Imunita európskej poslankyne ako odmena za útoky kladivom

Ilaria Salisová je talianska aktivistka a európska poslankyňa, členka frakcie The Left (Skupina ľavice v Európskom parlamente), ktorá podľa vlastných slov bojuje proti fašizmu a hlási sa k antifašistickým ideám.

V Maďarsku čelí obvineniu z ťažkého ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustila počas účasti na demonštrácii v Budapešti v roku 2023, pričom incident súvisí s jej aktivizmom proti fašizmu. Salisová odcestovala do Maďarska, aby sa zúčastnila na kontrademonštrácii proti zhromaždeniu Day of Honour, ktoré je označované ako krajne pravicové.

Kladivo ako zbraň proti fašistom

Počas demonštrácie mala Ilaria Salisová podľa obvinenia napadnúť osoby z radov zhromaždenia Day of Honour a spôsobiť im viaceré zranenia, pričom mala použiť kladivo. O použití kladiva ako zbrane proti iným sa zmienil aj rakúsky poslanec zo skupiny Patriot Georg Mayer.

Poslankyňa bola na mieste zatknutá, no obvinenia odmieta. Podľa vyjadrenia Salisová je Day of Honour „hanebná spomienka, kde sa každoročne zhromažďujú tisíce neonacistov z celej Európy. Maďarská vláda nielenže takémuto podujatiu nebráni, ale v skutočnosti prispieva k jeho podpore financovaním niektorých organizačných združení.“

Talianska poslankyňa dodala, že „Bez akéhokoľvek vysvetlenia ma vytiahli z taxíka a spútali. Bola som svojvoľne obvinená, som nevinná a neexistujú proti mne žiadne dôkazy ani obete a ani svedkovia ma neidentifikovali medzi útočníkmi.“

Salisová ako členka extrémistickej ľavicovej skupiny

Maďarské orgány ju obvinili z troch prípadov pokusu o ublíženie na zdraví ohrozujúceho život, spáchaných v rámci zločineckej skupiny. Za tieto skutky jej hrozí trest odňatia slobody až na 11 rokov. Hlavná prokuratúra v Budapešti vzniesla obvinenia v tejto veci spolu proti trom zahraničným občanom, ktorých útoky si dokopy vyžiadali deväť obetí, pričom títo páchatelia mali založiť organizáciu sympatizujúcu s extrémne ľavicovou ideológiou.

Členovia organizácie sa podľa maďarskej prokuratúry zhodli, že ideologický boj proti sympatizantom krajnej pravice musí byť vedený násilím. Dohodli sa preto na organizovaných útokoch na nič netušiace osoby, ktoré si sami vyberali a považovali za sympatizantov krajnej pravice.

Útoky mali starostlivo naplánovaný, presný a dobre nacvičený scenár, čo sa odrážalo aj vo vopred dohodnutom rozdelení úloh. Trvanie útokov bolo stanovené na 30 sekúnd, ktoré meral dispečer – ten útok spúšťal a zastavoval povelmi a následne pomáhal svojim spoločníkom uniknúť.

Šesť z napadnutých obetí utrpelo vážne zranenia a ďalší traja ľahké zranenia, pričom niektoré z poranení mohli mať život ohrozujúce následky. V Nemecku prebiehajú trestné konania proti vodcom organizácie a členom, ktorí sú s nimi úzko spojení, za útoky spáchané v Nemecku v období od októbra 2018 do februára 2020.

Imunita europoslanca garantuje ochranu pred stíhaním

Po vznesení obvinenia bola Ilaria Salisová vzatá do väzby a viac ako rok strávila v domácom väzení v Maďarsku (ako náhrada väzby), no v roku 2024 bola zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu za Alianciu zelených a ľavice v Taliansku.

Europoslanci požívajú výraznú poslaneckú imunitu pred trestným stíhaním, a preto musela byť Ilaria Salisová prepustená z domáceho väzenia. Poslanci Európskeho parlamentu nesmú byť podrobení žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania pre vyjadrené názory alebo hlasovanie pri výkone svojich úloh.

Imunita poslanca EP platí na území ktoréhokoľvek členského štátu a zahŕňa ochranu pred zadržaním aj procesno-právnu imunitu. Nemožno sa na ňu odvolávať, ak je poslanec pristihnutý pri čine. Ak príslušný vnútroštátny orgán požiada Európsky parlament, aby určitého poslanca zbavil imunity, predseda Parlamentu oznámi žiadosť plénu a postúpi ju zodpovednému parlamentnému výboru.

Výbor následne za zatvorenými dverami prijme odporúčanie, či žiadosť schváliť alebo zamietnuť. Toto odporúčanie sa predloží celému Parlamentu. Na plenárnej schôdzi, ktorá nasleduje po rozhodnutí výboru, Parlament rozhodne hlasovaním jednoduchou väčšinou o zbavení alebo ponechaní poslaneckej imunity daného poslanca EP.

Absurdné výhovorky o politickej činnosti

Po zvolení Salisovej do Európskeho parlamentu a získaní poslaneckej imunity nemohli maďarské súdy pokračovať v jej trestnom stíhaní. Krajský súd v Budapešti požiadal o jej zbavenie imunity v súvislosti s prebiehajúcim konaním.

Súd v žiadosti zdôraznil, že skutky europoslankyne, pre ktoré je trestne stíhaná, nesúvisia s názormi ani hlasovaním Ilarie Salisovej pri výkone jej povinností ako poslankyne Európskeho parlamentu, a preto žiada Parlament, aby ju zbavil poslaneckej imunity.

Výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti odporučil Parlamentu hlasovať proti jej zbaveniu poslaneckej imunity. Uviedol, že Salisová bola „v priebehu trestného konania vystavená prísnym podmienkam a opatreniam zadržiavania, pričom maďarský súd neeviduje násilné incidenty zo strany demonštrantov Day of Honour a neprijal voči nim žiadne opatrenia.“

Na základe tohto odôvodnenia dospel výbor k záveru, že „základným cieľom konania a následnej žiadosti je zrejme umlčať Ilariu Salisovú pre jej dlhodobé politické názory a aktivizmus, najmä pre odpor voči každoročnej neonacistickej spomienke, čo je tiež základom jej angažovanosti a politickej činnosti v jej funkcii poslankyne Európskeho parlamentu.“

Výbor teda tvrdí, že fyzické napadnutie iných je zo strany europoslankyne akceptovateľné, pretože bojovala „proti fašistom“ – a to je prejav jej politickej činnosti, ktorá je chránená imunitou.

Toto tvrdenie pôsobí o to absurdnejšie, že výbor ho podložil rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ vo veciach Marra/De Gregorio a Clemente (spojené veci C-200/07 a C-201/07, Veľká komora, 21. 10. 2008).

Tieto judikáty pritom analyzujú hranice poslaneckej imunity a výslovne zdôrazňujú potrebu priameho a zjavného prepojenia medzi skutkom a výkonom poslaneckých povinností, aby mohol byť poslanec chránený imunitou.

Poslankyňa Ilaria Salisová nielenže nevykonávala žiadnu činnosť europoslankyne tým, že rozbíjala hlavy na demonštrácii, ale bola pristihnutá priamo na mieste činu. Poslanec pristihnutý priamo pri čine sa nemôže dovolávať imunity. Na vyvodenie zodpovednosti to však nestačilo.

Europoslanci nezbavili Salisovú imunity, tá skandovala od radosti

Európsky parlament tesným hlasovaním – 306 hlasov za a 305 proti – zachoval trestne stíhanej poslankyni imunitu, a tým aj beztrestnosť. Salisová vo svojom prejave v parlamente v Štrasburgu povedala, že toto „hlasovanie dokazuje, že keď zvolení zástupcovia, aktivisti a občania spoločne bránia demokratické hodnoty, autoritárskym silám možno čeliť a poraziť ich.“

Svoju radosť prejavila skandovaním „všetci sme antifašisti“, ktoré spolu s podporovateľmi predviedla v štýle futbalových fanúšikov.

Európsky parlament tak iba rozdielom jedného hlasu zachránil agresívnu poslankyňu pred vyvodením zodpovednosti za jej fyzické útoky. Okrem záverov výboru sa poslanci hlasujúci za zotrvanie imunity odvolávali aj na to, že v „Orbánovom Maďarsku by Salisová čelila politicky motivovanej spravodlivosti“.

Maďarský štátny tajomník pre medzinárodnú komunikáciu Zoltán Kovács hlasovanie ostro odsúdil a maďarská poslankyňa EP za stranu Fidesz Enikő Győriová poukázala na na rozpor: Európsky parlament dlhodobo kritizuje Maďarsko v otázkach právneho štátu, no v tomto prípade podržal trestne stíhanú poslankyňu.

Europoslanci teda sami rozhodli, že súdy sú zaujaté a že oni sami budú rozhodovať o tom, či je potrebné voči ich kolegyni vyvodzovať zodpovednosť.

Absurdné zdôvodnenie sa pretavilo do faktickej nemožnosti stíhať agresorku, ktorá v duchu radikálne progresívnej ideológie verí, že fyzické útoky na „fašistov“ sú správna vec.

Nebezpečná hra na fašistov a pokrytectvo parlamentu

O tom, kto je „fašista“, často rozhoduje samotný agresor. Tieto praktiky nálepkovania ideových oponentov ako nepriateľov dlhodobo presadzujú prívrženci extrémnej progresívnej scény, aby mohli svoje protiprávne konanie ospravedlniť „vyšším dobrom a bojom proti temným silám“.

Len máloktoré hlasovania európskych poslancov tak jasne odhalili ich pokrytectvo a príklon k ochrane radikálnych myšlienok ako rozhodnutie ponechať imunitu tejto europoslankyni. Vyvolení ľudia „so správnymi názormi“ môžu rozbíjať hlavy, pretože ide o ten „správny aktivizmus“. Nejaký zákon, ktorý zakazuje fyzické násilie voči iným, predsa nemôže stáť v ceste takto ušľachtilým myšlienkam.

Treba mať pritom na pamäti, že radikálna europoslankyňa cestovala z Talianska až do Maďarska, aby sa mohla násilne prejaviť.

Tí istí europoslanci, ktorí kritizujú úroveň právneho štátu v iných krajinách za veci, ktorým nerozumejú alebo iba slepo preberajú mediálne naratívy, zároveň hlasujú za jeho rozklad na európskej úrovni – s oslavnými dodatkami, že predsa „bojujú proti fašizmu“.

Stotožniť sa so záverom, že europoslanec môže vycestovať do cudzej krajiny, fyzicky zaútočiť na viaceré osoby a následne svoje konanie schovať za „výkon funkcie europoslanca“, je mimo akejkoľvek právnej reality. Európsky parlament svojím hlasovaním ukázal, že právna realita nemá medzi jeho stenami miesto.

Europoslanecké útoky na fašistov ako norma

Vznikol tak nebezpečný precedens, ktorý posúva hranice tolerancie politického násilia na úplne novú úroveň. Organizované medzinárodné skupiny mlátia ľudí na demonštráciách, pričom podľa maďarskej prokuratúry ide o vysoko organizovanú skupinu.

Je potrebné sa pýtať, čo by sa asi stalo, ak by niekto z krajne pravicových strán v europarlamente podobným spôsobom napadol poslankyňu Salisovú v jej domovskom meste a spôsobil jej vážne zranenia – pretože ju podľa vlastného názoru považuje za „fašistku“.

Podľa tesnej väčšiny europoslancov by to vlastne bolo v poriadku a takýto človek by nemal byť stíhaný, lebo má imunitu. Zranená Salisová by si vlastne za to mohla sama, lebo ju niekto označil za „fašistku“, a tak spôsobené zranenia nemožno považovať za trestný čin, ale za výkon poslaneckej funkcie.

Takýto pokrivený pohľad na presadzovanie politiky či ideológie je skutočne ďaleko za hranicou zákona. O vyvodzovaní zodpovednosti už nerozhodujú súdy, ale poslanci hlasovaním. Správni ľudia, alebo „naši ľudia“, majú imunitu.

Vyvolená kasta extrémistickej ľavice, ktorej stúpenci sú v europarlamente zastúpení v hojnom počte, tak vyslala jasný signál: súdy a právo nebudú brániť našim ľuďom v útokoch na fašistov. Máme imunitu.

Názoroví oponenti môžu pokojne trpieť – veď sú to fašisti. To je pohľad na právo zo strany stúpencov progresívnej ideológie. Zvyšok sveta v tomto progresívnom prístupe vidí extrémizmus.