Spoločnosť

Vo veku 82 rokov zomrel kardinál Dominik Duka

Kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup a politický väzeň, zomrel v noci na utorok vo veku 82 rokov. Na svojej webovej stránke to uviedlo pražské arcibiskupstvo.

Pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka. Foto: Matej Divizna/Getty Images

Publikované: 4. novembra 2025 | 6:37

Autor: Redakcia,

Duka bude pochovaný v arcibiskupskej kaplnke Katedrály sv. Víta. Podľa pražského arcibiskupstva sa pohrebné omše uskutočnia v sobotu 15. novembra o 11. hodine.

Kondolenčná kniha bude k dispozícii od utorkového poludnia o 12.00 na recepcii arcibiskupského paláca. So zosnulým sa bude môcť verejnosť osobne rozlúčiť v Kostole Všetkých svätých na Pražskom hrade dva dni pred pohrebom, teda 13. a 14. novembra, a to od 12.00 do 18.00 h.

Kardinál Duka tento rok v októbri podstúpil akútnu operáciu, po prepustení do domácej starostlivosti bol ale onedlho vo vážnom stave opätovne hospitalizovaný.

Významná osobnosť, zhodli sa premiéri

Za významnú osobnosť nielen cirkvi, ale aj verejného života označil Duku dosluhujúci premiér Petr Fiala. Podľa vlastných slov ho poznal už v 80. rokoch, keď nemohol verejne pôsobiť.

„Vážil som si jeho statočnosť a aktivity v dobe totality a oceňoval som jeho dôležitú úlohu pri obnove cirkvi v demokratickej spoločnosti, ktorú zohrával ako predstaviteľ rádu (dominikánov) alebo aj neskôr v biskupskej službe,“ uviedol Fiala na sociálnej sieti X.

Andrej Babiš, ktorý zostavuje po októbrových voľbách novú českú vládu, označil Duku taktiež na X za veľkú osobnosť a muža pevnej viery, ktorý dlhé roky spoluvytváral duchovný a spoločenský život krajiny.

„Mal som ho veľmi rád a rád som načúval jeho láskavému hlasu. Úprimnú sústrasť jeho blízkym, priateľom a všetkým, pre ktorých bol oporou a inšpiráciou. Česť jeho pamiatke,“ napísal Babiš.

Väzeň bývalého režimu

Dominik Duka sa narodil v apríli 1943 v Hradci Králové ako Jaroslav. Po maturite pracoval v továrni, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Následne strávil dva roky vo vojenskej službe v Trnave na Slovensku.

"Mal som veľké šťastie, že som ako politicky nespoľahlivá osoba chodil napríklad do továrne Kovosmalt, čiže som mal kontakt so všedným robotníckym životom," spomínal na toto obdobie v rozhovore pre iDnes.cz v roku 2018. Počas svojho pobytu na Slovensku sa tiež stretol s množstvom tamojších významných osobností vrátane napríklad spisovateľa Dominika Tatarku, dodal.

Po vojne začal Duka študovať teológiu v Litoměřiciach. Potom bol v januári 1968 prijatý do tajného noviciátu rádu dominikánov a prijal rehoľné meno Dominik. V júni 1970 bol vysvätený za kňaza.

Najprv pôsobil v pohraničných farnostiach, v roku 1975 ale prišiel o vtedy potrebný štátny súhlas. Za svoju činnosť v dominikánskom ráde skončil vo väzení. Stretol sa tam s ďalšími politickými väzňami, napríklad s neskorším prezidentom Václavom Havlom, s Jiřím Dienstbierom a ďalšími chartistami. Po prepustení pracoval až do roku 1989 v plzenskej Škodovke.

Odslúžil aj omšu za Kirka

Po zamatovej revolúcii prednášal biblistiku v Olomouci, stal sa predstaveným dominikánov a v roku 1998 bol pápežom Jánom Pavlom II. menovaný za královohradeckého biskupa. Pražským arcibiskupom bol od roku 2010 a v roku 2012 sa stal kardinálom.

V roku 2022 ho na svätovojtešskom stolci vystriedal Ján Graubner.

Duka bol nositeľom množstva ocenení a vyznamenaní. Tým najvyšším je Rád Bieleho leva I. triedy, ktorým ho v roku 2016 ocenil vtedajší prezident Miloš Zeman.

Aktívny bol aj v posledných mesiacoch, uvádza portál. V apríli 2025 bol súčasťou delegácie, ktorá vo Vatikáne zastupovala Česko na pohrebe pápeža Františka.

V júli toho istého roku kázal na cyrilo-metodskej púti v Nitre na západnom Slovensku, ktorú organizovala vláda premiéra Roberta Fica. Duka počas svojho kázania prosil Slovákov o odpustenie za Čechov, ktorí ich poučujú o demokracii a slobode.

V septembri 2025 zase v pražskom Týnskom chráme odslúžil zádušnú omšu za zavraždeného amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. V minulosti slúžil zádušnú omšu aj za ďalšie známe osobnosti, napríklad za Karla Gotta, Václava Havla či jedného zo svojich predchodcov, kardinála Jozefa Barana.

(idnes, tasr, est)