Preskočiť na obsah
  |  

Izraelská armáda zasiahla voči podozrivým osobám v severnej Gaze

Izraelská armáda v utorok oznámila, že „použila paľbu na odstránenie hrozby, ktorú predstavovalo niekoľko podozrivých osôb približujúcich sa k jej jednotkám v severnej časti Pásma Gazy.“ Informoval o tom portál Independent. 

Denník Times of Israel potvrdil, že pri tomto zásahu prišlo o život päť palestínskych mužov.

Podozriví prekročili takzvanú „žltú líniu“ ustanovenú ako hranicu prvého sťahovania izraelských vojsk podľa sprostredkovaného prímeria. Napriek výzvam na ustúpenie neuposlúchli a pokračovali v približovaní k izraelským silám, čo viedlo k použitiu streľby.

Armáda incident označila za porušenie podmienok prímeria, ktoré platí od 10. októbra. Kľúčové úrady stále vyšetrujú okolnosti a vývoj situácie v oblasti.​

V rámci prímeria sa izraelské jednotky začali sťahovať z niektorých častí Pásma Gazy, no stále kontrolujú približne polovicu územia. Spojené štáty a NATO sprostredkovali dohodu, ktorá okrem stiahnutia vojsk zahŕňa aj výmenu zajatcov.

Počas utorka izraelské ozbrojené sily pokračovali v monitorovaní situácie a zabezpečovaní hraníc, pričom vyzývajú civilné obyvateľstvo, aby sa zdržiavalo mimo rizikových zón.

(reuters, sie)

  |  

Polícia po zmazanom statuse opäť hľadá svedkov nehody šéfa SIS Gašpara

Nitrianska polícia opätovne vyzýva verejnosť, aby poskytla akýkoľvek vizuálny záznam alebo informácie týkajúce sa dopravnej nehody riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavla Gašpara. Tá sa stala koncom augusta v Nitre.

Polícia tvrdí, že napriek výzve z 1. septembra doteraz nedostala žiadnu vizuálnu dokumentáciu. Reakcia prichádza po vyhlásení strany SaS, podľa ktorej z nehody existuje kamerový záznam, no polícia oň neprejavila záujem.

„Nevypočula ani ďalších svedkov nehody. Viacerí sa vyjadrili, že Gašpar išiel rýchlo,“ uviedla v pondelok Martina Bajo Holečková (SaS) a pripomenula aj zmazaný status polície na sociálnej sieti, v ktorom hľadali svedkov nehody.

Už predtým opozičná poslankyňa upozornila, že na miesto nehody sa v civile dostavil aj krajský nitriansky policajný riaditeľ Branislav Hajnovič, ktorý nešiel za zasahujúcimi policajtmi, ale priamo za Gašparom. Strana zároveň žiada mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom odvolať Gašpara z funkcie šéfa SIS.

Pri nehode sa zrazili dve osobné autá, pričom maloletá osoba utrpela ľahké zranenie. Obaja vodiči absolvovali dychové skúšky, ktoré boli negatívne. Polícia naďalej udalosť vyšetruje.

(tasr, max)

  |  

Utajení pacienti, kontrola cenníkov. Ombudsman si posvieti na zdravotné poplatky

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský spúšťa celoslovenský prieskum, ktorý má zhodnotiť transparentnosť, zákonnosť a spravodlivosť systému poplatkov v zdravotníctve. Reaguje tak na rastúci počet sťažností pacientov týkajúcich sa úhrad za zdravotné výkony, ktoré by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia.

Údaje budú zbierať od samosprávnych krajov a zamerajú sa na spôsob výkonu dohľadu nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Ombudsman upozorňuje na „kreatívne“ cenníky niektorých zdravotníckych zariadení a prípady reálnej nedostupnosti plne hradených výkonov. Prieskum sa zameria aj na to, či sa cenníky dodržiavajú, akým spôsobom sa vykonávajú zdravotné kontroly (vrátane utajených), a či dochádza k neoprávnenému účtovaniu poplatkov.

Výsledky a odporúčania zverejní Kancelária verejného ochrancu práv do konca marca budúceho roka. Cieľom je zvýšiť právnu istotu a ochranu pacientov, presadiť zrozumiteľnosť a spravodlivosť v oblasti poplatkov, posilniť dohliadacie mechanizmy a koordináciu medzi inštitúciami, ako aj podnietiť verejnú diskusiu a politickú reakciu.

(tasr, max)

  |  

Kielský inštitút: Vojenská pomoc Ukrajine klesla o tretinu

Vojenská pomoc Ukrajine v posledných mesiacoch výrazne poklesla, informuje portál Kyiv Independent. Podľa správy Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo, zverejnenej 14. októbra, sa objem poskytnutej pomoci v júli a auguste znížil o 43 percent v porovnaní s prvou polovicou roka.

Údaje ukazujú pokles aj napriek spusteniu iniciatívy NATO s názvom Prioritized Ukraine Requirements List (PURL), ktorá umožňuje európskym spojencom nakupovať zbrane pre Kyjev priamo z USA. Prvá dodávka v rámci tohto programu dorazila na Ukrajinu v septembri.

Riaditeľ výskumu v Kielskom inštitúte Christoph Trebesch uviedol, že pokles vojenskej podpory je prekvapivý a rozhodujúce budú nasledujúce mesiace. Dodal, že finančná a humanitárna pomoc zostávajú stabilné aj napriek výpadku amerických dodávok.

Na financovaní programu PURL sa podieľajú viaceré krajiny. Dánsko prisľúbilo príspevok vo výške približne 90 miliónov amerických dolárov, Švédsko 275 miliónov, Nórsko 135 miliónov, Holandsko 590 miliónov a Nemecko 500 miliónov amerických dolárov.

(sie)

  |  

Podnikateľ Norbert Bödör sa opäť postaví pred súd

Proces s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom, ktorý čelí obžalobe z podplácania, má na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovať po viac než ročnej prestávke 22. októbra.

Vyplýva to z rozpisu pojednávaní zverejneného na webe ministerstva spravodlivosti. Ďalšie termíny pojednávania sú naplánované na 6. a 12. novembra.

Norbert Bödör, ktorý figuruje aj v kauze Dobytkár, je obžalovaný z prečinu podplácania, vinu odmieta. Úplatok vo výške 50-tisíc eur mal poskytnúť ako pomoc v konkrétnej trestnej veci v prospech inej osoby.

(tasr, lud)

  |  

Ruská tajná služba začala trestné stíhanie proti Chodorkovskému

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v utorok oznámila, že začala nové trestné stíhanie proti opozičnému politikovi a bývalému podnikateľovi Michailovi Chodorkovskému. Úrady ho obviňujú zo založenia teroristickej organizácie a z prípravy násilného prevzatia moci.

Chodorkovskij v minulosti patril medzi najvplyvnejších ruských podnikateľov a viedol ropnú spoločnosť Jukos. V roku 2003 ho zatkli a o dva roky neskôr odsúdili za podvody a daňové úniky. Trest si odpykával desať rokov, kým ho v roku 2013 na základe prezidentskej milosti prepustili. Krátko po prepustení opustil Rusko a odvtedy pôsobí v zahraničí.

Po odchode z krajiny podporoval rôzne iniciatívy a skupiny, ktoré verejne vystupujú proti vláde prezidenta Vladimira Putina. Ruské úrady zatiaľ neposkytli podrobnosti o dôkazoch, ktoré vedú k novému obvineniu.

(reuters, sie)