáli Wikipédia píše, že v máji 2022 predložil zákon, ktorý by povoľovať „zabitie“ vojakov, ktorí neposlúchli rozkaz nadriadeného.

Všemocní nacionalisti a omyl Richarda Moorea

Ukrajinskí nacionalisti, ktorí v posledných rokoch pôsobia v armáde, otvorene vystupujú proti „novinkám zo Západu“. K vlaňajšiemu pochodu homosexuálov v Charkove sa vyjadril zástupca veliteľa 3. samostatnej útočnej brigády Maksym Žorin s tým, že Charkiv Pride by mohol expandovať do miest ako Časiv Jar, Myrnohrad či Pokrovsk.

Exveliteľ pluku Azov nie je sám vo svojom vyjadrovaní na adresu inak orientovaných spoluobčanov. Samozvaný ideológ 3. armádneho zboru Olexij Rejns, ktorý vystupuje pod krycím menom Konsul tiež zverejnil niekoľko ponižujúcich statusov na platforme Telegram, ktoré sa týkali LGBT aktivistu Bohdana Palamarčuka.

Zobral si ho však na mušku, pretože Palamarčuk dlhodobo kritizuje moc, s akou v ukrajinskej spoločnosti operujú pravicoví extrémisti – napriek tomu, že nemajú prakticky žiadne zastúpenie vo Verchovnej rade.

Žorin, Rejns a mnoho ďalších dodnes používajú insígniu takzvaného „vlčieho háku“, ktorý možno nájsť v logu dnes už neexistujúcej strany Svoboda (ktoré v roku 2004 zmenil predseda Oleh Ťahnybok), a tiež v emblémoch niekoľkých divízií Waffen-SS.

Aj posledné protesty proti prezentácii knihy o radikálnom ľavicovom hnutí Black Lives Matter v Ľvove – ktoré organizátori ohlásili pár dní po vražde ukrajinskej utečenky Iryny Zaruckej v USA – ukázali, že militantne naladení Ukrajinci nie veľmi zdieľajú takzvané „západné hodnoty“, ako o nich hovoril na začiatku vojny vtedajší riaditeľ britskej tajnej služby.

Bývalý najvyšší predstaviteľ Tajnej spravodajskej služby (SIS, zaužívane tiež MI6) Richard Moore pár dní po invázii ruských vojsk na sieti X napísal: „Vzhľadom na tragédiu a ničenie, ktoré sa tak bolestivo odohráva na Ukrajine, by sme si mali pripomenúť hodnoty a ťažko vybojované slobody, ktoré nás odlišujú od Putina, a to predovšetkým práva LGBT+ osôb.“

With the tragedy and destruction unfolding so distressingly in Ukraine, we should remember the values and hard won freedoms that distinguish us from Putin, none more than LGBT+ rights. So let’s resume our series of tweets to mark #LGBTHM2022

— Richard Moore (@XChiefMI6) February 25, 2022

Na opísaných krokoch ukrajinskej politickej garnitúry teda vidno, že sa šéf britských tajných pomýlil. Ukrajina totiž nebojuje za „LGBT práva“, ale za svoju suverenitu a vlasť, a bráni sa proti silám Ruska, ktoré ju napadli.

Ako národ sú Ukrajinci väčšinovo pravoslávni – hoci sa jedna z dvoch ortodoxných cirkví stala terčom vládneho prenasledovania –, okrem toho aj gréckokatolíci, protestanti či aj rímski katolíci. Aj tí z radov Azova, ktorí vystupujú ako pohania a uctievajú slnovraty, nie sú veľkými fanúšikmi neskorého liberalizmu vo forme takzvaných „LGBT práv“.