Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ zaviedla nový systém kontroly hraníc, nahradí pasové pečiatky

Od nedele zavádza Európska únia nový systém EES, ktorý elektronicky registruje vstupy a výstupy občanov z tretích krajín. Cestujúci budú musieť pri vstupe do Schengenu absolvovať biometrickú kontrolu – sken pasu, odtlačky prstov a fotografiu.

Systém bude v skúšobnej prevádzke šesť mesiacov, pričom úplne nahradí ručné pasové kontroly do apríla 2026.

Novinka má posilniť bezpečnosť, zabrániť zneužívaniu vízových podmienok a obmedziť nelegálnu migráciu.

Na hraniciach so Srbskom prebiehal nový proces plynulo, vybavenie skupiny trvalo len niekoľko minút. V Británii systém zavádzajú postupne – aktuálne len pre nákladnú dopravu a vybraných cestujúcich.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ruskí vojaci na ceste v Estónsku. Úrady zavreli hraničný priechod

Estónsko dočasne uzavrelo prístup na cestu vedúcu cez Saatse Boot – malý výbežok ruského územia, ktorý zasahuje do Estónska, informuje ABC News.

Dôvodom bol výskyt skupiny približne desiatich ruských vojakov, ktorí sa postavili priamo na cestu. Po tej pritom bežne prechádzajú estónski občania.

Estónske úrady to označili za preventívne opatrenie s cieľom predísť incidentom a ochrániť obyvateľov. Minister vnútra Igor Taro ubezpečil, že situácia je pokojná a že neexistuje priama hrozba konfliktu.

Ruskí vojaci medzitým oblasť opustili, no cesta zostane uzavretá aspoň do utorka. Incident zvyšuje napätie v regióne, ktorý je po viacerých narušeniach vzdušného priestoru NATO ruskými dronmi a lietadlami v stave zvýšenej pohotovosti.

(mja)

Minúta  |  

Francúzskemu premiérovi sa kráti čas na predloženie rozpočtu

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu má do utorka poslednú šancu zostaviť vládu a predložiť rozpočet na rok 2026. Politická kríza sa prehlbuje po predčasných voľbách, ktoré oslabili prezidenta Macrona a posilnili krajinu pravicu.

Lecornu prišiel o podporu pravicových Republikánov, ktorí odmietli vstúpiť do novej vlády. Hoci Macron Lecornua znovu vymenoval len štyri dni po jeho rezignácii, bez stabilnej parlamentnej väčšiny hrozí rozpočtová slepá ulička.

Európska únia pritom tlačí na Paríž, aby znížil deficit a verejný dlh. Samotný Lecornu hovorí, že urobí všetko pre to, aby rozpočet predložil a ozdravil verejné financie.

Čelí však aj hrozbe vyslovenia nedôvery zo strany ľavice, pokiaľ nezruší spornú dôchodkovú reformu z roku 2023.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael a Palestínska samospráva nebudú na mierovom samite o Gaze

Izrael sa nezúčastní na pondelkovom mierovom samite o Gaze v Šarm aš-Šajchu, ktorý organizujú prezident USA Donald Trump a prezident Egypta Abd al-Fattáh as-Sísí.

Účasť potvrdili lídri viacerých krajín vrátane OSN, Francúzska, Turecka, Saudskej Arábie či Indonézie. Napriek tomu neboli na samit pozvaní predstavitelia Palestínskej samosprávy.

Podľa izraelských a arabských médií Ramalláh požiadal o účasť prezidenta Mahmúda Abbása a o stretnutie s egyptským prezidentom, no žiadosť bola zamietnutá.

Ako dôvod sa uvádza fakt, že palestínske vedenie nie je súčasťou povojnového plánu USA, ktorý požaduje najskôr vnútorné reformy. Izrael sa k dôvodom svojej neúčasti nevyjadril podrobne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Berlín vyzýva na digitálnu suverenitu EÚ, nechce byť len zákazníkom USA

Európska únia si musí vybudovať vlastnú digitálnu infraštruktúru a znížiť závislosť od Spojených štátov, tvrdí nemecký minister Karsten Wildberger. V rozhovore pre Reuters zdôraznil, že digitálna suverenita znamená aktívnu účasť na globálnom trhu, nie izoláciu či protekcionizmus.

Wildberger ocenil rastúci význam európskych firiem ako Mistral AI či DeepL, no zároveň priznal, že americké spoločnosti ostávajú lídrami v oblasti umelej inteligencie a EÚ ich bude stále potrebovať ako partnerov.

Varoval však, že nemecké firmy musia mať možnosť rozhodovať o tom, kde a ako sa ukladajú ich údaje a kto spravuje ich digitálnu infraštruktúru.

Wildberger apeluje na dôslednejšie budovanie európskej technologickej nezávislosti – vrátane kontroly nad čipmi, servermi a celým dodávateľským reťazcom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nobelov inštitút preveruje špionáž v prípade jednej z víťaziek

Nórsky Nobelov inštitút priznal, že možný únik informácií pred oznámením laureátky Nobelovej ceny za mier, ktorou sa stala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová, mohol byť dôsledkom špionáže.

Upozornil na to nárast kurzov na stávkovej platforme Polymarket – Machadovej šance vzrástli v priebehu jednej noci z 3,75 percenta na 73 percent.

Riaditeľ inštitútu Kristian Berg Harpviken informoval, že o ceny sa zaujímajú aj štáty a organizácie z politických či ekonomických dôvodov, a preto začne vyšetrovanie. Nobelov výbor však odmieta, že by meno laureátky uniklo zvnútra.

Machadová bola ocenená za boj za demokraciu vo Venezuele. Donald Trump, ktorý sa dlhodobo netají túžbou po cene, označil jej neudelenie sebe za urážku USA. Biely dom kritizoval výbor za to, že podľa neho uprednostnil politiku pred mierom.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.