Preskočiť na obsah
  |  

Zjednodušenie zaraďovania škôl do obvodov vyvolalo spory v parlamente

Členovia parlamentného výboru pre vzdelávanie schválili pozmeňujúce návrhy k zákonu o školskej správe, ktoré majú zjednodušiť a sprehľadniť pravidlá zaraďovania cirkevných a súkromných škôl do verejných školských obvodov. Cieľom úprav je rozšíriť možnosti týchto škôl prijímať deti, ktoré rešpektujú ich zameranie a charakter.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) to zdôvodnil, že cieľom je to, aby aj neštátni zriaďovatelia mohli získať postavenie verejného poskytovateľa vzdelávania za predpokladu, že prijímanie žiakov sa bude konať podľa vopred zverejnených pravidiel. Dodal, že musia zachovať princíp rovnakého prístupu ku každému dieťaťu.

Kritiku však vyjadrilo opozičné KDH. Podpredseda výboru Ján Horecký upozornil, že návrh obsahuje takmer 200 novelizačných bodov a považuje ho za neprehľadný.

Podľa neho môžu zmeny zvýšiť administratívnu záťaž pre školy, samosprávy aj regionálne úrady. Varoval tiež, že niektoré súkromné a cirkevné školy by sa mohli dostať do finančne nevýhodnej situácie.

Nový zákon má upraviť spôsob tvorby školských obvodov a zaviesť inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. O návrhu by malo hlasovať plénum Národnej rady SR na októbrovej schôdzi.

(tasr, sie)

  |  

Kurilovská nevylúčila, že by žandársky zbor mohol pôsobiť aj v mestách

Štátna tajomníčka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Lucia Kurilovská uviedla, že žandári by mohli pôsobiť nielen v rurálnych oblastiach, ale aj vo väčších mestách Slovenska. „Určitý vývoj ukáže, akým spôsobom a kde najviac je to potrebné,“ povedala s tým, že ministerstvo vnútra na projekte participuje.

Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) pripomenul, že v odôvodnení zákona o zriadení žandárskeho zboru uvádzali pôsobenie najmä na vidieku, aby sa policajti mohli presunúť do miest. Kritizoval, že nasadenie vojakov na hliadkovanie v mestách by znamenalo odklon od pôvodného zámeru.

Poslanec Gábor Grendel (Slovensko) uviedol, že nasadenie žandárov aj v Bratislave môže byť snahou finančne podporiť policajtov. Dodal, že absencia hliadok môže súvisieť s nezhodami medzi rezortom obrany a vnútra, keďže projekt žandárskeho zboru rieši problémy policajného zboru.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) vyhlásil, že prvé hliadky by mohli vzniknúť ešte tento rok po ukončení druhého vzdelávacieho turnusu.

(tasr, sie)

  |  

Holandsko prevzalo kontrolu nad čínskou Nexperiou pre obavy z úniku technológií

Holandská vláda v rámci mimoriadneho kroku prevzala kontrolu nad výrobcom počítačových čipov Nexperia, ktorý vlastní čínska firma Wingtech. Opatrenie vzniklo ako reakcia na obavy z možného presunu technologického know-how do Číny.

Holandské ministerstvo hospodárstva uviedlo, že využilo mimoriadne právomoci na základe zákona, ktoré doteraz ešte neboli použité.

Tento krok umožňuje vláde vstúpiť do riadenia firmy a blokovať rozhodnutia, ktoré by mohli poškodiť ekonomické alebo bezpečnostné záujmy Holandska. Výrobná činnosť spoločnosti Nexperia v Nijmegene však pokračuje bez prerušenia.

Materská spoločnosť Wingtech označila zásah za „neprimeraný a motivovaný geopolitickými predsudkami“. Podľa jej vyjadrenia súčasné obmedzenia dočasne znižujú kontrolu nad Nexperiou a môžu spomaliť rozhodovací proces.

Zároveň potvrdila, že predsedu predstavenstva rozhodnutím amsterdamského súdu dočasne pozbavili funkcie a nahradí ho nezávislá osoba.

Holandská strana zdôraznila, že rozhodnutie vzniklo bez zapojenia Spojených štátov, hoci obe krajiny úzko spolupracujú pri kontrole exportu čipových technológií. Washington už predtým zaradil Wingtech na zoznam subjektov, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko.

(reuters, sie)

  |  

Bessent: Vládna paralýza začína brzdiť americkú ekonomiku

Minister financií Spojených štátov Scott Bessent upozornil, že pokračujúca paralýza federálnej vlády začína mať citeľné dopady na americkú ekonomiku. Uviedol to v pondelok počas rozhovoru pre televíznu stanicu Fox Business Network, keď sa takzvaný shutdown dostal do trinásteho dňa.

Podľa Bessenta situácia nadobúda vážny charakter a začína ovplyvňovať „reálnu ekonomiku“. V snahe zabezpečiť výplaty pre príslušníkov ozbrojených síl musí vláda obmedzovať platby v iných oblastiach verejnej správy, vrátane miezd zamestnancov federálnych inštitúcií.

Minister dodal, že pretrvávajúca odstávka si vyžaduje presúvanie prostriedkov a dočasné pozastavenie časti pracovných miest vo federálnych úradoch vo Washingtone aj v ďalších častiach krajiny. Tiež pripomenul, že situácia brzdí poskytovanie pomoci americkým farmárom. Úradné ekonomické údaje ministerstva financií minister zverejní až po ukončení shutdownu.

(reuters, sie)

  |  

Národná banka Slovenska: Odklad splátok počas pandémie splnil účel

Národná banka Slovenska považuje odklad splátok úverov počas pandémie za účinné opatrenie.

Podľa vedúceho oddelenia makroekonomických analýz Národnej banky Slovenska Jána Beku odklad splátok počas pandémie pomohol ľuďom, ktorí sa ocitli v náročnej finančnej situácii. Finančné prostriedky, ktoré domácnosti ušetrili, využili predovšetkým na splácanie záväzkov a stabilizáciu rozpočtov.

Beka uviedol, že legislatívna podpora priniesla očakávaný efekt a poskytla slovenským domácnostiam reálnu úľavu v kritickom období.

Zároveň pripomenul, že klienti, ktorí využili moratórium, pred pandémiou nevytvárali dostatočné rezervy na splácanie úverov v prípade nečakaného šoku. Naopak, domácnosti, ktoré o odklad nežiadali, boli opatrnejšie a počas pandémie dokázali pokračovať v riadnom splácaní bez výrazných problémov.

Podľa Beku neistota o budúcnosti prispela k nižšej spotrebe u klientov s odkladom. Návrat tejto spotreby Národná banka zaznamenala až v roku 2021.

(tasr, sie)

  |  

Medvedev: Dodávky rakiet Tomahawk Kyjevu by mohli dopadnúť zle aj pre Trumpa

Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev uviedol, že prípadné dodávky amerických rakiet Tomahawk Ukrajine by mohli mať vážne následky pre všetkých zúčastnených, najmä pre amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa Medvedeva nie je možné po odpálení rozlíšiť rakety s jadrovou hlavicou od tých s konvenčným nábojom. Rovnaký argument v minulosti uviedol aj hovorca prezidenta Vladimira Putina.

Medvedev sa na sociálnej sieti Telegram spýtal, ako by mala Moskva na takýto krok s Tomahawkmi reagovať. Zároveň naznačil možné využitie jadrového arzenálu.

Trump počas víkendu zopakoval, že by mohol Ukrajine poskytnúť rakety dlhého doletu, ak sa nepodarí ukončiť ozbrojený konflikt. Dodal, že takýto krok by závisel od vývoja situácie.

Medvedev reagoval, že možno ide o hrozbu, ktorá sa nenaplní – podobne ako v auguste, keď Trump oznámil presun dvoch jadrových ponoriek bližšie k ruským hraniciam.

Prezident Putin v tejto súvislosti upozornil, že poskytnutie Tomahawkov Ukrajine by mohlo vážne narušiť vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina by prípadné rakety využila výlučne na vojenské účely.

(reuters, sie)