Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po poklese opäť vzrástol počet katolíkov v Európe

Počet katolíkov vo svete k 30. júnu 2023 vzrástol na 1,405 miliardy, čo je nárast o takmer 16 miliónov oproti roku predtým. Dovedna je katolíkov 17,8 percenta zo svetovej populácie. Informovala o tom agentúra Fides.

Číslo stúplo aj v Európe (+740-tisíc), kde pritom počet katolíkov v roku 2022 oproti roku 2021 klesol. Najvýraznejší nárast za prvý polrok 2023 zaznamenala Afrika a Amerika.

Počet biskupov sa zvýšil na 5 430, no počet kňazov celosvetovo opäť klesol, a to najmä v Európe. Rast však pokračuje v Afrike a Ázii. Klesá aj počet rehoľníkov a rehoľníčok, naopak, stálych diakonov pribudlo. Aj počet seminaristov klesá, hoci Afrika zaznamenala mierny nárast.

Cirkev zároveň prevádzkuje rozsiahlu sieť vzdelávacích a sociálnych zariadení: viac než 100-tisíc zdravotníckych a charitatívnych inštitúcií a vyše 220-tisíc školských zariadení, ktoré navštevuje viac ako 60 miliónov študentov.

(max)

Minúta  |  

Hraničný priechod Rafah sa opäť otvorí, umožní návrat Palestínčanov do Gazy

Hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy, ktorý bol od mája 2024 väčšinou uzavretý, sa znovu otvorí v pondelok. Informovalo o tom palestínske veľvyslanectvo v Egypte.

Otvorenie sa týka výlučne pohybu osôb – predovšetkým Palestínčanov žijúcich v Egypte, ktorí sa chcú vrátiť do Gazy.

Ambasáda v Káhire vyzvala záujemcov, aby sa vopred zaregistrovali a prisľúbila, že ich bude informovať o detailoch presunu.

Izraelský úrad COGAT potvrdil prípravy na otvorenie, no upozornil, že priechod nebude slúžiť na prevoz humanitárnej pomoci. Ide tak o limitovaný, ale významný krok v uľahčení mobility pre civilistov v regióne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Záporožskú elektráreň začali opravovať po štyroch týždňoch bez elektriny

Po štyroch týždňoch výpadku sa začali opravy poškodeného elektrického vedenia pri Záporožskej jadrovej elektrárni, potvrdila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Práce prebiehajú po vytvorení lokálnych zón prímeria, ktoré umožnili bezpečný prístup k poškodenej infraštruktúre. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi zdôraznil, že obnovenie externého napájania je kľúčové pre udržanie jadrovej bezpečnosti, hoci zatiaľ nie je jasné, ako dlho opravy potrvajú.

Elektráreň, ktorú od marca 2022 okupujú ruské sily, je bez napájania od 23. septembra – ide o najdlhší výpadok od začiatku vojny.

Napriek tomu sú reaktory chladené záložnými generátormi a úroveň radiácie zostáva v norme. Opravy prebiehajú na oboch stranách frontovej línie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zomrela Dita Krausová, pamätníčka holokaustu a predloha Knihovníčky z Auschwitzu

V Jeruzaleme zomrela vo veku 96 rokov Dita Krausová, jedna z posledných žijúcich pamätníčok holokaustu českého pôvodu.

Narodila sa v roku 1929 v Prahe do židovskej rodiny a počas vojny prešla viacerými nacistickými tábormi – Terezínom, Auschwitzom, Hamburgom a Bergen-Belsenom. Jej otec zahynul v Auschwitzi, matka zomrela krátko po oslobodení.

Po vojne sa vydala za Otta Krausa, ktorého spoznala v Terezíne, a v roku 1949 emigrovali do Izraela. Krausová sa venovala pedagogickej práci a stala sa dôležitou svedkyňou dejín.

Jej osudy inšpirovali román Knihovníčka z Auschwitzu od Antonia Iturbeho. V roku 2020 vydala vlastnú knihu spomienok s názvom Odložený život.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Český štátny dlh láme rekordy, ekonóm varuje pred neudržateľným trendom

Štátny dlh Českej republiky dosiahol koncom septembra historické maximum 3,518 bilióna korún, čo predstavuje približne 144,7 miliardy eur.

Za tretí štvrťrok vzrástol o 14 miliárd českých korún a od začiatku roka o viac než 152 miliárd. Obyvateľ Česka tak nesie v priemere vyšší dlh než 323-tisíc korún.

Ekonóm Petr Dufek z Banky Creditas poukázal, že od nástupu Fialovej vlády v roku 2021 dlh narástol o celý bilión, no štruktúra zadlženia zostáva podľa neho priaznivá. Problém vidí skôr v trende – štát si musí naďalej požičiavať z dôvodu vysokých rozpočtových schodkov a rastúcej dlhovej službe.

Dufek pripomenul, že najväčší nárast dlhu nastal počas pandémie, keď štát rozsiahlo pomáhal obyvateľstvu a podnikateľom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rakúsko ustúpilo a podporí nový sankčný balík EÚ proti Rusku

Rakúsko po počiatočnom odmietavom postoji oznámilo, že v pondelok podporí 19. balík sankcií EÚ voči Rusku.

V predchádzajúcich týždňoch bola dohoda zablokovaná najmä pre požiadavku Viedne, aby EÚ uvoľnila zmrazené ruské aktíva na kompenzáciu škôd pre Raiffeisen Bank, ktorú zasiahli ruské sankcie. Ostatné členské štáty s tým však nesúhlasili.

Nový sankčný balík obsahuje energetické a finančné opatrenia vrátane zákazu ruského skvapalneného zemného plynu od 1. januára 2027. Pôvodný termín bol o rok neskôr.

Výhrady k balíku má aj Slovensko, no podľa diplomatických zdrojov sa očakáva list od Európskej komisie, ktorý má slovenské obavy vyriešiť.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.