Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Finančný náskok vysokoškolákov. Vzdelanejší Slováci majú vyššie úspory aj platy

Vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú nielen vyššie príjmy, ale aj lepšie finančné návyky. Podľa prieskumu IPSOS pre Finax majú i skúsenosti s investovaním.

Údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že absolventi vysokej školy zarábajú v priemere 2 371 eur, čo je o 1 136 viac ako u ľudí so základným vzdelaním. Nezamestnanosť v tejto skupine predstavuje iba dve percentá, zatiaľ čo medzi ľuďmi so základným vzdelaním až 40 percent.

Zároveň si vysokoškolsky vzdelaní ľudia častejšie vytvárajú finančné rezervy – aspoň šesťnásobok mesačných výdavkov má štvornásobne viac vysokoškolákov ako ostatných. Úspory nemá celkovo 30 percent osôb a v prípade tých so základným vzdelaním je to 41 percent. Pri absolventoch vysokých škôl je bez úspor len 16 percent.

Napriek týmto rozdielom ostáva investovanie na Slovensku nízke. Len 20 percent majetku domácností je v akciách a fondoch, v Česku je to o pätnásť percent viac.

Slováci pritom držia až 45 miliárd eur na účtoch s nulovým, respektíve minimálnym výnosom. Finax upozorňuje, že inflácia môže znehodnotiť úspory až o polovicu za 30 rokov. Ideálne je investovať od desať do dvadsať percent mesačného príjmu, no pokojne aj v sume desať eur mesačne.

(tasr, max)

Minúta  |  

Antibiotiká strácajú účinnosť, WHO varuje pred nárastom úmrtí

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje pred alarmujúcim nárastom rezistencie na antibiotiká. Podľa novej správy, o ktorej píše Guardian, bola v roku 2023 každá šiesta laboratórne potvrdená bakteriálna infekcia odolná voči bežnej liečbe.

Niektoré antibiotiká stratili až 40 percent účinnosti od roku 2018 proti bežným infekciám krvi, čriev, močových ciest a pohlavne prenosným infekciám.

„Keďže rezistencia na antibiotiká neustále rastie, dochádzajú nám možnosti liečby a ohrozujeme životy najmä v krajinách, kde je prevencia a kontrola infekcií slabá a prístup k diagnostike a účinným liekom je už obmedzený,“ ozrejmil Yvan Hutin, riaditeľ oddelenia WHO pre antimikrobiálnu rezistenciu.

V roku 2021 zomrelo na bakteriálne infekcie na celom svete 7,7 milióna ľudí. Lieková rezistencia prispela k 4,71 miliónu úmrtí.

Správa zároveň zaznamenáva nárast rezistencie voči antibiotikám druhej línie, ako karbapenémy a fluorochinolóny. Odborníci varujú, že infekcie rezistentné voči liekom predbiehajú vývoj nových antibiotík.

WHO odhaduje, že úmrtnosť na antimikrobiálnu rezistenciu môže do roku 2050 vzrásť až o 70 percent. Výzva preto, že nestačí vyvíjať nové lieky. Tie musia byť správne a zamerané na infekcie s najväčším vplyvom na verejné zdravie.

(max)

Minúta  |  

Pakistan a Afganistan v Dauhe hľadajú cestu k zníženiu napätia

Afganská a pakistanská delegácia sa v sobotu stretnú v katarskej Dauhe na mierových rokovaniach, ktoré nadväzujú na predĺženie prímeria medzi oboma krajinami po nedávnych ozbrojených stretoch.

Hovorca afganskej vlády oznámil, že rokovania sa konajú podľa plánu a vedie ich delegácia Islamského emirátu na čele s ministrom obrany.

Obe krajiny sa v piatok dohodli na predĺžení prímeria, kým sobotňajšie rokovanie neskončí.

Stretnutie prichádza po sérii násilných incidentov na spoločnej hranici, ktoré vyvolali medzinárodné obavy z eskalácie napätia medzi dvoma susednými štátmi. Napätie, ktoré má dlhodobé trvanie, vyeskalovali útoky na Kábul. Za tie obvinili predstavitelia Talibanu Pakistan.

Skupina, ktorá de facto vládne v Afganistane, následne zahájila ofenzívu na spoločnej hranici. Od stredy začalo platiť dočasné prímerie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Súd po dekádach priznal odškodné, dostanú ho pozostalí za vojnový masaker

Odvolací súd v Bologni potvrdil vyplatenie 50 miliónov eur rodinám 770 obetí nacistického masakru v Marzabotte a Monte Sole z roku 1944. Rozhodnutie prichádza po viac než 20 rokoch právnych konaní a nadväzuje na trestné procesy z rokov 2005 a 2007. Píše La Repubblica Bologna.

Advokáti obetí vyjadrili spokojnosť s rozhodnutím, ktoré podľa nich uznáva obrovskú bolesť pozostalých. Teraz je na ťahu talianske ministerstvo hospodárstva a financií, ktoré má z národného fondu zabezpečiť vyplatenie odškodnenia.

„Uplynulo veľa času, ale teraz je možné dosiahnuť aj finančnú spravodlivosť. Dúfam, že ministerstvo hospodárstva a financií zareaguje v primeranom časovom rámci,“ dodali.

Právnici i politici apelujú, aby sa tak stalo bez ďalších prieťahov. Poslanec Demokratickej strany Andrea De Maria považuje verdikt za dôležité uznanie zodpovednosti štátov za vojnové zločiny. Ide o odškodnenie, ktoré by malo vyplatiť Nemecko, no v Taliansku preto zriadili národný fond. Otázkou však zostáva, či kapacita fondu postačí na krytie všetkých nárokov.

Masaker v Marzabotto je vojnový zločin z druhej svetovej vojny, pri ktorom nacistické jednotky zabili 1 830 civilistov. Bol to najväčší masaker civilistov spáchaný jednotkami SS v západnej Európe počas vojny a zároveň je to najsmrteľnejšia masová streľba v dejinách Talianska.

(max)

Minúta  |  

Trump nariadil prepustenie republikánskeho exkongresmana z väzenia

Prezident USA Donald Trump zmiernil trest pre bývalého kongresmana Georgea Santosa odsúdeného na viac ako sedem rokov za podvod a krádež identity.

Santos, ktorého vylúčili z Kongresu po sérii škandálov, sfalšoval údaje o darcoch a „nafukoval“ čísla pri získavaní finančných prostriedkov pre republikánsku kampaň. Šéf Bieleho domu skonštatoval, že odsúdený bol „tak trochu darebák“, no zdôraznil, že v krajine sú aj horší, ktorí neskončili vo väzení.

Rozhodol preto o jeho okamžitom prepustení. Santos sa priznal k pochybeniam a nedávno požiadal prezidenta o odpustenie s prosbou o návrat k rodine a ku komunite.

Agentúra AFP pripomenula, že zmiernenie trestu prezidentom sa líši od milosti v tom, že pôvodné odsúdenie zostáva v platnosti, ale vynesený trest sa redukuje.

(reuters, afp, max)

Minúta  |  

Portugalský parlament schválil zákaz buriek a nikábov na verejnosti

Kontroverzný návrh zákona, ktorý zakazuje nosenie buriek a nikábov na verejnosti, schválil v piatok parlament v Portugalsku. Zákon, ktorý predložila pravicová strana Chega, prešiel vďaka podpore stredopravicovej koalície.

Zakrývanie tváre z náboženských alebo rodových dôvodov má byť zakázané vo väčšine verejných priestorov s výnimkou lietadiel, diplomatických zón a miest bohoslužieb. Pokuty sa majú pohybovať od dvesto do štyritisíc eur, pričom nútenie k noseniu závoja by sa mohlo trestať až tromi rokmi väzenia.

Prezident Marcelo Rebelo de Sousa má však ešte možnosť návrh vetovať alebo ho poslať na ústavný súd. V Portugalsku je nosenie buriek veľmi zriedkavé, no návrh vyvolal emotívne reakcie.

Zástankyne ľavicových strán sa postavili proti zákonu, ktorý podľa nich zasahuje do náboženskej slobody. Strana Chega však tvrdí, že zákon chráni práva žien a zabraňuje ich útlaku.

Opatrenie zaraďuje Portugalsko medzi krajiny ako Francúzsko, Rakúsko, Belgicko a Holandsko, kde podobné zákazy už platia.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.