Ako Ford model T odštartoval revolúciu masovej výroby a zmenil svet

Od októbra 1908, keď firma ohlásila nový model, do septembra nasledujúceho roka Ford predal 10 607 kusov modelu T s cenou 900 dolárov.

Výstavba montážnych závodov

Pôvodne sa automobily prepravovali po železnici do predajní Ford po celej krajine. Keďže si automobilka uvedomila, že sa tým plytvá miestom vo vlakoch, čoskoro začala vytvárať miestne montážne závody. Posielala do nich dielce modelu T, ktoré sa potom montovali do automobilov, čím sa výrazne znížili prepravné náklady.

Allan Nevins vo svojej knihe o začiatkoch Fordu uvádza, že vďaka preprave dielcov v rozloženom stave mohol Ford naložiť komponenty dvadsiatich šiestich modelov T do bežného nákladného vozňa namiesto troch alebo štyroch kompletných automobilov, ktoré by mohli poslať v celku. A hoci sa model T pôvodne dodával v niekoľkých rôznych farbách, v roku 1912 Ford oznámil, že to bude iba v jedinej farbe: čiernej.

Obrábacie stroje používal síce Ford vo veľkom rozsahu, ale boli zväčša univerzálne. Po rozhodnutí zamerať sa na jediný model a následnom obrovskom náraste objemu výroby začala automobilka nakupovať alebo vytvárať desiatky špeciálnych obrábacích strojov určených špeciálne pre model T.

Išlo napríklad o stroj na automatické lakovanie kolies a ďalší na vŕtanie otvorov v bloku valcov. Tieto účelové nástroje nielenže vyrábali súčasti vozidla lacnejšie, ale mohli ich obsluhovať aj menej kvalifikovaní strojníci, čím sa znížili náklady na pracovnú silu.

Ford neustále experimentoval so strojmi a továreň sa neustále prestavovala, pretože sa do nej zavádzali nové stroje a staré sa vyraďovali. V niektorých prípadoch mašiny, ktoré mali len mesiac, nahradili novšími a lepšími.

Vďaka týmto neustálym zlepšeniam mohol Ford neustále znižovať cenu. Do roku 1911 sa pri modeli T znížila na 780 dolárov a do roku 1913 na 600 dolárov. S klesajúcimi nákladmi rástol aj predaj. V roku 1911 predala spoločnosť 78-tisíc kusov modelu T. V roku 1912 to bolo už 168-tisíc a o rok neskôr sa predalo 248-tisíc kusov.

Prechod na hromadnú produkciu

V roku 1913 začal Ford zavádzať systém, ktorý sa stal synonymom pre hromadnú výrobu: montážnu linku. Išlo o prvú systematickú metódu na nepretržitý presun práce k robotníkovi počas montáže.

Prvá montážna linka bola nainštalovaná v oddelení magnetov zotrvačníka. Predtým stáli pracovníci pri jednotlivých pracovných stoloch a každý montoval celý zotrvačníkový magnet. Dňa 1. apríla 1913 však Ford nahradil pracovné stoly jedným oceľovým rámom s posuvnými plochami na hornej strane.

Robotníci dostali pokyn, aby sa postavili na určené miesto a namiesto montáže celého magnetu vykonali jeden malý úkon, potom posunuli prácu ďalšiemu pracovníkovi a proces opakovali stále dookola.

Výsledky hovorili samy za seba. Pred montážnou linkou trvalo jednému pracovníkovi zmontovať zotrvačníkový magnet v priemere 20 minút. S montážnou linkou to bolo len 13 minút.

Spoločnosť Ford rýchlo našla ešte viac spôsobov, ako tento proces vylepšiť. Aby sa pracovníci nemuseli ohýbať, výška linky sa zvýšila o niekoľko centimetrov. Presun práce v nepretržitej reťazi umožnil jej synchronizáciu, čo zrýchlilo pomalých pracovníkov a spomalilo tých rýchlych na optimálne tempo. V priebehu roka sa čas montáže zotrvačníkových magnetov znížil na päť minút.

Tento experiment s montážou magnetov sa rýchlo zopakoval aj v iných oddeleniach. V júni 1913 Ford nainštaloval linku na montáž prevodoviek, čím sa čas montáže skrátil z 18 minút na deväť. V novembri spoločnosť nainštalovala linku pre celý motor, čím sa čas montáže skrátil z 594 minút na 226 minút. Podobne ako v prípade zotrvačníka magnetov, aj ďalšie úpravy a zdokonaľovanie liniek priniesli ešte väčší nárast produktivity.

V auguste začala spoločnosť Ford vytvárať montážnu linku pre celý podvozok. Jej prvý pokus, pri ktorom sa na ťahanie pozdĺž rámov vozidla používalo lano a ručná kľuka, znížil čas montáže z 12,5 hodiny na necelých šesť hodín. V apríli 1914 sa po mesiacoch experimentovania čas montáže skrátil na 93 minút.

Nielen čas výroby, ale aj zásoby

Okrem skrátenia času montáže znížila montážna linka aj zásoby. Vďaka plynulému pohybu práce pozdĺž linky sa diely nemohli hromadiť na hromadách v blízkosti pracovných miest. V závode v Highland Parku bolo na sklade dostatok dielcov na výrobu 3- až 5-tisíc automobilov – len na šesť až desať dní výroby. To bolo možné len vďaka starostlivej kontrole dodávok materiálu a presnému načasovaniu jednotlivých montážnych liniek.

Medzitým Ford pokračoval vo vylepšovaní dizajnu modelu T. Karoséria bola prepracovaná tak, aby bola jednoduchšia a lacnejšia na výrobu. Nákladné kované diely boli odstránené ich kombináciou s inými komponentmi. Znížil sa počet spojovacích prvkov. Do roku 1913 stáli porovnateľné vozidlá s modelom T takmer dvakrát toľko ako model T. A jeho cena naďalej klesala. Do roku 1916 sa znížila cena na 360 dolárov, čo predstavovalo pokles takmer o dve tretiny za šesť rokov.

Rozdelením operácií do série starostlivo zoradených krokov a mechanickým presunom materiálu cez ne sa spoločnosti Ford podarilo odstrániť vedľajšie operácie, znížiť zásoby a zvýšiť rýchlosť výroby, čo umožnilo ešte nižšie náklady a väčší rozsah. Celý tento reťazec zlepšení umožnil najmä vývoj presne obrábaných dielov.

Model T zmenil svet tým, že sa stal všadeprítomným prvkom amerického života, ale aj tým, že nenápadne, ale nemenej významne ukázal, čo sa dá dosiahnuť veľkosériovou výrobou a kaskádovým reťazcom vylepšení.