Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hamas odovzdal Červenému krížu telá dvoch ďalších rukojemníkov

Palestínske militantné hnutie Hamas v sobotu v Pásme Gazy v rámci dohody o prímerí s Izraelom odovzdalo predstaviteľom Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) ostatky ďalších dvoch rukojemníkov, oznámila izraelská armáda.

Armáda na základe informácií od Červeného kríža spresnila, že momentálne sú dve rakvy so zosnulými rukojemníkmi „na ceste k jednotkám izraelskej armády a bezpečnostnej služby v Pásme Gazy“.

Ozbrojené krídlo Hamasu – Brigády Izzadína al-Kassáma – na platforme Telegram v sobotu avizovalo, že „o 22.00 h miestneho času (21.00 h SELČ) odovzdá telá dvoch izraelských zajatcov, ktorých pozostatky boli skôr dnes nájdené v Pásme Gazy“.

Na základe dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom prepustilo palestínske hnutie v pondelok 20 živých rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy od začiatku konfliktu v októbri 2023. Odovzdať malo aj všetkých 28 tiel rukojemníkov. Ostatky však vracia postupne a opakovane upozornilo, že má problém nájsť telá.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Dodika na čele Republiky srbskej nahradí dočasná prezidentka

Parlament bosnianskej Republiky srbskej vymenoval Anu Tršićovú Babićovú za dočasnú prezidentku po tom, ako bývalý prezident Milorad Dodik dostal zákaz politickej činnosti zo strany štátneho súdu.

Tršićová Babićová, Dodikova blízka spojenkyňa, povedie entitu do nových prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 23. novembra. Parlament zároveň zrušil viaceré separatistické zákony prijaté počas Dodikovho pôsobenia.

Dodik, ktorý presadzuje odtrhnutie Republiky srbskej od Bosny, doposiaľ odmietal odstúpiť a proti rozhodnutiu súdu sa odvolal. Aj po zákaze naďalej vystupoval ako prezident vrátane zahraničných ciest. Verdikt štátneho súdu napadol a odvolal sa na ústavný súd.

Spojené štáty, Británia aj viaceré európske krajiny ho sankcionujú za kroky, ktoré podľa nich ohrozujú mier a stabilitu v Bosne a Hercegovine.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Duch diplomacie je zatienený silou a strachom, varuje Vatikán v OSN

Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN arcibiskup Gabriele Caccia vyzval počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na zásadný obrat v globálnom prístupe k bezpečnosti – namiesto „klamlivej logiky“ pretekov v zbrojení a spoliehania sa na jadrové odstrašenie odporúča cestu dialógu a mieru, informuje Vatican News.

Prelát poukázal na to, že osemdesiat rokov po zničujúcom bombardovaní Hirošimy a Nagasaki a po založení OSN „duch diplomacie a multilateralizmu, tak starostlivo formovaný na ochranu ľudstva pred morom vojny, je čoraz viac zatienený nebezpečným návratom sily a strachu ako spôsobov riešenia sporov“.

Kritizoval enormné výdavky na zbrojenie, ktoré v roku 2024 dosiahli 2,7 bilióna dolárov, a varoval pred integráciou umelej inteligencie do zbraní, ktoré by mohli fungovať bez ľudského zásahu.

Pripomenul aj neľudské dôsledky používania výbušnín v civilných oblastiach a rozšírený nelegálny obchod so zbraňami.

Podľa Cacciu je nutné prehodnotiť bezpečnostnú paradigmu a postaviť ju na rešpekte k ľudskej dôstojnosti a právam.

(mja)

Minúta  |  

Assange žiada 20 rokov pre špióna, ktorý ho údajne sledoval pre USA

Julian Assange žiada španielske orgány, aby udelili 20-ročný trest odňatia slobody Davidovi Moralesovi, bývalému vojenskému dôstojníkovi a šéfovi bezpečnostnej firmy Undercover Global.

Morales vraj podľa Assangeových právnikov v rokoch 2015 až 2018 špehoval zakladateľa WikiLeaks počas jeho pobytu na ekvádorskej ambasáde v Londýne.

Tvrdenia hovoria o spolupráci s americkými úradmi a odovzdávaní nezákonne získaných informácií vrátane údajov o Assangeovi a latinskoamerických prezidentoch. Morales čelí obvineniam z úplatkárstva, prania peňazí, nelegálneho držania zbraní a zverejňovania tajných údajov.

Assange, ktorý po rokoch na ambasáde a vo väzení uzavrel dohodu s USA, už nie je trestne stíhaný, no kauza špehovania zostáva otvorená.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Economist: Rusku by úplné obsadenie štyroch oblastí mohlo trvať do roku 2030

Podľa výpočtov Economistu by Rusku pri tempe posledných približne 30 dní trvalo do júna 2030, kým by úplne ovládlo štyri čiastočne okupované ukrajinské oblasti – Luhanskú, Doneckú, Chersonskú a Záporožskú. Získanie celej Ukrajiny by si vyžiadalo ďalších 103 rokov.

Časopis zároveň uvádza, že Moskva platí za minimálne územné zisky obrovské náklady. „Ak si Západ zachová podporu Ukrajiny, vojna môže pokračovať za obrovské náklady, pričom Rusko bude získavať pôdu pod nohami len pomaly,“ píše Economist.

Prelom ukrajinských línií je podľa neho nepravdepodobný, no menšie posuny sú stále možné.

(mja)

Minúta  |  

Biskup Šajgalík vyzval na brífingu novinárov, aby šírili nádej a dobré správy

Nový vojenský biskup Mons. Pavol Šajgalík sa po svojej vysviacke v Bratislave poďakoval novinárom za ich prácu a vyzval ich, aby šírili nádej a dobré správy, informuje TK KBS.

Podľa neho ide o službu, ktorá môže spoločnosti pomôcť prekonať únavu a neistotu po pandémii. „Človek musí byť objektívny, niekedy aj kritický, ale dobrá správa nikdy nikomu neublíži,“ dodal s úsmevom.

Na brífingu predstavil aj svoje prvé kroky vo funkcii – prebratie úradu a Katedrály sv. Šebastiána a stretnutia s kúriou. Za symbol svojho biskupského erbu si zvolil rebrík ako odkaz na Jakubov rebrík i vlastnú prezývku.

Za osobnú výzvu označil súčasné pôsobenie vo Švajčiarsku, ktoré chce naďalej kombinovať s novou službou. S uznaním hovoril o práci svojho predchodcu Mons. Františka Rábeka, ktorý podľa neho vytvoril štruktúru duchovnej služby pre ozbrojené zložky „z ničoho“.

Na záver pozval všetkých ľudí dobrej vôle k porozumeniu a spoločnej ceste. „Služba ordinariátu je mostom medzi Cirkvou a tými, ktorí sa denne starajú o bezpečnosť a poriadok. Chcem byť ich biskupom, ale aj bratom a priateľom,“ dodal.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.