Preskočiť na obsah
  |  

Pakistan a Afganistan v Dauhe hľadajú cestu k zníženiu napätia

Afganská a pakistanská delegácia sa v sobotu stretnú v katarskej Dauhe na mierových rokovaniach, ktoré nadväzujú na predĺženie prímeria medzi oboma krajinami po nedávnych ozbrojených stretoch.

Hovorca afganskej vlády oznámil, že rokovania sa konajú podľa plánu a vedie ich delegácia Islamského emirátu na čele s ministrom obrany.

Obe krajiny sa v piatok dohodli na predĺžení prímeria, kým sobotňajšie rokovanie neskončí.

Stretnutie prichádza po sérii násilných incidentov na spoločnej hranici, ktoré vyvolali medzinárodné obavy z eskalácie napätia medzi dvoma susednými štátmi. Napätie, ktoré má dlhodobé trvanie, vyeskalovali útoky na Kábul. Za tie obvinili predstavitelia Talibanu Pakistan.

Skupina, ktorá de facto vládne v Afganistane, následne zahájila ofenzívu na spoločnej hranici. Od stredy začalo platiť dočasné prímerie.

(reuters, max)

  |  

Súd po dekádach priznal odškodné, dostanú ho pozostalí za vojnový masaker

Odvolací súd v Bologni potvrdil vyplatenie 50 miliónov eur rodinám 770 obetí nacistického masakru v Marzabotte a Monte Sole z roku 1944. Rozhodnutie prichádza po viac než 20 rokoch právnych konaní a nadväzuje na trestné procesy z rokov 2005 a 2007. Píše La Repubblica Bologna.

Advokáti obetí vyjadrili spokojnosť s rozhodnutím, ktoré podľa nich uznáva obrovskú bolesť pozostalých. Teraz je na ťahu talianske ministerstvo hospodárstva a financií, ktoré má z národného fondu zabezpečiť vyplatenie odškodnenia.

„Uplynulo veľa času, ale teraz je možné dosiahnuť aj finančnú spravodlivosť. Dúfam, že ministerstvo hospodárstva a financií zareaguje v primeranom časovom rámci,“ dodali.

Právnici i politici apelujú, aby sa tak stalo bez ďalších prieťahov. Poslanec Demokratickej strany Andrea De Maria považuje verdikt za dôležité uznanie zodpovednosti štátov za vojnové zločiny. Ide o odškodnenie, ktoré by malo vyplatiť Nemecko, no v Taliansku preto zriadili národný fond. Otázkou však zostáva, či kapacita fondu postačí na krytie všetkých nárokov.

Masaker v Marzabotto je vojnový zločin z druhej svetovej vojny, pri ktorom nacistické jednotky zabili 1 830 civilistov. Bol to najväčší masaker civilistov spáchaný jednotkami SS v západnej Európe počas vojny a zároveň je to najsmrteľnejšia masová streľba v dejinách Talianska.

(max)

  |  

Trump nariadil prepustenie republikánskeho exkongresmana z väzenia

Prezident USA Donald Trump zmiernil trest pre bývalého kongresmana Georgea Santosa odsúdeného na viac ako sedem rokov za podvod a krádež identity.

Santos, ktorého vylúčili z Kongresu po sérii škandálov, sfalšoval údaje o darcoch a „nafukoval“ čísla pri získavaní finančných prostriedkov pre republikánsku kampaň. Šéf Bieleho domu skonštatoval, že odsúdený bol „tak trochu darebák“, no zdôraznil, že v krajine sú aj horší, ktorí neskončili vo väzení.

Rozhodol preto o jeho okamžitom prepustení. Santos sa priznal k pochybeniam a nedávno požiadal prezidenta o odpustenie s prosbou o návrat k rodine a ku komunite.

Agentúra AFP pripomenula, že zmiernenie trestu prezidentom sa líši od milosti v tom, že pôvodné odsúdenie zostáva v platnosti, ale vynesený trest sa redukuje.

(reuters, afp, max)

  |  

Portugalský parlament schválil zákaz buriek a nikábov na verejnosti

Kontroverzný návrh zákona, ktorý zakazuje nosenie buriek a nikábov na verejnosti, schválil v piatok parlament v Portugalsku. Zákon, ktorý predložila pravicová strana Chega, prešiel vďaka podpore stredopravicovej koalície.

Zakrývanie tváre z náboženských alebo rodových dôvodov má byť zakázané vo väčšine verejných priestorov s výnimkou lietadiel, diplomatických zón a miest bohoslužieb. Pokuty sa majú pohybovať od dvesto do štyritisíc eur, pričom nútenie k noseniu závoja by sa mohlo trestať až tromi rokmi väzenia.

Prezident Marcelo Rebelo de Sousa má však ešte možnosť návrh vetovať alebo ho poslať na ústavný súd. V Portugalsku je nosenie buriek veľmi zriedkavé, no návrh vyvolal emotívne reakcie.

Zástankyne ľavicových strán sa postavili proti zákonu, ktorý podľa nich zasahuje do náboženskej slobody. Strana Chega však tvrdí, že zákon chráni práva žien a zabraňuje ich útlaku.

Opatrenie zaraďuje Portugalsko medzi krajiny ako Francúzsko, Rakúsko, Belgicko a Holandsko, kde podobné zákazy už platia.

(reuters, max)

  |  

Odovzdávanie tiel viazne, Izrael varuje Hamas pred porušením dohody

Izrael oznámil, že prevzal telo ďalšieho zosnulého rukojemníka od Červeného kríža, čím sa počet odovzdaných tiel zvýšil na desať z celkovo 28 zadržiavaných v Gaze. Hamas tvrdí, že proces sťažujú technické prekážky a potreba výkopovej techniky na urýchlenie lokalizácie tiel pod troskami.

Izrael však obviňuje Hamas zo zdržiavania a naznačuje, že skupine dochádza čas. Obavy z narušenia prímeria, ktoré je prvou fázou mierového plánu Donalda Trumpa, rastú.

Turecký minister zahraničia varoval, že Izrael by mohol situáciu zneužiť ako zámienku na obnovenie bojov. Aj keď boje utíchli, izraelská paľba v piatok zabila v Gaze jedenásť civilistov vrátane detí.

Hamas vyzval na pokračovanie dohody: chce otvorenie hraníc, vstup humanitárnej pomoci, začiatok rekonštrukcie a stiahnutie izraelských jednotiek. Izrael avizoval prípravy na znovuotvorenie priechodu Rafah, konkrétny dátum však nezverejnil.

Medzi ďalšie nevyriešené prvky plánu patrí odzbrojenie militantov a budúca správa Gazy.

(reuters, max)

  |  

Po explózii v muničnom závode v Rusku hlásia niekoľko zranených

V ruskom meste Sterlitamak nastal v sobotu výbuch v závode Avangard, ktorý patrí štátnemu koncernu Rostec. Závod sa venuje výrobe výbušnín a iných chemických výrobkov a likvidácii munície.

Gubernátor Radij Chabirov v sobotu na Telegrame napísal, že „pomerne silný výbuch zničil jednu z budov“ v areáli chemickej továrne Avangard a zabil tri ženy. Ďalších päť ľudí skončilo so zraneniami hospitalizovaných, dvaja z nich vo vážnom stave.

Závod „vykonáva dôležitú štátom poverenú misiu“ a „manipuluje s výbušnými materiálmi“, povedal Chabirov.

Príčina explózie zatiaľ nie je oficiálne potvrdená, podľa niektorých médií však výbuch nastal v dusíkovej jednotke pri pokuse o jej reštart.

Incident vyšetrujú príslušné orgány. Celé pracovisko evakuovali a nemocnica v Sterlitamaku prešla do špeciálneho režimu. Zásah všetkých záchranných zložiek pokračuje.

Závod je od začiatku roka 2024 pod sankciami Európskej únie v súvislosti s inváziou na Ukrajinou z roku 2022.

(tasr, tass, reuters, max)