Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajine sme už pomohli dosť, tvrdí Babiš. Kritizuje aj NATO

Andrej Babiš vyhlásil, že ak sa hnutie ANO dostane do českej vlády, Ukrajine z rozpočtu nepôjde „ani koruna“ na zbrane. Tvrdí, že Česko už prispieva 60 miliardami prostredníctvom Európskej únie a nemá dostatok prostriedkov ani pre vlastných občanov.

Kritizoval českú muničnú iniciatívu ako mechanizmus, ktorý mali podľa neho realizovať priamo členské štáty NATO, nie prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Babiš tiež naznačil, že na iniciatíve profitoval bližšie nešpecifikovaný súkromný subjekt, ktorý podľa neho zarobil desiatky miliárd. Napriek tomu však dodal, že nemá výhrady voči exportu českých zbraní na Ukrajinu zo súkromného sektora.

Česká republika pritom v tomto roku poskytla Ukrajine vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún. Iniciatíva zabezpečila Ukrajine 1,5 milióna granátov v roku 2024 a ďalších 1,1 milióna veľkokalibrových nábojov v tomto roku.

(tasr, mja)

  |  

Napätie v Japonsku: konzervatívna Takaičiová nemá istú podporu koalície

Konzervatívna Sanae Takaičiová, pravdepodobná budúca predsedníčka japonskej vlády, rokuje so svojím koaličným partnerom Komeito po tom, čo v strane vznikli obavy z jej postojov.

Takaičiová, ktorú v interných voľbách zvolila Liberálnodemokratická strana (LDP) za svoju novú líderku, sa v utorok stretla s predsedom Komeita Tetsuom Saitom, aby prediskutovali otázky týkajúce sa smerovania koalície.

Očakáva sa, že parlament bude o novej premiérke hlasovať v polovici októbra, no termín sa môže posunúť pre pokračujúce rozhovory medzi stranami.

Komeito upozorňuje na potrebu väčšej opatrnosti v otázkach sociálnej politiky a zahraničných vzťahov, najmä v súvislosti s postojom Takaičiovej k zahraničnej politike.

Strana Komeito zároveň požaduje dôslednejšie riešenie interných káuz, ktoré v posledných mesiacoch zasiahli Liberálnodemokratickú stranu.

Ak by sa koalícia rozpadla, Takaičiová by mohla hľadať podporu u iných strán, napríklad u Demokratickej strany pre ľudí. Opozícia zvažuje nomináciu vlastného kandidáta, no podľa Reuters je zatiaľ možnosť zmeny lídra vlády nepravdepodobná.

(reuters, sie)

  |  

EK: Španielske pokuty za poplatky za príručnú batožinu porušujú právo EÚ

Európska komisia v stredu oznámila, že pokuty, ktoré Španielsko udelilo nízkonákladovým leteckým spoločnostiam Ryanair, easyJet, Norwegian a Vueling za poplatky za príručnú batožinu, sú v rozpore s právom Európskej únie.

Španielske ministerstvo pre ochranu spotrebiteľa uložilo týmto firmám v minulom roku pokuty vo výške 179 miliónov eur za účtovanie týchto poplatkov.

Komisia zdôraznila, že pokuty porušujú pravidlá Európskej únie o leteckých službách, ktoré poskytujú leteckým spoločnostiam „slobodu určovať si ceny“. Preto zaslala Španielsku formálnu výzvu, v ktorej žiada nápravu.

Španielsky minister pre ochranu spotrebiteľa Pablo Bustinduy reagoval, že Komisia sa postavila na stranu leteckých spoločností na úkor spotrebiteľov, a ohlásil, že Španielsko bude brániť svoje rozhodnutie na európskom súde.

Generálny riaditeľ Ryanairu Michael O’Leary však v Madride uviedol, že Komisia podľa neho rozhodla v prospech spotrebiteľov, pretože jej postoj podporuje širšiu cenovú konkurenciu.

Španielsky súd v júni nariadil dočasné pozastavenie pokút, pričom letecké spoločnosti môžu do rozhodnutia súdu naďalej uplatňovať svoje cenové politiky na území Španielska.

(reuters, sie)

  |  

Ruský veľvyslanec na Slovensku Bratčikov končí vo funkcii

Ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov má v najbližších týždňoch ukončiť svoju diplomatickú misiu. Informáciu verejne oznámil Matúš Alexa, líder motorkárskeho klubu Brat za brata, píše denník Sme.

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky sa k výmene veľvyslancov nechce vyjadrovať, keďže ide o rozhodnutie vysielajúcej krajiny.

Bratčikov pôsobil vo funkcii od októbra 2020, predtým bol špeciálnym predstaviteľom ruského prezidenta pre otázky hraníc so štátmi Spoločenstva nezávislých štátov.

(sie)

  |  

Gašpar zvažuje, že požiada o vysvetlenie stavu cudzineckej polície

Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Gašpar (Smer) uvažuje o tom, že požiada o vysvetlenie súčasného stavu na cudzineckej polícii.

Otázku by mohol adresovať ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas) alebo policajnej prezidentke Jane Maškarovej. Zároveň nevylučuje, že situáciou sa bude zaoberať aj parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. Informovala o tom Ľubica Končalová z tlačového odboru strany Smer.

Podľa opozičného poslanca Juraja Krúpu (SaS) má Gašpar záujem, aby sa minister osobne zúčastnil rokovania výboru.

Končalová vysvetlila, že Gašpar dostáva správy od občanov o problémoch na úrade hraničnej a cudzineckej polície. Na dlhodobé ťažkosti v tejto oblasti upozornila aj Únia miest Slovenska.

Nedostatok voľných termínov v rezervačnom systéme spôsobuje komplikácie a objavujú sa aj prípady obchodovania s rezerváciami.

Ministerstvo vnútra reagovalo, že prijíma opatrenia na zlepšenie situácie, no upozornilo na obmedzené kapacity útvarov cudzineckej polície, ktoré nie je možné rýchlo rozšíriť vzhľadom na špecifickosť ich agendy.

(tasr, sie)

  |  

Trump žiada uväznenie starostu Chicaga a guvernéra Illinois

Americký prezident Donald Trump v stredu vyzval na uväznenie starostu Chicaga Brandona Johnsona a guvernéra Illinois J. B. Pritzkera, ktorí patria k opozičným demokratom.

Jeho administratíva zároveň pripravuje nasadenie vojenských jednotiek do ulíc Chicaga, tretieho najväčšieho mesta v USA. Trump svoj krok odôvodňuje snahou zastaviť kriminalitu.

Prezident na svojej sociálnej sieti uviedol, že Johnson a Pritzker „zlyhali pri ochrane dôstojníkov imigračného úradu ICE“. Obaja lídri sa k tvrdeniam zatiaľ nevyjadrili.

Do oblasti Chicaga dorazili stovky príslušníkov texaskej Národnej gardy napriek odporu miestnych predstaviteľov Demokratickej strany. Trump plánuje rozšíriť nasadenie aj do iných miest, pričom tvrdí, že operácie môžu slúžiť ako „výcvikové misie“ pre ozbrojené sily.

Väčšina Američanov podľa prieskumu Ipsos pre agentúru Reuters nesúhlasí s nasadením armády bez vonkajšej hrozby.

Guvernér Pritzker obvinil prezidenta z podnecovania napätia. Štát Illinois podal žalobu s cieľom zastaviť nasadenie vojakov, no federálny súd dočasne povolil pokračovanie operácie.

(reuters, sie)