Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grécko ochromil celonárodný štrajk pre sporné pracovné reformy

Grécko v utorok ochromil celonárodný štrajk proti pripravovanej reforme pracovného trhu. Lode zakotvili v prístavoch, vlaky prestali jazdiť a mnohé verejné služby sa zastavili.

Odbory zorganizovali protest na znak nesúhlasu s návrhom zákona, ktorý umožňuje zamestnávateľom predĺžiť pracovný čas, flexibilnejšie najímať pracovníkov na krátkodobé úväzky a meniť pravidlá dovoleniek v súkromnom sektore.

Podľa vlády má reforma vytvoriť efektívnejší a pružnejší pracovný trh a ochrániť zamestnancov pred prepustením, ak odmietnu pracovať nadčas. Odbory však tvrdia, že zákon oslabuje práva pracujúcich, ruší osemhodinový pracovný deň a oberá zamestnancov o vyjednávaciu silu v krajine, kde sú platy stále nízke napriek rastu miezd a poklesu nezamestnanosti po dlhovej kríze z rokov 2009 – 2018.

K protestom sa pridali lekári, novinári aj pracovníci verejných služieb. Odbory vyzvali vládu, aby namiesto spružňovania pracovného času zvyšovala mzdy a posilňovala verejný sektor. Podľa Eurostatu patrí kúpna sila Grékov k najnižším v celej Európskej únii.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Krv v miske. Vedci z Cambridge spravili prelom v regeneratívnej medicíne

Vedci z Univerzity v Cambridge vypestovali v laboratóriu štruktúry podobné ľudským embryám, ktoré produkujú krvinky. Ide o prelom v regeneratívnej medicíne s potenciálom liečiť pacientov vlastnými bunkami, napríklad pri transplantácii kostnej drene. Píše Guardian.

Model vznikol z kmeňových buniek bez použitia vajíčok či spermií a špeciálne ho navrhli tak, aby sa nemohol vyvinúť do plodu.

Do druhého dňa sa štruktúry samoorganizovali do troch základných zárodočných vrstiev. Do ôsmeho dňa vedci zaznamenali bijúce bunky, ktoré sa podieľajú na vývoji srdca, a do 13. dňa sa objavili prvé červené krvné škvrny – znak aktívnej tvorby krvi.

Tieto krvné kmeňové bunky boli schopné ďalej sa diferencovať na červené a biele krvinky. Na rozdiel od predchádzajúcich metód, ktoré potrebovali zložité proteínové koktaily, táto metóda napodobňuje prirodzený vývoj.

(max)

Minúta  |  

Kontrolóri žiadajú prímerie v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vyzvala Ukrajinu a Rusko na lokálne prímerie pri Záporožskej jadrovej elektrárni, aby sa mohli obnoviť dodávky elektriny.

Zariadenie je odpojené od siete už tri týždne, ale aj na odstavené reaktory treba stabilný zdroj energie na chladenie jadrového paliva.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi navrhuje dvojfázový plán. Najskôr by sa vytvorila zóna prímeria v okruhu 1,5 kilometra, čo by umožnilo opravu hlavného elektrického vedenia v oblasti pod ruskou kontrolou. Druhá fáza počíta s opravou záložného vedenia na ukrajinskom území.

Podľa diplomatických zdrojov sa opravy mali uskutočniť od 11. do 17. októbra, no práce zatiaľ neprebehli. Ukrajina už podľa nich poskytla záruky na bezpečný prechod pre opravárov, Rusko tak urobilo neskoro. Moskva však tvrdí, že prípravy na opravy pokračujú a práce by sa mohli začať v blízkej budúcnosti.

Elektráreň, ktorú okupujú ruské sily, čelí najdlhšiemu výpadku od začiatku vojny. Osem záložných generátorov ju momentálne udržuje v prevádzke.

(tasr, est)

Minúta  |  

Starship úspešne pristál v oceáne, SpaceX mieri na Mars a Mesiac

SpaceX v pondelok úspešne vypustila svoju 11. raketu Starship, ktorá po testovacej misii pristála v Indickom oceáne. Ide o posledný let pred spustením pokročilejšej verzie rakety, ktorá má podporiť misie na Mesiac a Mars.

Starship štartoval z texaskej základne Starbase, pričom jej nosný stupeň Super Heavy úspešne pristál v Mexickom zálive, kde otestovala konfiguráciu pristávacieho motora a následne sa vyhodila do vzduchu.

Let zahŕňal viacero testov, a to od opätovného zapálenia motorov vo vesmíre po preverenie tepelného štítu pred pristátím západne od Austrálie. NASA ocenila let ako ďalší krok smerom k lunárnej misii v rámci programu Artemis.

Budúce verzie Starshipu budú vybavené dokovacími adaptérmi a technológiou na orbitálne dopĺňanie paliva, a teda kľúčový prvok pre dlhodobé misie mimo Zem.

Nový prototyp by mal vzlietnuť do konca roka. Elon Musk predpokladá, že test doplňovania paliva sa uskutoční v roku 2026. Misia na Mesiac je plánovaná na rok 2027. Starship zároveň slúži aj na vypúšťanie ťažších verzií satelitov Starlink, čím je dôležitý aj pre komerčné ambície SpaceX.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko útočilo na Charkov navádzanými bombami, zasiahlo aj nemocnicu

Ruské sily v pondelok zaútočili navádzanými bombami na ukrajinské mesto Charkov, čím vyradili elektrinu pre 30-tisíc odberateľov v troch okresoch. Útoky zasiahli aj nemocnicu, kde sa zranili štyri osoby. Podľa starostu Igora Terechova výbuchy poškodili okná a narušili prevádzku.

Útoky sa zameriavajú najmä na energetickú infraštruktúru Ukrajiny – výrobu, prenos a distribúciu elektriny. Ich cieľom je ochromiť prenosovú sieť pred zimou. To nasleduje po minulomesačnom masívnom útoku, ktorý zasiahol viac ako milión domácností a podnikov po celej krajine.

Vo východnej Doneckej oblasti v pondelok prišli o život i dvaja ľudia po zásahu auta ruským dronom pri meste Kostjantinivka.

Ruské ministerstvo obrany zároveň informovalo, že dobyli dve nové dediny. Jednu v Donecku a druhú pri Kupiansku. Prvý zbor ukrajinskej Národnej gardy však uviedol, že odrazil nový pokus ruských síl o postup v blízkosti mesta Dobropilia v Doneckej oblasti neďaleko kľúčového logistického centra Pokrovsk.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lecornu plánuje miliardové škrty, bohatí majú čeliť novým daniam

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu plánuje v roku 2026 znížiť rozpočet o viac ako 30 miliárd eur, aby Francúzsko znížilo fiškálny deficit na 4,7 percenta HDP.

Podľa denníka La Tribune má rozpočet priniesť úsporu 31 miliárd eur kombináciou výdavkových škrtov a zvýšenia príjmov vrátane nového daňového opatrenia zameraného na holdingové štruktúry bohatých osôb. Zároveň sa predpokladá, že dôchodky a sociálne dávky sa nebudú valorizovať podľa inflácie.

Francúzsko má najvyšší rozpočtový deficit v eurozóne, čo zvyšuje tlak na vládu. Prezident Emmanuel Macron za posledných päť rokov poveril už piatich premiérov.

Lecornu len nedávno rezignoval, no následne ho Macron opäť poveril zostavením vlády. Už teraz čelí dvom možným hlasovaniam o nedôvere a nie je jasné, či má dostatok hlasov na to, aby prežil koniec týždňa.

Predchádzajúci premiéri Michel Barnier a Francois Bayrou skončili práve pre neúspech pri presadzovaní škrtov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.