Gašpar o marení volebnej kampane: Finančná pokuta viac zabolí
Rok väzenia či peňažná pokuta pri ovplyvňovaní volieb zo zahraničia je úprava, ktorá má byť v Trestnom zákone. V koalícii chcú tento nový „Gašparov paragraf“ ešte učesať, vyvoláva totiž výkladové nejasnosti.
Tibor Gašpar. Foto: ČTK/imago stock&people/IMAGO/Profimedia
V každom prípade je viac-menej zrejmé, že sa čoskoro dostane do slovenskej legislatívy. Rokovať sa malo o tejto veci na schôdzi parlamentu už v októbri, napokon z toho zišlo. Témou to bude na poslednom tohtoročnom rokovaní zákonodarcov, ktoré sa začne koncom novembra.
Iniciátormi návrhu sú podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a poslanec Richard Glück (obaja Smer). Podnetom pre nich boli posledné parlamentné voľby, ktoré mali podľa predsedu vlády Roberta Fica ovplyvňovať britské orgány „v prospech PS a v neprospech Smeru“.
Novela Trestného zákona rieši poškodzovanie vojnových pamätníkov, hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok. Poslanec Gašpar však na ústavnoprávnom výbore navrhol, aby sa Trestný zákon doplnil aj o paragraf súvisiaci s volebnou kampaňou.
Ide o paragraf s názvom marenie volebnej kampane a jeho znenie je: „Kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Faktom je, že zákon o volebnej kampani doteraz nepoznal trest odňatia slobody za porušenie niektorého z jeho ustanovení. Hovorí len o priestupkoch, za ktoré možno uložiť finančnú sankciu aj v desiatkach tisíc eur.
Čo hovorí Gašpar
Poslanec Gašpar pripúšťa, že navrhovaný paragraf zmení. „Áno, je to možné. Ešte sa zaoberáme definitívnym znením, lebo sú názory, ktoré hovoria, že je to v poriadku, sú aj názory, že by to bolo potrebné viac precizovať,“ povedal Štandardu.
Ak by podľa jednej z interpretácií napríklad budúci český premiér Andrej Babiš podporil Smer a Robert Fico by si dal takýto podporný status na Facebook, mohol by sa stíhať šéf Smeru.
Gašpar si to však nemyslí, lebo spomínaný paragraf by niečo také nepostihoval. „Ak by sa aj vyjadril nejaký zahraničný subjekt, v tomto prípade Babiš k otázke volieb na Slovensku bez akejkoľvek koordinácie s niekým zo Slovenska, tak ja v tom nevidím naplnenie znaku v spojení s cudzou mocou,“ argumentoval poslanec.
Preukázanie prijatia peňazí a ovplyvnenia volieb
Ak však má financovať iná moc, podľa neho v tomto prípade ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie, nejakú činnosť prostredníctvom ľudí na Slovensku, ktorá má vplývať na voľby a na ich výsledky, dokonca v prospech alebo v neprospech nejakého subjektu, tak to už je iný rozmer konania. To má, ako uviedol Gašpar, táto skutková podstata trestného činu postihovať.
„Nemyslím si však, že ak niekto zdieľa nejaký status zo zahraničia, možno to označiť za spojenie s cudzou mocou,“ priblížil s tým, že by sa malo preukazovať nielen to, či niekto prijal peniaze, ale aj priama súvislosť s vplyvom na výsledky volieb.
Nedávny príklad z Veľkej Británie je podľa neho veľmi dobrý, lebo tam je odkryté všetko. Teda to, že išlo o subjekty na území Slovenska, ktoré podľa ich vysvetlenia mali len vplývať na zvýšenie účasti mladých ľudí vo voľbách a podľa interpretácie investigatívy z Británie, ako podotkol poslanec, mali vplývať na ľudí, „ktorí sú voličmi PS a spôsobom, ktorý viac napĺňa program PS“.
Gašpar poznamenal, že ešte je diskusia o tom, či do znenia predmetného paragrafu nezakomponovať priamo financovanie, lebo to v skutkovej vete nie je.
Skôr podmienka ako rok väzenia
Jednou z dôležitých otázok postihovania marenia kampane je, či je na mieste hrozba až jedného roka väzenia a či skôr neuprednostniť prísnejšie finančné sankcie. Predseda SNS Andrej Danko sa koncom októbra v relácii O päť minút dvanásť v STVR vyjadril, že rok je „málo“.
Gašpar je toho názoru, že sa „dá pracovať“ s nastavením sankcií. „Ten rok väzenia by asi aj tak nikto nedostal. Predpokladám, že by to takmer vždy skončilo s nejakou podmienkou, aspoň súdna prax by bola taká,“ vysvetlil. Podľa neho je možné pri novele Trestného zákona ešte hovoriť aj o otázke finančnej pokuty.
„Financie na sto percent viac zabolia. Môžem potvrdiť, že takého trestu sa ľudia viac boja a dokonca pri alternatívnom treste, ktorý dávajú na súdoch, že buď finančná pokuta, alebo trest na odsedenie, veľa ľudí zvolí odsedenie, než by mali zaplatiť finančnú pokutu,“ dodal poslanec.
Zľava: Robert Fico, Michal Šimečka a Robert Kaliňák. Foto: Martin Baumann/TASR
Opozícia vidí zastrašovanie
Pre opozíciu je zatváranie do väzenia pre porušenie navrhovaného pravidla volebnej kampane neprijateľné. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) povedal, že môže ísť o zasahovanie do slobody prejavu.
Líder PS Michal Šimečka v STVR pred časom tvrdil, že Gašpar vytiahol „hoax“ o britskom zasahovaní do kampane a chce z toho „vytvoriť bič na hocikoho, kto sa mu nebude páčiť“, aby mohol zastrašovať.
Téma britského ovplyvňovania volieb, ktorej sa chytili poslanci Smeru pri trestnej novele, sa objavila v polovici letných prázdnin. Investigatívny portál Declassified UK zistil, že britská vláda financovala zahraničných influencerov za politické aktivity v strednej a východnej Európe vrátane Slovenska.
Britský rezort zahraničia podľa portálu platil influencerov cez agentúru Zinc Network. Uzatvoril s ňou zmluvu za 10 miliónov libier. Koľko z tejto sumy išlo na Slovensko, jasné nie je.
Jedna z finančných čiastok sa predsa objavila. Občianske združenie MEMO 98 podľa portálu Postoj získalo v roku 2023 približne 100-tisíc eur. Od agentúry Zinc Network dostalo 63-tisíc eur na vytvorenie a propagáciu volebnej kalkulačky, ktorá mala voličom pomôcť zorientovať sa v ponuke kandidujúcich strán. Približne 35-tisíc eur občianske združenie prijalo z fondu britského ministerstva zahraničných vecí. Určené boli na kampaň Chcem tu zostať s cieľom mobilizovať mladých ľudí ísť voliť.
