Preskočiť na obsah
  |  

V roku 2023 sme o ovplyvňovaní volieb nemali relevantné informácie, tvrdí šéf SIS

Slovenská informačná služba vo výročnej správe za rok 2023 uviedla, že nezaznamenala pokusy o ovplyvňovanie predčasných volieb, ktoré sa konali v septembri spomínaného roka. Upozornila na to moderátorka relácie Politika 24 na Joj 24.

Diskutér Pavol Gašpar, riaditeľ spravodajskej služby, reagoval, že so správou sa stotožnil, keďže ju podpísal. Avšak v roku 2023 riaditeľom SIS nebol.

Na otázku prečo túto informáciu, že nezaznamenali žiadne pokusy o ovplyvnenie volieb, v správe uviedli, odpovedal, že v danom čase to tak skutočne bolo. Upozornil, že prípad mohol byť rozpracovaný. "V danom momente žiadne relevantné informácie neboli doručené zákonným príjemcom," zhodnotil.

Vyjadrenia súvisia so zisteniami britského investigatívneho portálu Declassified UK, že tamojšia vláda financovala zahraničných influencerov za aktivity zamerané na voľby v niektorých štátoch. Medzi cieľové krajiny patrilo aj Slovensko, kde na kauzu upozornil web Marker.

Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) ide o zasahovanie do vnútorných záležitostí. Británia reagovala, že išlo o aktivity zamerané na zvýšenie volebnej účasti zo strany mladých, a teda cielené na povzbudzenie účasti vo voľbách.

(max)

  |  

Krupobitie či vesmírny odpad. Záhadný objekt poškodil sklo lietadla a zranil pilota

Let United Airlines z Denveru do Los Angeles musel núdzovo pristáť v Salt Lake City po tom, čo prasklo čelné sklo lietadla Boeing 737 MAX 8. Na palube sa nachádzalo dovedna 140 osôb. Pilot podľa Airlive utrpel zranenia ruky po náraze neznámych úlomkov do kokpitu.

Kapitán údajne spozoroval prichádzajúci objekt a označil ho za možný „vesmírny odpad“. Ak by sa toto podozrenie potvrdilo, išlo by o bezprecedentný incident v civilnom letectve.

Alternatívne vysvetlenie však ponúka teória o silnom krupobití, ktoré by mohlo poškodenie spôsobiť. Fotografie ukazujú početné stopy po nárazoch na nose lietadla.

Aj keď zrážka s vesmírnym odpadom znie dramaticky, štatisticky je pravdepodobnosť, že spôsobí leteckú nehodu, extrémne nízka. Federálna letecká správa odhaduje ročné globálne riziko len na 0,1 percenta.

Letecká spoločnosť poznamenala, že bola poškodená len jedna z viacerých ochranných vrstiev čelného skla, ktoré sú navrhnuté tak, aby odolali nárazom.

(max)

  |  

Gašpar sa vyjadril k správe o možnom prevrate aj iniciatíve Brat za brata

Riaditeľ SIS Pavol Gašpar v relácii Politika 24 na Joj 24 na margo slov zo začiatku tohto roka o hroziacom prevrate na Slovensku vyslovil, že nie je prevrat ako prevrat. „Správa nebola postavená len na násilnej činnosti. Rozoberala rôzne aspekty - napríklad ekonomický. Nebola o tom, že sa ide robiť prevrat, bude vtedy a vtedy, a urobí ho ten a ten,“ ozrejmil.

Všetky informácie, ktoré v januári prezentoval na tlačovej konferencii vedľa koaličných politikov, vrátane premiéra, majú overené aj vďaka zahraničným spoluprácam. V súčasnosti je podľa neho vedených niekoľko konaní orgánmi činnými v trestnom konaní.

V spojitosti s atentátom na premiéra tiež podotkol, že monitorujú politický extrémizmus. „Snažíme sa monitorovať kyberpriestor práve preto, aby sme identifikovali bezpečnostné riziká hroziace verejne činným osobám na základe radikalizácie, ku ktorej dochádza práve na sociálnych sieťach,“ ozrejmil.

Vyjadril sa aj k iniciatíve zoskupenia Brat za brata, ktoré oznámilo, že zbiera údaje o nepriateľoch národa pomocou vlastnej spravodajskej služby. „Nie je zbierať ako zbierať. Pokiaľ niekto zbiera informácie a ohrozuje tým bezpečnosť Slovenska, tak je to problém,“ poznamenal.

Dodal, že ak by nejaká organizácia, napríklad občianske združenie, suplovala činnosť štátnych orgánov, registrový úrad má povinnosť ju vyzvať, aby od toho upustila. Ak aktivita bude pokračovať, môžu ju rozpustiť.

(max)

  |  

AI odpovede znižujú návštevnosť Wikipédie, ohrozená je budúcnosť projektu

Návštevnosť Wikipédie klesla medziročne o osem percent, čo je podľa Marshalla Millera z Wikimedia Foundation spôsobené najmä rastom generatívnej umelej inteligencie a zmenami vo vyhľadávaní informácií.

Vyhľadávače čoraz častejšie ponúkajú odpovede priamo prostredníctvom AI súhrnov, čím obchádzajú tradičné webové stránky. Mladí používatelia navyše čoraz viac vyhľadávajú informácie cez krátke videá na sociálnych sieťach.

Časť predchádzajúcej návštevnosti Wikipédie pochádzala aj od botov, ktoré obchádzali detekciu, čo odhalili v spoločnosti po aktualizácii systému ich odhalenia.

Aj keď Wikipédia zostáva základným zdrojom informácií pre systémy umelej inteligencie, pokles návštevnosti môže ovplyvniť napríklad objem finančných darov. Miller apeluje na technologické firmy, aby používateľov motivovali navštevovať samotnú stránku a podporovali transparentné pripisovanie obsahu.

(max)

  |  

Američania údajne napadli čínske časové centrum, Peking varuje pred kolapsom

Čína obvinila Spojené štáty americké z kybernetického útoku na Národné centrum časových služieb, ktoré generuje, udržiava a vysiela čínsky štandardný čas.

Podľa čínskeho ministerstva štátnej bezpečnosti americká Národná bezpečnostná agentúra dlhodobo infiltruje systémy centra, pričom používa ukradnuté údaje a prihlasovacie informácie už od roku 2022.

Útoky údajne zahŕňali zneužitie zraniteľnosti v službe, ktorá zasielala zahraničnú značku smartfónu, čím mali USA získať prístup k zariadeniam zamestnancov.

Vyšetrovanie tiež odhalilo, že v rokoch 2023 a 2024 sa Američania pokúsili napadnúť aj vysoko presný systém merania času centra. Čína varovala, že takéto narušenia by mohli ohroziť komunikačné siete, finančné systémy, dodávky energie a medzinárodný štandardný čas.

Americká ambasáda sa k obvineniam zatiaľ nevyjadrila.

(reuters, max)

  |  

U tínedžerov rastie úmrtnosť. V USA pre drogy, v Afrike pre infekcie

Svet čelí znepokojivému trendu. Úmrtnosť medzi tínedžermi a mladými dospelými stúpa, varujú vedci v štúdii Globálna záťaž chorôb publikovanej v Lancete. Píše o tom denník Guardian.

Výskumníci zistili, že najčastejšími príčinami úmrtí v Severnej Amerike sú samovraždy a užívanie drog, zatiaľ čo v Afrike prevládajú infekčné ochorenia a úrazy. Najnovšie údaje tiež ukazujú nárast duševných porúch, najmä u mladých žien, a rastúci vplyv neprenosných chorôb, ako sú srdcové ochorenia či cukrovka.

Napriek zlepšeniu globálnej dĺžky života – ženy 76,3 roka a muži 71,5 roka, čo je o viac ako 20 rokov viac ako v roku 1950 –, pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. A to od 83 rokov vo vyspelých štátoch po 62 rokov v subsaharskej Afrike.

Vedci upozorňujú, že polovici svetovej chorobnosti by sa dalo predísť, ak by sa eliminovali rizikové faktory ako fajčenie, obezita či znečistenie ovzdušia. Autori varujú pred následkami škrtov v medzinárodnej pomoci a vyzývajú vlády, aby posilnili investície do zdravotnej starostlivosti pre mládež.

(max)