Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Živnostníci kritizujú nečinnosť štátu voči nelegálnemu podnikaniu

Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) upozorňuje na nedostatočné kontroly štátu pri dodržiavaní podmienok podnikania. Podľa zväzu mnohí ľudia poskytujú služby bez potrebných oprávnení či odbornej spôsobilosti, čo vytvára nekalú konkurenciu a spôsobuje hospodárske škody spotrebiteľom, poctivým podnikateľom aj štátu.

SŽZ tvrdí, že sivú ekonomiku netvoria riadne registrovaní podnikatelia, ale tí, ktorí pôsobia „načierno“. Tieto aktivity štát podľa zväzu ani nesleduje, ani netrestá. Kritizuje aj to, že konsolidačné opatrenia vlády pre budúci rok zvýšili odvody a vymeriavacie základy živnostníkom, ktorí pritom pracujú dlhé hodiny bez nároku na dovolenku či kompenzáciu pri úrazoch.

Zväz pripomína, že živnostníci platia dane a odvody podľa zákona a svojimi nízkymi dôchodkami zároveň šetria dôchodkový systém. SŽZ tiež znovu žiada zvýšenie limitu pre povinnú registráciu DPH na 85-tisíc eur a nulovú toleranciu oneskorených platieb, no podporuje digitalizačné opatrenia ako e-faktúry a QR platby.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Matica slovenská sa bráni zásahom politikov: Ustanovizeň nepatrí štátu

Funkčné obdobie predsedu Matice slovenskej by sa mohlo predĺžiť na štyri roky, pričom jedna osoba by mohla funkciu zastávať najviac dve po sebe nasledujúce obdobia. Vyplýva to z novely zákona o Matici slovenskej, ktorú cez pozmeňujúci návrh k legislatíve o odbornom vzdelávaní predložili koaliční poslanci.

Rovnaký režim by sa týkal aj predsedu dozorného výboru. Podľa predkladateľov má zmena podporiť pravidelnú obmenu vedenia a posilniť kontrolné mechanizmy. Návrh obsahuje aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého by sa aktuálne funkčné obdobie predĺžilo o šesť mesiacov.

Vedenie Matice návrh ostro kritizuje ako zásah do jej autonómie a pokus o vylúčenie súčasného predsedu z volieb. Upozorňuje, že návrh predložili bez konzultácie s matičnými orgánmi v piatok, pričom v utorok je plánované hlasovanie.

„Novela opäť zasahuje do matičnej autonómie, keď okrem iného ustanovuje oddialenie riadnych matičných volieb, ktoré sa majú uskutočniť už 8. novembra 2025, v rámci blížiaceho sa Valného zhromaždenia Matice,“ uviedlo vo vyhlásení predsedníctvo.

Zdôraznilo, že Maticu nezaložil štát a jej chod nemajú určovať politické strany.

(tasr, max)

Minúta  |  

India sa stala treťou leteckou veľmocou sveta, predbehla Čínu

India sa po prvý raz dostala pred Čínu v rebríčku globálnych vzdušných síl a stala sa treťou najsilnejšou leteckou mocnosťou sveta, informuje Newsweek s odvolaním sa na Svetový adresár moderných vojenských lietadiel. Pred ňou sa umiestnili len Spojené štáty americké a Rusko.

Rebríček zahŕňa 103 krajín, 129 vojenských leteckých služieb a celkovo viac ako 48-tisíc lietadiel. Významný posun Indie v rebríčku súvisí s modernizáciou jej vzdušných síl, ktorá je súčasťou širšej geopolitickej dynamiky v Ázii. Čína, ktorá dlho držala tretie miesto, klesla na štvrtú priečku.

Spojené štáty si udržiavajú dominantné postavenie s kapacitami prevyšujúcimi kombinované flotily Ruska, Číny, Indie, Južnej Kórey a Japonska. Ich vojenské výdavky predstavujú približne 40 percent svetových obranných rozpočtov.

Údaje sú dôležité najmä preto, že letecká sila zostáva rozhodujúcim faktorom v globálnej vojenskej stratégii.

(max)

Minúta  |  

Štatistický úrad revidoval HDP. Slovensko rástlo pomalšie

Slovenská ekonomika vlani rástla pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. Podľa jesennej revízie Štatistického úradu SR sa rast hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách znížil z 2,1 percenta na 1,9 percenta. Revidovaný objem HDP dosiahol 104,3 miliardy eur, čo je o 114 miliónov menej oproti jarnej revízii.

Úpravy sa týkali aj predchádzajúcich rokov. Rast HDP za rok 2023 sa znížil z 2,2 na 2,1 percenta, no rok 2022 mierne navýšili z 0,4 na 0,5 percenta. Údaje za rok 2021 ostali nezmenené.

Zmeny vyplývajú zo zapracovania finálnych ročných zisťovaní, ktoré spresnili predchádzajúce štvrťročné údaje.

Revízie ovplyvnili aj jednotlivé štvrťroky. V roku 2024 sa medziročný rast HDP znížil vo všetkých kvartáloch okrem druhého. V roku 2023 sa upravila výkonnosť najmä v prvom a štvrtom štvrťroku, pričom najväčšia zmena nastala vo štvrtom kvartáli 2022 - pokles o 0,1 percenta bol prepísaný na rast o 0,2 percenta.

Zníženie rastu sa prejavilo aj v prvom polroku 2025, kde bol v oboch kvartáloch HDP zrevidovaný smerom nadol o 0,1 percentuálneho bodu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Berlín potvrdil záujem o ďalšie F-35, môže si zhoršiť vzťahy s Francúzmi

Nemecko plánuje objednať ďalších pätnásť stíhačiek F-35 od americkej spoločnosti Lockheed Martin, čím rozšíri svoju pôvodnú objednávku 35 kusov. Informáciu potvrdil parlamentný zdroj agentúre Reuters, pričom ide o potvrdenie správy nemeckého magazínu Spiegel.

Predpokladaná cena dodatočných lietadiel je približne 2,5 miliardy eur. Stíhačky F-35 majú v budúcnosti nahradiť zastaranú flotilu 85 strojov Tornado.

Tie doteraz plnili aj citlivú úlohu prepravy amerických jadrových bômb v Nemecku v rámci spoločnej jadrovej stratégie NATO. Práve F-35 sú schopné túto úlohu plnohodnotne prevziať.

Ešte v júli Berlín poprel záujem o ďalších 15 strojov, no rozšírený obranný rozpočet medzičasom otvoril cestu k novým investíciám do výzbroje.

Rozhodnutie môže zhoršiť vzťahy s Francúzskom, s ktorým Nemecko dlhodobo spolupracuje na vývoji európskeho bojového lietadla novej generácie FCAS/SCAF.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Putin si niečo vezme, keďže bojoval, Ukrajina by mala ustúpiť

Donald Trump v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu Fox News opäť naznačil, že nie je ochotný poslať Ukrajine ďalšie zbrane. „Potrebujeme ich aj pre seba,“ vyhlásil prezident Spojených štátov.

Urobil tak krátko po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval, aby Washington vyvinul väčší tlak na Vladimira Putina. Toho označil za silnejšieho ako Hamas.

Podľa webu Independent Trump naznačil, že očakáva, že Ukrajina urobí územné ústupky v akejkoľvek mierovej dohode, ktorú by jeho administratíva potenciálne mohla sprostredkovať medzi Kyjevom a Moskvou. Putin si podľa neho „niečo vezme, lebo Rusi bojovali a získali určité územia“.

Trump sa za ostatné dni osobne stretol v Bielom dome so Zelenským, hovorili aj o územných ústupkoch. O tých predtým údajne diskutoval americký prezident aj s Putinom, ktorý podľa Washington Post načrtol ochotu stiahnuť sa z častí okupovaných oblastí Záporožia a Chersonu, ak Kyjev odovzdá celý Doneck.

Ruský a americký prezident sa majú v najbližšej dobe osobne stretnúť na samite v Budapešti. Termín zatiaľ známy nie je.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.