Preskočiť na obsah
  |  

Európska komisia chce rozšíriť dronový múr na ochranu celého kontinentu

Európska komisia navrhla rozšíriť iniciatívu dronového múra z východnej hranice na ochranu celého kontinentu. Tento návrh, teraz známy ako „Európska iniciatíva obrany proti dronom“, bude súčasťou pripravovanej „mapy obrannej pripravenosti“, ktorú Komisia predstaví vo štvrtok.

Projekt vznikol po tom, čo koncom septembra približne dvadsať ruských dronov vstúpilo do vzdušného priestoru Poľska, členského štátu Európskej únie a NATO. Riešenie má vytvoriť sieť senzorov, systémov elektronického rušenia a prostriedkov na likvidáciu dronov od štátov Baltského mora až po Čierne more.

Kým východoeurópske krajiny návrh privítali, niektoré južné a západné štáty upozornili, že hrozby spojené s dronmi sa týkajú aj ich regiónov. Európsky komisár pre obranu, Andrius Kubilius, naznačil rozšírenie tejto iniciatívy a počas obranného fóra v Bruseli ju predstavil pod novým názvom.

Cieľom je koordinovaná ochrana celého územia Európy proti dronom a posilnenie európskych obranných kapacít.

(reuters, sie)

  |  

Mužovi, ktorý napadol Babiša barlou, hrozí päť rokov väzenia

Mužovi, ktorý začiatkom septembra napadol francúzskou barlou predsedu hnutia ANO Andreja Babiša na predvolebnom stretnutí, hrozí päť rokov väzenia. Štátny zástupca Miroslav Nogol už podal návrh na jeho potrestanie, informovala Česká televízia.

Útočník je stíhaný za výtržníctvo a pokus o ublíženie na zdraví. Pôvodne polícia uvádzala, že mu hrozia maximálne tri roky väzenia. Muž Babiša na stretnutí s voličmi v obci Dobrá viackrát udrel barlou do hlavy a chrbta. Po útoku šéf hnutia ANO podstúpil lekárske vyšetrenia a na niekoľko dní zrušil svoj pracovný program.

Muž sa k činu priznal a označil ho za skrat spôsobený rozrušením. Ospravedlnil sa Babišovi, ktorý mu podľa vlastných slov odpustil. Podozrivého na mieste zadržala polícia.

(tasr, sie)

  |  

Ruské sily zaútočili na humanitárny konvoj OSN v Chersonskej oblasti

Ruské sily v utorok zasiahli humanitárny konvoj OSN v Chersonskej oblasti na Ukrajine. Podľa miestnych úradov útok poškodil a zničil niekoľko vozidiel prevážajúcich pomoc. Informáciu priniesol Kyiv post.

Gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin na sociálnej sieti Telegram uviedol, že v obci Bilozerka okupanti zasiahli dronmi a delostrelectvom štyri biele kamióny označené logom Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí.

Jedno vozidlo zhorelo, ďalšie utrpelo vážne škody, zatiaľ čo dve sa podarilo zachrániť. Obete na životoch nehlásili.

Prokudin o útoku napísal, že „druhá armáda sveta“ zničila niekoľko ton humanitárnej pomoci a nazval útočníkov teroristami.

Tento incident nie je prvým útokom ruských síl na humanitárne misie na Ukrajine. V septembri zasiahli ruské rakety humanitárny tím na odmínovanie v Černihive, pričom zahynulo viacero ľudí.

V júli dron zasiahol základňu nórskeho humanitárneho tímu v Mykolajive a v júni poškodil sklad humanitárnej pomoci v Zaporoží a neskôr zničil budovu mestského úradu v Donbase.

(sie)

  |  

Šutaj Eštok vyzval Fica, aby pri nominácii Kažimíra dodržiaval koaličnú dohodu

Strana Hlas dôrazne žiada dodržiavanie koaličnej zmluvy, na základe ktorej nominuje kandidáta na post guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). Naďalej tiež trvá na tom, že jej kandidátom je doterajší guvernér Peter Kažimír.

V reakcii na víkendové vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer) to v utorok vyhlásil predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Fico v sobotu na sneme Smeru vyhlásil, že nevidí dôvod na opätovné zvolenie Kažimíra do funkcie. Odkázal mu, že ak je preto urazený, tak už bolo dosť zrady. Poukázal zároveň na to, že daná funkcia patrí strane Hlas, čo rešpektuje.

„Keď sa podpisovala koaličná zmluva, naši partneri, aj pán predseda Smeru, vedeli o tom, že chceme NBS a že na tento post budeme nominovať Petra Kažimíra. Na to sme si podali ruku. A keď si za niečo vážim Roberta Fica, tak za to, že podaná ruka uňho vždy platila. Verím, že to bude platiť aj v tomto prípade a že to, čo predviedol na sneme Smeru, bolo akýmsi zabudnutím toho celého,“ uviedol Šutaj Eštok na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.

Zdôraznil, že jeho strana je „veľmi solídny partner“, ktorý vždy dodržiaval zmluvy a pri nominantoch ostatných koaličných strán nikdy nešli cestou „kádrovania“. „Preto chcem veľmi dôrazne poprosiť kolegov zo Smeru, aby sme nešli cestou toho, že koaličné zmluvy neplatia alebo platia iba čiastočne, že síce to je vaše, ale tento kandidát nie,“ doplnil predseda Hlasu s tým, že vznik jeho strany nebol zradou a rovnako Kažimír nie je žiadnym zradcom.

(tasr, sie)

  |  

Generálny štrajk v Belgicku zastavil lety a dopravu v Bruseli

Belgicko v utorok zasiahol generálny štrajk, ktorý spôsobil zrušenie väčšiny letov na dvoch hlavných letiskách a výrazne narušil verejnú dopravu v Bruseli.

Z medzinárodného letiska v Bruseli neodletela väčšina plánovaných spojov, pričom zrušili aj polovicu príletov. Dôvodom bolo, že zamestnanci bezpečnostnej služby, ktorá kontroluje batožinu, prerušili akúkoľvek činnosť. V Charleroi, druhom najväčšom letisku krajiny, neodletelo žiadne lietadlo.

Do bruselskej stanice Gare du Nord prišli tisíce ľudí, aby sa zapojili do rozsiahlej demonštrácie prechádzajúcej centrom mesta. Podľa dopravného podniku STIB štrajk ochromil väčšinu liniek metra, autobusov a električiek. Polícia informovala o požiaroch na hlavných bulvároch a zadržala viacerých účastníkov protestu.

Akciu zorganizovali hlavné odborové zväzy spolu s aktivistickými skupinami, medzi nimi Greenpeace a Oxfam. Protesty smerujú proti návrhom vlády premiéra Barta De Wevera, ktoré zahŕňajú reformu dôchodkového systému a pracovného trhu s cieľom znížiť vládne výdavky.

(reuters, sie)

  |  

Zmenu mandátu samospráv treba prijať až po roku 2026, tvrdí Raši

Strana Hlas navrhuje zaviesť päťročné funkčné obdobie pre starostov, primátorov a predsedov samosprávnych krajov až od nasledujúceho volebného obdobia.

Návrh podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho môže získať podporu aj v opozícii, keďže na jeho prijatie je potrebná ústavná väčšina. Zdôraznil, že meniť dĺžku mandátu počas prebiehajúceho obdobia by nebolo vhodné, pretože súčasných funkcionárov občania zvolili na štyri roky.

Podľa Rašiho má zmysel o zmene uvažovať až po diskusii so zástupcami samospráv. Päťročné obdobie má podľa jeho slov logiku, keďže plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest, ako aj mandáty školských rád, už fungujú v rovnakom cykle.

Premiér Robert Fico (Smer) cez víkend navrhol presun komunálnych a krajských volieb na rok 2027, s čím však samosprávy zatiaľ nesúhlasia.

Na najbližšej parlamentnej schôdzi považuje Hlas za prioritu schválenie štátneho rozpočtu. Strana tiež presadzuje reformu školských zákonov, zmeny v dôchodkovom systéme a novelu zákona o meste Košice.

(tasr, sie)