Podľa štatistík z celého Slovenska za mesiace júl a august 2025 polícia eviduje takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Vo viac ako 4-tisíc prípadoch išlo o škodu do 266 eur a v 30 prípadoch do 700 eur.
Mestská polícia v Bratislave však eviduje nárast počtu udalostí, ktoré rieši v uliciach hlavného mesta. „Za prvý polrok sme riešili 134 372 udalostí. V minulom roku, počas prvých šiestich mesiacov, sme boli pri 75 162 udalostiach,“ reaguje pre Štandard Barbora Krajčovičová, hovorkyňa mestskej polície Bratislava.
Ako uvádza, aktuálne má Mestská polícia Bratislava 320 príslušníkov a príslušníčok.
„Policajný zbor zápasí s poklesom počtu policajtov a policajtiek v teréne. Je preto prirodzené, že časť ich úloh preberajú práve zamestnanci a zamestnankyne mestských polícií,“ spresňuje hovorkyňa.
Snažia sa preto jednak o presúvanie policajtov a policajtiek z kancelárií do terénu, kde najviac chýbajú – čo sa im postupne darí – a zároveň priebežne prijímajú nových kvalitných ľudí do radov mestskej polície, aby sa počtom policajtov na obyvateľa priblížili štandardu vo zvyšku Európy. „Tu sme však limitovaní financiami, ktoré má hlavné mesto k dispozícii,“ dodáva Krajčovičová.
Vallo vyzýva štát, aby konal
Primátor Bratislavy sa pred pár dňami stretol s viacerými náčelníkmi mestských polícií z celého Slovenska. Spoločne upozornili, že po zavedení vládnej novely Trestného zákona obyvatelia jednoznačne pociťujú zhoršenie bezpečnosti.
Hovorili na tému komunálnej bezpečnosti, nedostatkoch súčasnej legislatívy, technologických inováciách, náboru nových príslušníkov, ako aj o pripravovanom zákone o obecnej polícii, ktorý by mal posilniť kompetencie miest a obcí pri zabezpečovaní verejného poriadku.
Vallo potvrdil nárast krádeží v uliciach hlavného mesta. Spomína aj drogovú a násilnú činnosť, s ktorou súvisí obťažovanie a ohrozovanie ľudí v meste.
Tiež je za to, aby vláda navýšila počet štátnych policajtov v uliciach a posilnila kompetencie mestských polícií, aby mohli účinne riešiť problémy s verejným poriadkom a agresívnym správaním.
V praxi totiž platí, že bežné priestupky proti majetku do 700 eur bez násilia rieši mestská polícia. Ak sa však k prípadu pridá aj agresívne a násilné správanie, vstupuje do konania štátna polícia. Mestská polícia je preto v jednotlivých prípadoch často „bezradná“.
„Naša mestská polícia robí, čo môže. Vďaka reforme a investíciám máme historicky najviac mestských policajtov v uliciach,“ spresňuje Vallo s dôvetkom, že konať musí štát.
Škody rástli už pred novelou
Štandard v tejto súvislosti oslovil aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré je zodpovedné za návrh novely Trestného zákona. „Ministerstvo spravodlivosti SR opakovane odmieta, že uvedená zvýšená kriminalita súvisí s trestnou novelou, osobitne so zvýšením hranice škody, pri ktorej sa skutok kvalifikuje ako trestný čin,“ spresňuje Dalibor Skladan z tlačového oddelenia.
Ako dodáva, predmetná trestná činnosť dlhodobo rástla už pred aplikáciou spomínanej novely a súvisí s rozličnými sociálnymi a ekonomickými faktormi. „Mimochodom, priemerná výška škody pri uvádzanom druhu protiprávneho konania predstavuje 50 eur,“ uvádza Skladan a zdôrazňuje, že ak pri krádeži dôjde k akejkoľvek forme agresivity, ohrozovaniu zamestnancov SBS či zákazníkov, a to nielen samotným násilím, ale aj jeho hrozbou, ide o trestný čin bez ohľadu na výšku škody, ktorý sa trestá prísnejšou sadzbou.
Šutaj Eštok: Menej marketingu, viac polície
Podobné stanovisko zastáva aj rezort vnútra. „Čísla a fakty jasne ukazujú, že nárast agresivity a kriminality v obchodoch nesúvisí s novelou Trestného zákona, ako dookola opakuje opozícia,“ spomína minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ako spresnil, problém je práve v tom, že spoločnosť je čoraz agresívnejšia. Evidujú čoraz viac útokov, vyhrážok, násilia voči predavačom, pracovníkom bezpečnostných služieb či zákazníkom.
Podľa ministra by sa Vallo namiesto spájania zvýšenej kriminality s novelou Trestného zákona mal snažiť o zvýšenie bezpečnosti v meste personálnym posilnením mestskej polície a zintenzívnením tejto agendy na úkor marketingu svojho úradu.
„Možno keby pán Vallo navýšil počet mestských policajtov tak, ako navýšil počet ľudí na svojom marketingovom oddelení, pomohlo by to,“ povedal Šutaj Eštok po stredajšom rokovaní vlády.
Spomenul tiež, že primátor by mal viac investovať do bezpečnosti. Ako ďalej uviedol, práve pre problém nedostatku policajtov v hlavnom meste ministerstvo vnútra zvýšilo policajtom v Bratislave príspevok na bývanie.
„Absolventi policajnej školy sú umiestňovaní do Bratislavy, pretože tu sa najviac naučia a tu sú potrební, aby pomáhali obyvateľom hlavného mesta,“ konštatoval Šutaj Eštok s dôvetkom, že pracujú na zvýšení kompetencií mestskej polície v rámci zmeny príslušnej legislatívy.
