Na otázky Štandardu odpovedala Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Európska únia prezentuje dohodu s Mercosurom ako obojstrannú výhodu najmä vďaka zrušeniu obmedzujúcich ciel. Naši domáci producenti však majú obavy. Z čoho pochádzajú?
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) je dôrazne proti tejto obchodnej dohode. Vnímame ju ako výrazne rizikovú smerom k európskym producentom potravín a európskym spotrebiteľom. Krajiny zoskupenia Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj) pestujú plodiny a chovajú zvieratá pri oveľa jednoduchších podmienkach ako v EÚ. Týka sa to napríklad množstva prípravkov na ochranu rastlín, dobrých životných podmienok zvierat či nižších pracovných a bezpečnostných noriem, čo Latinskej Amerike umožňuje vyrábať pri nižších nákladoch. Dosah tejto obchodnej dohody pocítia nielen európski producenti potravín, ale aj samotní spotrebitelia, ktorí budú konzumovať potraviny horšej kvality.
Rovnaký názor na dohodu Mercosur sme vyjadrili už v decembri minulého roka po rokovaní agropotravinárskych samospráv krajín V4 vo Vysokých Tatrách. Našou požiadavkou je, aby bolo agropotravinárstvo vyňaté z tejto dohody. Aj preto sme v tomto roku podporili januárový protest v Štrasburgu proti tejto dohode a zároveň sme zorganizovali spolu s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom a Rakúskom vlastný protest na slovensko-českom hraničnom priechode Hodonín – Holíč. Budúcnosť obchodnej spolupráce Európy s tretími krajinami nám vôbec nie je ľahostajná. V rokovaniach na úrovni V4 budeme pokračovať aj naďalej. Nie sme apatickí voči tomu, akú budúcnosť pre európskych spotrebiteľov pripravili úradníci a politici.
EÚ s juhoamerickým združením rokovala viac ako dve desaťročia. Ako je možné, že sa dostali na koniec a európsky sektor sa neozval?
Dohoda ešte nie je definitívne uzavretá, hoci došlo k podpisu medzi krajinami Mercosuru a predsedníčkou Európskej komisie (EK). Na rade sú teraz národné krajiny, ich vlády a parlamenty, Európsky parlament a Rada EÚ. Očakávame intenzívnu diskusiu najmä na úrovni národných vlád. Agropotravinársky sektor sa určite v minulosti ozýval. A veľmi ostro aj v posledných mesiacoch.
Mediálne sme reagovali aj tlačovými besedami a tlačovými správami na túto tému. Protestovali aj samotní európski poľnohospodári, ktorých sme rovnako podporili. Na jeseň minulého roka sme zorganizovali konferenciu s poslancami Európskeho parlamentu za SR, kde sme sa venovali aj téme Mercosur. Túto tému riešia zástupcovia rôznych európskych agropotravinárskych samospráv, napríklad COPA COGECA, ktorej členom je aj SPPK. Takže nie je vôbec pravda, že európski poľnohospodári mlčali.
Podľa vás teda clá predtým chránili náš domáci poľnohospodársky a potravinársky sektor?
Áno, bola to jedna z foriem ochrany európskych spotrebiteľov a európskych výrobcov potravín pred nadmernými dovozmi výrobkov z tretích krajín.
Ktorých komodít sa bude táto dohoda týkať, najmä s ohľadom na Slovensko?
Negatívny dosah očakávame najmä na producentov mäsa – hovädzieho, hydinového –, na producentov cukru, medu a, samozrejme, aj na ďalšie komodity.
Ak očakávate nával týchto komodít na európsky trh, čo by to spôsobilo našim producentom?
Áno, zvýšené množstvo dovážaných komodít (mäso, cukor...) je rizikom, pretože nadmerné dovozy ovplyvnia situáciu na trhu, cenotvorbu a konkurencieschopnosť európskych aj slovenských výrobcov. Práve slovenskí producenti potravín budú najslabším článkom, a to vzhľadom na nízku úroveň podpôr v porovnaní so západoeurópskymi krajinami – najmä v oblasti potravinárstva.
Poľnohospodári a potravinári si budú musieť nájsť aj nové odbytištia, ak chcú naďalej vyrábať a predávať. Nehovoriac o odlišných kvalitatívnych parametroch, pri ktorých sa produkujú európske potraviny v porovnaní s potravinami v krajinách Mercosur, na čo môžu predovšetkým doplatiť spotrebitelia. Mnohé už zakázané látky v EÚ sa v týchto krajinách bežne používajú, a to sa nebavíme len o prípravkoch na ochranu rastlín, ale aj o liečivách pre zvieratá a rastových hormónoch, ktoré tieto látky obsahujú.
Európski producenti čelia významným environmentálnym obmedzeniam, ktorým Južná Amerika nečelí. Nakoľko je to dôvod, prečo dokážu vyrábať lacnejšie a prevalcovať tak našu domácu produkciu?
V EÚ sú oveľa prísnejšie nastavené legislatívne pravidlá na výrobu potravín, chov zvierat a pestovanie plodín. Žiaľ, takúto úroveň nedosahujú pravidlá v tretích krajinách – Mercosur. Tieto krajiny majú nižšie náklady na ľudskú prácu, pestujú a chovajú aj na odlesnených plochách, pri produkcii využívajú antibiotiká v chovoch zvierat, zvýšené množstvo pesticídov, čo im znižuje náklady na produkciu. Preto sú ich produkty lacnejšie, no zároveň menej kvalitné.
Začiatkom roka sa uskutočnilo vo Vysokých Tatrách spomenuté rokovanie agropotravinárskych samospráv krajín V4. Dospeli ste tam na úrovni Vyšehradskej štvorky k spoločnému stanovisku alebo spoločnej taktike?
Áno, dospeli sme k spoločnému odmietnutiu tejto dohody. Poukázali sme na spomínané riziká a vyzvali sme na vyňatie agropotravinárskej kapitoly spod dohody Mercosur.
Vaším cieľom teda bude dohodu zvrátiť? Je to dnes vôbec ešte možné?
Cieľom je vytvoriť takzvanú blokovaciu menšinu časti európskych krajín, vďaka ktorej by to bolo možné. Za Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru požadujeme minimálne vyňatie agropotravinárskej kapitoly spod tejto dohody.
Dôležité zrejme bude angažovanie Poľska, ktoré je väčším a vplyvnejším hráčom ako my. Obavy z prílevu lacných poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky sa u nich stali – na rozdiel od nás – silnejšou politickou témou. Na začiatku poľského predsedníctva EÚ sa vo Varšave konal veľký protest farmárov, na ktorom dali najavo nesúhlas s dovozom agrokomodít z Ukrajiny, poľnohospodárskou politikou EÚ všeobecne, ale aj s Mercosurom. Majú podľa vás Poliaci silu vymôcť si zmeny?
Vždy môže byť nejaká šanca na zmenu, na politické ústupky na základe odborných podkladov a lobingu. To, nakoľko by práve Poliaci mohli byť tou krajinou, je skôr otázkou na samotných zástupcov poľských poľnohospodárov a potravinárov.
Medzi Európskou úniou a Ukrajinou začala minulý týždeň platiť nová obchodná dohoda, ktorá prináša ďalšiu liberalizáciu obchodu a zohľadňuje citlivosť niektorých poľnohospodárskych odvetví. Aký je postoj slovenských poľnohospodárov k tejto dohode?
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa dlhodobo odmietavo vyjadruje na adresu liberalizácie obchodu medzi Úniou a Ukrajinou, no rovnaký odmietavý postoj máme aj voči obchodným dohodám s inými zoskupeniami – ako napríklad Mercosur. Liberalizácia obchodu s Ukrajinou bude mať podľa nás na agropotravinársky sektor SR negatívny vplyv, a to z viacerých dôvodov. Ukrajina je poľnohospodárstva svetová veľmoc, svetová obilnica. Dovozy ukrajinských agrárnych komodít zásadne ovplyvnia cenový vývoj na trhoch, stabilitu trhov a preskupia trhy – Slováci už teraz strácajú svoje tradičné odbytové lokality v EÚ na úkor ukrajinského tovaru a musia si hľadať nových obchodných partnerov, čo je v čase obrovského pretlaku komodít na európskom trhu mimoriadne náročné.
Slovensko je krajina, ktorá má v porovnaní s Ukrajinou slabý výrobný potenciál a konkurencieschopnosť. Ukrajina je susednou krajinou, a tak sa predpokladá ešte väčší tlak vyvážaných ukrajinských komodít práve na našich výrobcov. Náš postoj je preto nemenný – odmietame ďalšiu liberalizáciu obchodu za cenu zničenia vlastného agropotravinárskeho segmentu národného hospodárstva.
V nadväznosti na to Európska komisia zvažuje právne kroky voči Slovensku, Maďarsku a Poľsku za pokračujúce jednostranné zákazy dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Komisia tvrdí, že neexistuje dôvod na ďalšie národné reštrikcie. Do akej miery a ako dlho by sme mali naďalej chrániť našich domácich poľnohospodárov pred dovozom poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny?
V prípade Slovenska ako krajiny s nižšou konkurencieschopnosťou v porovnaní so západoeurópskymi krajinami je nutné dlhodobo ochraňovať domácich agropotravinárov rôznymi formami – napríklad zákazom dovozu agropotravinárskych produktov z Ukrajiny priamo na územie Slovenska. Zároveň rôznymi formami podporných štátnych pomocí, ktoré pomôžu domácim výrobcom lepšie ustáť zmeny na trhu spôsobené obchodnými politikami EÚ voči tretím krajinám vrátane Ukrajiny.
