Preskočiť na obsah
  |  

Väčšina Nemcov chce, aby sa ukrajinskí muži vrátili do svojej krajiny

Väčšina obyvateľov Nemecka podľa informácií denníka Ukrainska pravda nesúhlasí s poskytovaním finančných príspevkov ukrajinským utečencom v Nemecku. Výsledky prieskumu realizovaného inštitútom INSA ukazujú, že iba 17 percent opýtaných podporuje túto formu sociálnej pomoci.

Šesťdesiatšesť percent účastníkov prieskumu na otázku odpovedalo výrazným nesúhlasom. Ďalších 7 percent neprejavilo záujem o túto tému a 10 percent na otázku neodpovedalo.

Prieskum sa venoval aj postoju nemeckej verejnosti k návratu ukrajinských mužov vo veku vhodnom na odvod. Šesťdesiatdva percent respondentov uviedlo, že by sa títo muži mali vrátiť na Ukrajinu. Proti tomuto návrhu sa postavilo 18 percent, osem percent vyjadrilo nezáujem a 12 percent neodpovedalo.

Uvedený prieskum sa uskutočnil v dňoch 16. a 17. októbra a zapojilo sa doň 1 003 respondentov. Nemecká Spolková agentúra pre zamestnanosť uvádza, že v marci 2025 malo 701-tisíc Ukrajincov na území Nemecka nárok na sociálnu podporu. Z tohto počtu tvorilo 502-tisíc občanov vo veku 15–66 rokov. Oproti predchádzajúcemu roku sa počet týchto osôb znížil približne o 4 300.

(sie)

  |  

Trump nazval kolumbijského prezidenta drogovým lídrom

Americký prezident Donald Trump v nedeľu 19. októbra vyvolal rozruch vyjadrením na adresu kolumbijského prezidenta Gustava Petra. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Truth Social označil hlavu Kolumbie za „lídra nelegálneho obchodu s drogami“. Trump tvrdí, že produkcia drog v Kolumbii je zacielená na export do Spojených štátov, pričom podľa jeho slov masový predaj narkotík spôsobuje v USA smrť, deštrukciu a chaos.

Prezident Spojených štátov zároveň oznámil, že jeho administratíva plánuje ukončiť veľké finančné platby a dotácie, ktoré ročne smerujú z Ameriky do Kolumbie. Trump uviedol, že cieľom tohto rozhodnutia je potlačiť dovoz drog do USA a ochrániť tak obyvateľov svojej krajiny pred ich nepriaznivými dôsledkami.

Opatrenie sa týka najmä vládnych programov a spolupráce v oblasti boja proti nelegálnym návykovým látkam.

(reuters, sie)

  |  

David Attenborough rekordérom Daytime Emmy, zvíťazil ako 99-ročný

Britský moderátor, biológ a spisovateľ David Attenborough sa stal najstarším víťazom ceny Daytime Emmy.

Akademici ocenili jeho prácu na dokumentárnom filme „Tajný život orangutanov“, ktorý vznikol v produkcii spoločnosti Netflix. Attenborough získal cenu v kategórii Vynikajúca osobnosť denného nepravidelného programu a zároveň ďalšie dve ocenenia na 52. ročníku udeľovania cien Daytime Emmy za kreatívne umenie a životný štýl.

Film „Tajný život orangutanov“ mapuje život opíc v džungli na indonézskom ostrove Sumatra. Cenu získal aj v kategóriách za Vynikajúcu hudobnú réžiu a kompozíciu, ako aj Vynikajúci režisérsky tím pre denný dokumentárny program nakrútený jednou kamerou. Attenborough vo veku 99 rokov prekonal rekord Dicka Van Dykea, ktorý mal v čase minuloročného víťazstva 98 rokov.

Slávnostný galavečer sa uskutočnil v kalifornskej Pasadene. Medzi oceneniami Davida Attenborougha figurujú aj programy „Život na Zemi“, „Modrá planéta“ a „Súkromný život rastlín“. Vedci po ňom pomenovali viac ako 40 druhov živočíchov a rastlín.

(tasr, sie)

  |  

Tibor Gašpar: Predĺženie volebného obdobia ušetrí verejné financie

V relácii O 5 minút 12 na STVR otvoril Tibor Gašpar, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, tému predĺženia vládneho obdobia zo štyroch na päť rokov.

Gašpar zdôraznil, že takáto úprava by mohla priniesť úsporu finančných prostriedkov. Navrhol, aby sa debata viedla na úrovni samospráv, štátnych úradov, parlamentu i opozície, keďže zmena ústavného zákona by vyžadovala široký konsenzus a 90 hlasov v pléne.

Súčasťou diskusie bol aj návrh na predĺženie volebného obdobia primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov. Poslanec Alojz Hlina z SaS tému spochybnil a považuje aktuálny systém za funkčný.

V relácii sa tiež rozoberala novela rokovacieho poriadku, ktorá by mohla zaviesť pokuty za porušenie princípov slušného správania poslancov. Hlina upozornil na obmedzovanie rozpráv, nefunkčnosť výborov a excesívne správanie časti poslancov.

(tasr, sie)

  |  

Bolo narušené prímerie? Izrael hovorí, že v Rafahu útočil, Hamas to popiera

Izraelská armáda 19. októbra informovala, že jej stíhacie lietadlá uskutočnili letecké útoky v okolí mesta Rafah na juhu Pásma Gazy.

Armáda uviedla, že zásah nasledoval po tom, ako ozbrojené skupiny spustili paľbu na izraelských vojakov, čím podľa vyjadrenia armády narušili platnú dohodu o prímerí. Tvrdí, že palestínski militanti v nedeľu ráno vystrelili protitankovú strelu na izraelské ženijné vozidlá a pálili na izraelské sily v okolí mesta Rafah na juhu Pásma Gazy.

Vedenie armády oznámilo, že na takéto incidenty zareaguje.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu nariadil bezpečnostným jednotkám podniknúť „rázne kroky“.

„V dôsledku porušenia prímeria zo strany Hamasu sa premiér Netanjahu poradil s ministrom obrany (Jisraelom Kacom) a šéfmi spravodajských služieb Šin Bet a Mosad a dal im pokyn podniknúť rázne kroky proti teroristickým cieľom v Pásme Gazy,“ uviedla kancelária izraelského premiéra vo vyhlásení.

Ozbrojené krídlo hnutia Hamas na informácie o leteckom útoku Izraela reagovalo, že nevedelo o žiadnych stretoch alebo incidentoch v oblasti Rafah, ktoré by predchádzali leteckému útoku. Predstavitelia Hamasu zároveň deklarovali záväzok dodržiavať všetky dohody, vrátane prímeria, ktoré sa vzťahuje na celý priestor Pásma Gazy.

(reuters, sie)

  |  

Pavol Gašpar nie je spôsobilý riadiť SiS, tvrdí Šimečka

Predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka v nedeľu (19. októbra) uviedol, že Pavol Gašpar podľa jeho názoru nemá predpoklady na vedenie Slovenskej informačnej služby. Poukázal na jeho postoj k vyhláseniam o štátnom prevrate a na jeho interpretáciu niektorých udalostí, ktoré zazneli v nedeľnej diskusnej relácii televízie Joj 24.

Šimečka zároveň informoval, že spolu s partnermi z politických strán SaS, KDH a Demokrati žiada zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej plánujú riešiť návrh na odvolanie Gašpara z funkcie.

K téme sa vyjadrila aj opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Zdôraznila, že Pavol Gašpar v diskusii nepoprel sledovanie a zastrašovanie poslancov počas vládnej krízy. Remišová pripomenula, že takéto podozrenia môžu ovplyvniť vnímanie legitímnosti súčasnej koalície.

Pavol Gašpar v diskusii na margo odstúpenia z funkcie uviedol, že osobnú zodpovednosť prijme v prípade existencie zákonných dôvodov na svoje odvolanie. Za také dôvody však považuje iba závažné prípady, nie bežné škodové udalosti. Narážal na jeho medializovanú dopravnú nehodu.

(tasr, sie)