Preskočiť na obsah
  |  

Washington obvinil Peking z „mocenského gesta“, prichádzajú tvrdé clá

Obchodný zástupca USA Jamison Greer uviedol, že Washington sa pokúsil kontaktovať Peking po tom, ako Čína oznámila rozšírenie svojich exportných obmedzení na vzácne kovy, no čínska strana rozhovor odmietla.

Greer pre televíziu Fox News označil krok Pekingu za „mocenské gesto“ a zdôraznil, že Spojené štáty o rozhodnutí neboli vopred informované.

Reakcia Washingtonu prišla rýchlo – prezident Donald Trump v piatok oznámil zavedenie 100-percentných ciel na všetok čínsky export smerujúci do USA.

Taktiež avizoval nové obmedzenia vývozu „akéhokoľvek kritického softvéru“ do Číny, ktoré vstúpia do platnosti 1. novembra.

(reuters, mja)

  |  

Izrael tvrdí, že porazil Hamas vojenským tlakom a diplomaciou

Izraelský náčelník generálneho štábu Ejal Zamir oznámil, že Izrael dosiahol víťazstvo nad hnutím Hamas vďaka kombinácii dlhodobého vojenského tlaku a diplomatických krokov.

Podľa neho sa armáde podarilo naplniť hlavné ciele operácie, vrátane návratu rukojemníkov a zníženia hrozieb z Pásma Gazy.

Zdôraznil, že izraelské jednotky konali s maximálnou presnosťou a zodpovednosťou, pričom sa snažili minimalizovať straty a chrániť civilistov.

Zamir zároveň upozornil, že Izrael zostáva zapojený do „viacfrontovej vojny“ a musí byť pripravený čeliť novým bezpečnostným výzvam v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Viac než štvrtina zákonov prešla parlamentom v zrýchlenom režime

Národná rada SR v tomto roku prijala už 67 zákonov, pričom až 18 z nich schválila v skrátenom legislatívnom konaní. Väčšina návrhov – konkrétne 56 – pochádzala z dielne vlády, zvyšných 11 predložili poslanci.

Podľa údajov zverejnených na stránke parlamentu tak od začiatku aktuálneho volebného obdobia, teda od jesene 2023, prešlo zákonodarcami celkovo 209 zákonov.

Z nich viac ako štvrtina bola prerokovaná v zrýchlenom režime. Ten sa používa len v mimoriadnych situáciách, keď je potrebné konať rýchlo – napríklad pri ohrození bezpečnosti, základných práv alebo ak štátu hrozia veľké hospodárske škody.

(tasr, mja)

  |  

Palivová kríza zasiahla 57 regiónov Ruska, ceny prudko stúpajú

V Rusku sa od augusta rozšírila palivová kríza, ktorá teraz zasahuje najmenej 57 regiónov. Čerpacie stanice čelia výpadkom v dodávkach benzínu, ceny rýchlo rastú a niektoré stanice boli nútené zavrieť, informuje ruská BBC.

Najťažšie postihnuté sú oblasti Krym, Sachalin či Transbajkalsko, kde sú dostupné len dve rafinérie. V niektorých regiónoch sa benzín predáva iba s kupónmi alebo s prísnym limitom. Situácia v Moskve je stabilnejšia vďaka viacerým zdrojom paliva, no aj tam hlásia výpadky určitých značiek benzínu.

K rastúcemu tlaku prispievajú aj útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie. Od začiatku roka ceny benzínu stúpli o viac než 10 percent, pričom oficiálna inflácia bola len okolo 4,5 percenta.

Ruská vláda reagovala zákazom vývozu ropných produktov do konca roka. Odborníci varujú, že čím ďalej od Moskvy, tým horšie podmienky v zásobovaní.

(mja)

  |  

Izraelský dron zranil príslušníka mierových síl OSN

Mierové sily OSN (UNIFIL) hlásia ďalší incident na juhu Libanonu. Izraelský dron v sobotu večer zhodil granát pri pozícii UNIFIL v obci Kfar Kila, pričom zranil jedného príslušníka misie.

Ide už o tretí takýto prípad za posledný mesiac. UNIFIL upozorňuje, že ide o vážne porušenie rezolúcie OSN č. 1701 a vyzýva Izrael, aby zastavil akcie v blízkosti mierových jednotiek. Súčasne prebiehajú snahy o udržanie prímeria z novembra 2024, ktoré malo ukončiť otvorený konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom.

Izraelská armáda zároveň v oblasti al-Masajla zničila ťažkú techniku, ktorú označila za nástroje obnovy teroristickej infraštruktúry. Libanon tento útok ostro odsúdil a chystá sťažnosť na pôde OSN.

Napriek prímeriu Izrael ponecháva svoje jednotky na piatich strategických miestach v južnom Libanone, čo vyvoláva ďalšie napätie v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj: Tomahawky použijeme len na vojenské ciele, nie proti civilistom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ak Spojené štáty poskytnú Ukrajine rakety Tomahawk, budú použité výhradne proti vojenským cieľom a nikdy na civilistov v Rusku.

Oznámil to v rozhovore pre Fox News, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump stále zvažuje ich dodanie.

Zelenskyj však dodal, že ruské obavy vníma ako dôkaz ich účinnosti. „Ak sa boja Tomahawkov, možno to prinesie mier,“ povedal.

Zelenskyj tiež informoval o sobotňajšom „pozitívnom a produktívnom“ telefonáte s Trumpom, v ktorom riešili ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a spôsoby, ako posilniť protivzdušnú obranu.

(reuters, mja)