Rezort školstva navrhol nové stropy školného. Najviac zaplatia budúci veterinári a zubári

Výška školného sa má líšiť podľa študijného odboru a stupňa vzdelania. Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že rozdiely vychádzajú z ekonomickej náročnosti jednotlivých programov. 

Najnižšie maximálne školné rezort navrhuje pre odbory filozofia, historické vedy, politické vedy, právo, psychológia, sociálna práca, sociológia, teológia či vedy o umení a kultúre. 

Na prvom stupni by študenti mali platiť 1 900 eur ročne, na druhom približne 2 690 eur (pri filozofii 2 670 eur) a na treťom stupni 5 360 eur. Rovnakú sumu ministerstvo navrhuje aj pre odbory ako ekonómia a manažment, filológia, učiteľstvo, ošetrovateľstvo a vedy o športe.

Najvyššie školné by mali platiť študenti odboru veterinárske lekárstvo, a to 7 290 eur na bakalárskom stupni, 10 160 eur na magisterskom a 6 480 eur na doktorandskom stupni. 

V prípade spojeného prvého a druhého stupňa ide o sumu 8 450 eur. Študenti zubného lekárstva by za spojené štúdium mali zaplatiť 6 100 eur a za tretí stupeň až 14 590 eur.

Rezort zároveň pre Štandard zdôraznil, že ide o horný limit, nie o pevnú sumu. Stanovenie konkrétnej výšky školného je totiž v kompetencii vysokej školy, keďže školné a poplatky spojené so štúdiom sú jej výnosom.

Vysoké školy tak môžu individuálne zohľadniť aj sociálnu situáciu študentov. „Rektor môže podľa zákona znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny splatnosti školného, a to s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné okolnosti hodné osobitného zreteľa,“ doplnilo ministerstvo.

Univerzita Komenského: Diferencovaný model má svoj zmysel

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave nezaznamenala žiadne negatívne reakcie na návrh nových maximálnych súm školného pre externé štúdium. 

„Návrh sme zaslali na pripomienkovanie jednotlivým fakultám a nezaznamenali sme žiadne negatívne stanoviská. Vzhľadom na rastúce náklady spojené s fungovaním univerzít je prirodzené, že sa to odráža aj v poplatkoch za štúdium,“ povedala Štandardu hovorkyňa UK Eva Kopecká. 

Dodala, že podľa predbežného porovnania sa výška školného oproti minulému roku výrazne nemenila.

Kopecká zároveň považuje diferencované školné podľa odborov za správne riešenie. „Tento model funguje už dlhodobo a osvedčil sa v praxi. Finančné nároky na jednotlivé študijné odbory sa prirodzene líšia, preto má diferenciácia podľa odboru svoj význam,“ doplnila.

Návrh ministerstva študentov finančne nezaťaží

Podľa predsedu Študentskej rady vysokých škôl Patrika Prístupného nehrozí, že by nové sadzby obmedzili prístup k vzdelaniu pre niektoré sociálne skupiny. 

„Maximálne sumy sa nemenia, a keďže ide len o horné hranice, vysoké školy majú možnosť určiť nižšie poplatky, čo mnohé aj robia. Nedochádza teda k zvýšeniu finančnej záťaže pre študentov,“ vysvetlil pre Štandard.

Prístupný zároveň dodal, že z dlhodobého hľadiska môžu byť na výšku školného citlivejšie odbory s vyššou ekonomickou náročnosťou, ako sú technické či medicínske smery.

„Považujeme preto za dôležité, aby aj v budúcnosti zostala zachovaná rovnováha medzi reálnymi nákladmi na štúdium a dostupnosťou vysokoškolského vzdelania,“ uzavrel.

Návrh opatrenia je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Účinnosť má nadobudnúť 1. novembra tohto roka.