Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump nariadil prepustenie republikánskeho exkongresmana z väzenia

Prezident USA Donald Trump zmiernil trest pre bývalého kongresmana Georgea Santosa odsúdeného na viac ako sedem rokov za podvod a krádež identity.

Santos, ktorého vylúčili z Kongresu po sérii škandálov, sfalšoval údaje o darcoch a „nafukoval“ čísla pri získavaní finančných prostriedkov pre republikánsku kampaň. Šéf Bieleho domu skonštatoval, že odsúdený bol „tak trochu darebák“, no zdôraznil, že v krajine sú aj horší, ktorí neskončili vo väzení.

Rozhodol preto o jeho okamžitom prepustení. Santos sa priznal k pochybeniam a nedávno požiadal prezidenta o odpustenie s prosbou o návrat k rodine a ku komunite.

Agentúra AFP pripomenula, že zmiernenie trestu prezidentom sa líši od milosti v tom, že pôvodné odsúdenie zostáva v platnosti, ale vynesený trest sa redukuje.

(reuters, afp, max)

Minúta  |  

Portugalský parlament schválil zákaz buriek a nikábov na verejnosti

Kontroverzný návrh zákona, ktorý zakazuje nosenie buriek a nikábov na verejnosti, schválil v piatok parlament v Portugalsku. Zákon, ktorý predložila pravicová strana Chega, prešiel vďaka podpore stredopravicovej koalície.

Zakrývanie tváre z náboženských alebo rodových dôvodov má byť zakázané vo väčšine verejných priestorov s výnimkou lietadiel, diplomatických zón a miest bohoslužieb. Pokuty sa majú pohybovať od dvesto do štyritisíc eur, pričom nútenie k noseniu závoja by sa mohlo trestať až tromi rokmi väzenia.

Prezident Marcelo Rebelo de Sousa má však ešte možnosť návrh vetovať alebo ho poslať na ústavný súd. V Portugalsku je nosenie buriek veľmi zriedkavé, no návrh vyvolal emotívne reakcie.

Zástankyne ľavicových strán sa postavili proti zákonu, ktorý podľa nich zasahuje do náboženskej slobody. Strana Chega však tvrdí, že zákon chráni práva žien a zabraňuje ich útlaku.

Opatrenie zaraďuje Portugalsko medzi krajiny ako Francúzsko, Rakúsko, Belgicko a Holandsko, kde podobné zákazy už platia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Odovzdávanie tiel viazne, Izrael varuje Hamas pred porušením dohody

Izrael oznámil, že prevzal telo ďalšieho zosnulého rukojemníka od Červeného kríža, čím sa počet odovzdaných tiel zvýšil na desať z celkovo 28 zadržiavaných v Gaze. Hamas tvrdí, že proces sťažujú technické prekážky a potreba výkopovej techniky na urýchlenie lokalizácie tiel pod troskami.

Izrael však obviňuje Hamas zo zdržiavania a naznačuje, že skupine dochádza čas. Obavy z narušenia prímeria, ktoré je prvou fázou mierového plánu Donalda Trumpa, rastú.

Turecký minister zahraničia varoval, že Izrael by mohol situáciu zneužiť ako zámienku na obnovenie bojov. Aj keď boje utíchli, izraelská paľba v piatok zabila v Gaze jedenásť civilistov vrátane detí.

Hamas vyzval na pokračovanie dohody: chce otvorenie hraníc, vstup humanitárnej pomoci, začiatok rekonštrukcie a stiahnutie izraelských jednotiek. Izrael avizoval prípravy na znovuotvorenie priechodu Rafah, konkrétny dátum však nezverejnil.

Medzi ďalšie nevyriešené prvky plánu patrí odzbrojenie militantov a budúca správa Gazy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po explózii v muničnom závode v Rusku hlásia niekoľko zranených

V ruskom meste Sterlitamak nastal v sobotu výbuch v závode Avangard, ktorý patrí štátnemu koncernu Rostec. Závod sa venuje výrobe výbušnín a iných chemických výrobkov a likvidácii munície.

Gubernátor Radij Chabirov v sobotu na Telegrame napísal, že „pomerne silný výbuch zničil jednu z budov“ v areáli chemickej továrne Avangard a zabil tri ženy. Ďalších päť ľudí skončilo so zraneniami hospitalizovaných, dvaja z nich vo vážnom stave.

Závod „vykonáva dôležitú štátom poverenú misiu“ a „manipuluje s výbušnými materiálmi“, povedal Chabirov.

Príčina explózie zatiaľ nie je oficiálne potvrdená, podľa niektorých médií však výbuch nastal v dusíkovej jednotke pri pokuse o jej reštart.

Incident vyšetrujú príslušné orgány. Celé pracovisko evakuovali a nemocnica v Sterlitamaku prešla do špeciálneho režimu. Zásah všetkých záchranných zložiek pokračuje.

Závod je od začiatku roka 2024 pod sankciami Európskej únie v súvislosti s inváziou na Ukrajinou z roku 2022.

(tasr, tass, reuters, max)

Minúta  |  

Trump tlačí na súd. Chce nasadiť armádu v Chicagu napriek zákazu

Administratíva Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA o zrušenie blokády nasadenia Národnej gardy v Chicagu. Tým sa snaží rozšíriť využitie armády na domáce účely, a to najmä v mestách vedených demokratmi.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že federálny majetok a personál sú ohrozené pre protesty proti imigračnej politike, a obviňuje miestne úrady z nečinnosti. V písomnom podaní označilo hodnotenie týchto protestov miestnymi úradníkmi za „neuveriteľne ružové“ a naliehalo na okamžité konanie.

Súdy však tento argument spochybňujú. Sudkyňa April Perryová označila tvrdenia o násilí za prehnané a neexistujú podľa nej dôkazy o potrebe vojenského zásahu. Odvolací súd jej rozhodnutie potvrdil.

Guvernér Illinois a starosta Chicaga tvrdia, že ide o zneužitie moci proti oponentom. Kritici upozorňujú, že Trump posiela vojakov do oblastí, ktoré nepodporujú jeho politiku, čím testuje zákonné hranice svojich právomocí.

Právny spor sa sústreďuje na Trumpovo odvolanie sa na federálny zákon, ktorý umožňuje prezidentovi federalizovať jednotky Národnej gardy iba v prípade povstania alebo ak „nie je schopný s regulárnymi silami vykonávať zákony Spojených štátov“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Dohodli sme sa zatiaľ verejne nehovoriť o raketách dlhého doletu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril so svojím americkými náprotivkom Donaldom Trumpom aj o dodaní rakiet dlhého doletu. „Spojené štáty nechcú eskaláciu, takže k tomu sa nebudem vyjadrovať,“ uviedol Zelenskyj.

O raketách Tomahawk sa bude podľa neho ďalej rokovať, ohľadom ich dodávky je „realistický“. Rusko sa bojí, že by Ukrajina mohla tieto rakety získať, preto podniká kroky, ktoré by tomu zabránili.

Stretnutie s Trumpom označil za „produktívne“ a poďakoval sa jemu i jeho tímu. Hovorili aj o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, protivzdušnej obrane a dronoch.

Najzložitejšou otázkou akýchkoľvek rokovaní s Ruskom budú územia. Ukrajina chce najprv prímerie a potom rokovania, čo Trump to chápe. Zelenskyj povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v „akomkoľvek formáte“.

Zelenskyj potvrdil, že po rozhovore s Trumpom hovoril so „strategickými partnermi“ v Európe z tzv. Koalície ochotných.

(tasr, reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.