Preskočiť na obsah
  |  

Zomrela Dita Krausová, pamätníčka holokaustu a predloha Knihovníčky z Auschwitzu

V Jeruzaleme zomrela vo veku 96 rokov Dita Krausová, jedna z posledných žijúcich pamätníčok holokaustu českého pôvodu.

Narodila sa v roku 1929 v Prahe do židovskej rodiny a počas vojny prešla viacerými nacistickými tábormi – Terezínom, Auschwitzom, Hamburgom a Bergen-Belsenom. Jej otec zahynul v Auschwitzi, matka zomrela krátko po oslobodení.

Po vojne sa vydala za Otta Krausa, ktorého spoznala v Terezíne, a v roku 1949 emigrovali do Izraela. Krausová sa venovala pedagogickej práci a stala sa dôležitou svedkyňou dejín.

Jej osudy inšpirovali román Knihovníčka z Auschwitzu od Antonia Iturbeho. V roku 2020 vydala vlastnú knihu spomienok s názvom Odložený život.

(tasr, mja)

  |  

Český štátny dlh láme rekordy, ekonóm varuje pred neudržateľným trendom

Štátny dlh Českej republiky dosiahol koncom septembra historické maximum 3,518 bilióna korún, čo predstavuje približne 144,7 miliardy eur.

Za tretí štvrťrok vzrástol o 14 miliárd českých korún a od začiatku roka o viac než 152 miliárd. Obyvateľ Česka tak nesie v priemere vyšší dlh než 323-tisíc korún.

Ekonóm Petr Dufek z Banky Creditas poukázal, že od nástupu Fialovej vlády v roku 2021 dlh narástol o celý bilión, no štruktúra zadlženia zostáva podľa neho priaznivá. Problém vidí skôr v trende – štát si musí naďalej požičiavať z dôvodu vysokých rozpočtových schodkov a rastúcej dlhovej službe.

Dufek pripomenul, že najväčší nárast dlhu nastal počas pandémie, keď štát rozsiahlo pomáhal obyvateľstvu a podnikateľom.

(tasr, mja)

  |  

Rakúsko ustúpilo a podporí nový sankčný balík EÚ proti Rusku

Rakúsko po počiatočnom odmietavom postoji oznámilo, že v pondelok podporí 19. balík sankcií EÚ voči Rusku.

V predchádzajúcich týždňoch bola dohoda zablokovaná najmä pre požiadavku Viedne, aby EÚ uvoľnila zmrazené ruské aktíva na kompenzáciu škôd pre Raiffeisen Bank, ktorú zasiahli ruské sankcie. Ostatné členské štáty s tým však nesúhlasili.

Nový sankčný balík obsahuje energetické a finančné opatrenia vrátane zákazu ruského skvapalneného zemného plynu od 1. januára 2027. Pôvodný termín bol o rok neskôr.

Výhrady k balíku má aj Slovensko, no podľa diplomatických zdrojov sa očakáva list od Európskej komisie, ktorý má slovenské obavy vyriešiť.

(reuters, mja)

  |  

Trump: Putin ma môže využívať, ale vždy som vyšiel ako víťaz

Donald Trump priznal, že by ho ruský prezident Vladimir Putin mohol využívať na získanie času na pokračovanie vojny na Ukrajine.

Vyhlásil to v rozhovore pre Wall Street Journal, kde uviedol, že počas života ho „využívali tí najlepší z najlepších“, no vždy vyšiel ako víťaz.

Podľa zdrojov z americkej administratívy sa Trump zdráha tlačiť na Moskvu a namiesto toho vyvíja väčší tlak na Kyjev.

Bývalý diplomat Daniel Fried kritizuje, že USA nevyužívajú dostupné nástroje na zvýšenie ekonomického a vojenského tlaku na Rusko.

Aj napriek tomu sú niektorí americkí predstavitelia mierne optimistickí, že po úspechu prímeria v Gaze by mohli pokročiť aj v ukrajinsko-ruskom konflikte, hoci si to vyžiada inú stratégiu.

(mja)

  |  

Strana AfD získala v prieskumoch rekordné skóre a predbehla CDU/CSU

Nemecká strana AfD dosiahla podľa prieskumu agentúry INSA historicky najvyššiu podporu 27 percent, čím už štvrtý týždeň po sebe vedie pred CDU/CSU, informuje denník Bild.

Oproti federálnym voľbám z roku 2025 si polepšila o viac než šesť percentuálnych bodov, zatiaľ čo konzervatívci stratili tri body a momentálne majú 25 percent. SPD stagnuje na 14 percentách, Zelení klesli na 11 percent.

Vzhľadom na veľké množstvo hlasov pre strany mimo parlamentu (12 percent) by sa parlamentná väčšina dala získať už so 45 percentami hlasov.

Súčasná koalícia kancelára Friedricha Merza (CDU/CSU) však aktuálne dosahuje len 39 percent.

(mja)

  |  

Taraba a Takáč chcú rozvíjať vidiek a podporiť moderné farmárstvo

Minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister pôdohospodárstva Richard Takáč podpísali v Ríme memorandum o porozumení s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Cieľom spolupráce je posilniť sebestačnosť Slovenska a lepšie využiť jeho poľnohospodársky potenciál.

Podľa Takáča vláda kladie dôraz na rozvoj vidieka a zatraktívnenie práce v pôdohospodárstve. Taraba zdôraznil, že Slovensko patrí medzi top krajiny EÚ v pestovaní plodín a má výnimočné prírodné podmienky.

Memorandum podporuje spoluprácu v oblastiach potravinovej bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja či moderných technológií.

FAO zároveň vytvára priestor na zapojenie slovenských študentov do medzinárodných programov.

Slovenskí ministri považujú zmluvu za kľúčovú pre rozvoj efektívneho a inovatívneho agropotravinárskeho systému.

(tasr, mja)