Preskočiť na obsah
  |  

USA čakajú masové protesty proti Trumpovi, očakáva sa účasť miliónov ľudí

Dnes sa v USA uskutoční viac než 2 600 protestných akcií s heslom „No Kings“ (Žiadni králi) vo všetkých 50 štátoch ako reakcia na imigračné, bezpečnostné a vzdelávacie politiky prezidenta Donalda Trumpa.

Organizátori varujú pred posunom krajiny k autokracii. Cieľom protestov je zjednotiť odporcov Trumpovej konzervatívnej agendy. Podporujú ich napríklad senátor Bernie Sanders, členka Snemovne reprezentantov Alexandria Ocasiová-Cortezová či bývalá neúspešná demokratická prezidentská kandidátka Hillary Clintonová.

Prezident sa k protestom vyjadril len stručne – poprel, že by sa považoval za „kráľa“. Republikáni, naopak, akciu označili za „nenávistnú voči Amerike“.

Niektorí tvrdia, že podobné zhromaždenia môžu podnecovať násilie, a to najmä po vražde aktivistu Charlieho Kirka. Očakáva sa účasť vyše troch miliónov ľudí, pričom by mohlo ísť o najväčšie protestné zhromaždenie v novodobej americkej histórii.

(reuters, mja)

  |  

Izrael zablokoval otvorenie Rafahu, podmienil ho návratom tiel rukojemníkov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že hraničný priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom zostane zatvorený až do odvolania.

Jeho vyjadrenie prišlo krátko po tom, ako palestínske veľvyslanectvo v Egypte informovalo o plánovanom otvorení priechodu v pondelok.

Podľa úradu premiéra bude opätovné otvorenie zvážené až vtedy, keď Hamas splní podmienky dohody – najmä vrátenie tiel izraelských rukojemníkov a začiatok implementovania dohodnutého rámca.

(reuters, mja)

  |  

Po poklese opäť vzrástol počet katolíkov v Európe

Počet katolíkov vo svete k 30. júnu 2023 vzrástol na 1,405 miliardy, čo je nárast o takmer 16 miliónov oproti roku predtým. Dovedna je katolíkov 17,8 percenta zo svetovej populácie. Informovala o tom agentúra Fides.

Číslo stúplo aj v Európe (+740-tisíc), kde pritom počet katolíkov v roku 2022 oproti roku 2021 klesol. Najvýraznejší nárast za prvý polrok 2023 zaznamenala Afrika a Amerika.

Počet biskupov sa zvýšil na 5 430, no počet kňazov celosvetovo opäť klesol, a to najmä v Európe. Rast však pokračuje v Afrike a Ázii. Klesá aj počet rehoľníkov a rehoľníčok, naopak, stálych diakonov pribudlo. Aj počet seminaristov klesá, hoci Afrika zaznamenala mierny nárast.

Cirkev zároveň prevádzkuje rozsiahlu sieť vzdelávacích a sociálnych zariadení: viac než 100-tisíc zdravotníckych a charitatívnych inštitúcií a vyše 220-tisíc školských zariadení, ktoré navštevuje viac ako 60 miliónov študentov.

(max)

  |  

Hraničný priechod Rafah sa opäť otvorí, umožní návrat Palestínčanov do Gazy

Hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy, ktorý bol od mája 2024 väčšinou uzavretý, sa znovu otvorí v pondelok. Informovalo o tom palestínske veľvyslanectvo v Egypte.

Otvorenie sa týka výlučne pohybu osôb – predovšetkým Palestínčanov žijúcich v Egypte, ktorí sa chcú vrátiť do Gazy.

Ambasáda v Káhire vyzvala záujemcov, aby sa vopred zaregistrovali a prisľúbila, že ich bude informovať o detailoch presunu.

Izraelský úrad COGAT potvrdil prípravy na otvorenie, no upozornil, že priechod nebude slúžiť na prevoz humanitárnej pomoci. Ide tak o limitovaný, ale významný krok v uľahčení mobility pre civilistov v regióne.

(reuters, mja)

  |  

Záporožskú elektráreň začali opravovať po štyroch týždňoch bez elektriny

Po štyroch týždňoch výpadku sa začali opravy poškodeného elektrického vedenia pri Záporožskej jadrovej elektrárni, potvrdila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Práce prebiehajú po vytvorení lokálnych zón prímeria, ktoré umožnili bezpečný prístup k poškodenej infraštruktúre. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi zdôraznil, že obnovenie externého napájania je kľúčové pre udržanie jadrovej bezpečnosti, hoci zatiaľ nie je jasné, ako dlho opravy potrvajú.

Elektráreň, ktorú od marca 2022 okupujú ruské sily, je bez napájania od 23. septembra – ide o najdlhší výpadok od začiatku vojny.

Napriek tomu sú reaktory chladené záložnými generátormi a úroveň radiácie zostáva v norme. Opravy prebiehajú na oboch stranách frontovej línie.

(tasr, mja)

  |  

Zomrela Dita Krausová, pamätníčka holokaustu a predloha Knihovníčky z Auschwitzu

V Jeruzaleme zomrela vo veku 96 rokov Dita Krausová, jedna z posledných žijúcich pamätníčok holokaustu českého pôvodu.

Narodila sa v roku 1929 v Prahe do židovskej rodiny a počas vojny prešla viacerými nacistickými tábormi – Terezínom, Auschwitzom, Hamburgom a Bergen-Belsenom. Jej otec zahynul v Auschwitzi, matka zomrela krátko po oslobodení.

Po vojne sa vydala za Otta Krausa, ktorého spoznala v Terezíne, a v roku 1949 emigrovali do Izraela. Krausová sa venovala pedagogickej práci a stala sa dôležitou svedkyňou dejín.

Jej osudy inšpirovali román Knihovníčka z Auschwitzu od Antonia Iturbeho. V roku 2020 vydala vlastnú knihu spomienok s názvom Odložený život.

(tasr, mja)