Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štatistický úrad revidoval HDP. Slovensko rástlo pomalšie

Slovenská ekonomika vlani rástla pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. Podľa jesennej revízie Štatistického úradu SR sa rast hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách znížil z 2,1 percenta na 1,9 percenta. Revidovaný objem HDP dosiahol 104,3 miliardy eur, čo je o 114 miliónov menej oproti jarnej revízii.

Úpravy sa týkali aj predchádzajúcich rokov. Rast HDP za rok 2023 sa znížil z 2,2 na 2,1 percenta, no rok 2022 mierne navýšili z 0,4 na 0,5 percenta. Údaje za rok 2021 ostali nezmenené.

Zmeny vyplývajú zo zapracovania finálnych ročných zisťovaní, ktoré spresnili predchádzajúce štvrťročné údaje.

Revízie ovplyvnili aj jednotlivé štvrťroky. V roku 2024 sa medziročný rast HDP znížil vo všetkých kvartáloch okrem druhého. V roku 2023 sa upravila výkonnosť najmä v prvom a štvrtom štvrťroku, pričom najväčšia zmena nastala vo štvrtom kvartáli 2022 - pokles o 0,1 percenta bol prepísaný na rast o 0,2 percenta.

Zníženie rastu sa prejavilo aj v prvom polroku 2025, kde bol v oboch kvartáloch HDP zrevidovaný smerom nadol o 0,1 percentuálneho bodu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Berlín potvrdil záujem o ďalšie F-35, môže si zhoršiť vzťahy s Francúzmi

Nemecko plánuje objednať ďalších pätnásť stíhačiek F-35 od americkej spoločnosti Lockheed Martin, čím rozšíri svoju pôvodnú objednávku 35 kusov. Informáciu potvrdil parlamentný zdroj agentúre Reuters, pričom ide o potvrdenie správy nemeckého magazínu Spiegel.

Predpokladaná cena dodatočných lietadiel je približne 2,5 miliardy eur. Stíhačky F-35 majú v budúcnosti nahradiť zastaranú flotilu 85 strojov Tornado.

Tie doteraz plnili aj citlivú úlohu prepravy amerických jadrových bômb v Nemecku v rámci spoločnej jadrovej stratégie NATO. Práve F-35 sú schopné túto úlohu plnohodnotne prevziať.

Ešte v júli Berlín poprel záujem o ďalších 15 strojov, no rozšírený obranný rozpočet medzičasom otvoril cestu k novým investíciám do výzbroje.

Rozhodnutie môže zhoršiť vzťahy s Francúzskom, s ktorým Nemecko dlhodobo spolupracuje na vývoji európskeho bojového lietadla novej generácie FCAS/SCAF.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Putin si niečo vezme, keďže bojoval, Ukrajina by mala ustúpiť

Donald Trump v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu Fox News opäť naznačil, že nie je ochotný poslať Ukrajine ďalšie zbrane. „Potrebujeme ich aj pre seba,“ vyhlásil prezident Spojených štátov.

Urobil tak krátko po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval, aby Washington vyvinul väčší tlak na Vladimira Putina. Toho označil za silnejšieho ako Hamas.

Podľa webu Independent Trump naznačil, že očakáva, že Ukrajina urobí územné ústupky v akejkoľvek mierovej dohode, ktorú by jeho administratíva potenciálne mohla sprostredkovať medzi Kyjevom a Moskvou. Putin si podľa neho „niečo vezme, lebo Rusi bojovali a získali určité územia“.

Trump sa za ostatné dni osobne stretol v Bielom dome so Zelenským, hovorili aj o územných ústupkoch. O tých predtým údajne diskutoval americký prezident aj s Putinom, ktorý podľa Washington Post načrtol ochotu stiahnuť sa z častí okupovaných oblastí Záporožia a Chersonu, ak Kyjev odovzdá celý Doneck.

Ruský a americký prezident sa majú v najbližšej dobe osobne stretnúť na samite v Budapešti. Termín zatiaľ známy nie je.

(max)

Minúta  |  

Putinova návšteva v Maďarsku je nevhodná, vyhlásila Kallasová

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok vyhlásila, že „je vehodné“, ak by ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do členského štátu EÚ Maďarska na rokovania o Ukrajine. Pripomenula, že na Putina je vydaný medzinárodný zatykač pre jeho činy na Ukrajine.

V súvislosti s avizovaným samitom v Budapešti medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Putinom uviedla, že „otázkou zostáva, či z toho vôbec niečo vzíde“.

Kallasová pred stretnutím európskych ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu povedala novinárom, že Trumpove snahy priniesť mier sú vítané, no zároveň je dôležité, aby sa s ruským lídrom stretol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Amerika má veľkú silu zatlačiť na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu. Ak to využije a Rusko túto vojnu zastaví, je to, samozrejme, dobré,“ uviedla Kallasová.

Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys vyhlásil, že pre Putina niet miesta v žiadnej európskej metropole.

Kallasová zároveň uviedla, že tento týždeň očakáva prijatie už 19. balíka sankcií proti Rusku, no nie v pondelok.

(reuters, est)

Minúta  |  

Putin je silnejší ako Hamas, tvrdí Zelenskyj a žiada o účasť sa samite v Budapešti

V nedeľu odvysielanom rozhovore pre reláciu „Meet the Press“ ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Vladimir Putin je silnejší ako palestínske militantné hnutie Hamas a predstavuje vážnejšiu hrozbu pre svetovú bezpečnosť.

„Je to väčšia vojna a on je druhou armádou na svete. A preto je tlak väčší,“ skonštatoval prezident Ukrajiny v odpovedi na otázku, či by mal americký prezident Donald Trump sprísniť postoj Putina po tom, čo viedol dohodu o prímerí v Gaze.

Zelenskyj zároveň apeloval na to, aby sa mohol zúčastniť plánovaného stretnutia medzi prezidentom USA a Ruska v Budapešti.

Podľa neho by nemali existovať žiadne dohody o Ukrajine bez účasti samotných Ukrajincov. „Ak naozaj chceme mať spravodlivý a trvalý mier, potrebujeme k tomu obe strany tejto tragédie,“ vyhlásil.

Rozhovor prichádza krátko po jeho návrate z Washingtonu, kde sa mu nepodarilo získať prísľub dodávok rakiet Tomahawk.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Veľká Británia rozšíri právomoci armády na zostrelenie dronov

Britské jednotky dostanú nové právomoci na zostreľovanie dronov, ktoré predstavujú hrozbu pre vojenské základne, uviedol denník Telegraph s odvolaním sa na pripravované oznámenie ministra obrany Johna Healeyho.

Ide o súčasť širšieho plánu na posilnenie obrany kľúčovej vojenskej infraštruktúry v čase rastúcej hrozby z Ruska.

Doteraz mohli britskí vojaci zostreliť dron len za výnimočných okolností. Nový návrh im však umožní využívať „kinetickú možnosť“, teda fyzické zneškodnenie dronu, a to priamo na mieste. Okrem sledovania a rušenia tak pribudne aj možnosť rázneho zásahu.

Právomoci sa zatiaľ budú vzťahovať len na vojenské objekty, vláda už ale zvažuje ich rozšírenie aj na ďalšie citlivé lokality, ako sú letiská.

Monitorovacia služba Enigma od 16. septembra spozorovala v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Nemecku najmenej 18 podozrivých dronov. Mnohé, avšak nie všetky, v blízkosti letísk. Aj keď Moskva účasť popiera, podozrenie z organizovaných vpádov bezpilotných lietadiel padá najmä na Rusko.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.