Preskočiť na obsah
  |  

Svetová banka podporila plán USA na obnovu Gazy a vznik Rady mieru

Svetová banka podporuje návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorý navrhuje vytvorenie prechodnej správy v Pásme Gazy – takzvanej Rady mieru – s dvojročným mandátom.

Táto rada by mala na starosti obnovu Gazy, ekonomické programy a riadenie financovania. V liste prezidenta banky Ajaya Bangu americkému veľvyslancovi Mikeovi Waltzovi sa uvádza, že takýto mandát by vytvoril rámec potrebný pre zapojenie banky.

Návrh počíta aj so zriadením špeciálneho fondu, ktorý by bol spravovaný darcami. Obnova Gazy by si podľa nového odhadu mohla vyžiadať až 70 miliárd dolárov.

Rezolúcia, ktorú USA plánujú predložiť do hlasovania v najbližších týždňoch, zároveň počíta aj so zriadením dočasnej medzinárodnej stabilizačnej sily s právom použiť silu.

Spojené štáty tvrdia, že návrh má podporu Egypta, Kataru, Saudskej Arábie, Turecka a Spojených arabských emirátov.

(reuters, mja)

  |  

Vlaky pri Bratislave sa nezrazili čelne a ani sa nevykoľajili

Železničná doprava je v úseku nedeľnej večernej nehody vlakov medzi Pezinkom a Bratislavou obojsmerne uzatvorená. Na mieste budú evakuovať cestujúcich, ktorí budú mať k dispozícii autobusy. Podľa prvotných informácií nedošlo k čelnej zrážke vlakov, rovnako nedošlo ani k vykoľajeniu vlakov.

„Policajti na mieste intenzívne pomáhajú záchranným zložkám a vykonávajú všetky úkony smerujúce k záchrane života a zdravia cestujúcich osôb,“ uviedla Šimková.

Premávku v okolí miesta zrážky vlakov v Pezinku aktuálne riadia a usmerňujú hliadky dopravnej polície. „Vodičov v tejto súvislosti vyzývame k zvýšenej trpezlivosti a ohľaduplnosti a k rešpektovaniu pokynov polície,“ napísali bratislavskí policajti na sociálnej sieti.

Z miesta nehody hlásia viacero zranených ľudí. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) priblížila, že vlak REX 1814 (z Nitry do Bratislavy) sa po výjazde zo stanice Pezinok zrazil s vlakom Ex 620. Traťový a vlakový prevádzkový režim je narušený.

(tasr)

  |  

Žiadna krajina sa neprihlásila do Starmerovej aliancie za čistú energiu

Klimatická aliancia pre čistú energiu, ktorú minulý rok s veľkou pompou spustili Británia a Brazília, zatiaľ nezískala žiadneho nového člena, odhalil denník The Times.

Iniciatíva, ktorú Keir Starmer označil za „opačný OPEC“, mala spájať štáty v oblasti obnoviteľných zdrojov, no podľa vládnych zdrojov utrpela pre nedostatok koordinácie, byrokratickú nejasnosť a paralelný projekt Európskej komisie – Global Energy Transition Forum.

Pokusy o zlúčenie iniciatív s Bruselom zlyhali. Hoci oficiálne je aliancia stále prioritou Londýna, stratila politickú váhu a zmenila sa na technickú platformu bez výrazného vplyvu.

Spojené kráľovstvo tvrdí, že spolupracuje s partnermi ako Kanada, Austrália či Francúzsko na podpore čistých technológií, no najväčší producenti emisií – Čína, USA, India a Rusko – zostávajú mimo.

Kritici, vrátane organizácie Greenpeace, obviňujú Londýn z nedostatočného financovania a diplomatickej slabosti. Varujú, že bez konkrétneho úsilia bude aliancia len marketingovou ilúziou.

(mja)

  |  

Weber: Sýrčania by sa mali vrátiť domov, ale výnimky musia existovať

Manfred Weber, predseda frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente, sa v rozhovore pre denník Bild vyslovil za postupný návrat sýrskych utečencov do vlasti. Zdôraznil, že pomoc má byť dočasná a po skončení vojny by sa mali utečenci vracať domov, aby pomohli s obnovou krajiny.

Upozornil však, že neexistuje univerzálny časový rámec – niektoré oblasti sú stále neobývateľné. Zároveň navrhol výnimky pre tých Sýrčanov, ktorí sa úspešne integrovali a pracujú v kľúčových sektoroch, ako napríklad zdravotníctvo.

Podľa niektorých v CDU/CSU prevláda vnútrostranícke napätie, ktoré odštartoval poslanec Johann Wadephul po návšteve zničených oblastí Sýrie.

Ten upozornil, že v súčasnej situácii je návrat pre mnohých nereálny. Weber, člen bavorskej CSU, tak zvolil vyvážený postoj medzi solidaritou a dôrazom na návratovú politiku.

(tasr, mja)

  |  

Rusi ovládli Uspenivku pri Huljajpole, postupujú aj inde na východe Záporožia

Ruské jednotky zaznamenali výrazný postup na východe Záporožskej oblasti, kde podľa projektu DeepState ovládli dedinu Uspenivka, ležiacu severne od mesta Huljajpole.

Podľa agentúry Unian úspechy zaznamenali aj pri obciach Zlagoda, Solodke a Ochotnyče, ako aj pri Stepovej Novoselivke v Charkovskej oblasti.

Hoci sa pozornosť médií sústreďuje aktuálne najmä na Pokrovsk, podľa analytikov a ukrajinskej armády je najkritickejšia situácia práve vo východných častiach Záporožia a Dnepropetrovska.

Tieto oblasti sú miestom najrýchlejšieho ruského postupu na fronte. Hoci sa tam v októbri odohralo len 16 percent zaznamenaných bojov, až 69 percent územia, ktoré Rusi za ten mesiac obsadili, pripadá práve na tento úsek.

(mja)

  |  

Stoltenberg vysvetlil, prečo NATO neuzavrelo nebo nad Ukrajinou

Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojich pamätiach „On My Watch“ odhalil, prečo Aliancia na začiatku ruskej invázie v roku 2022 odmietla žiadosť Ukrajiny o vytvorenie bezletovej zóny. Zelenskyj ho vtedy telefonicky prosil, aby NATO uzavrelo ukrajinský vzdušný priestor, informuje Ukrajinska Pravda.

Stoltenberg však vysvetlil, že takýto krok by znamenal vojenskú konfrontáciu s Ruskom, pretože by si vyžadoval zničenie ruských protivzdušných systémov v Bielorusku a Rusku.

V prípade, že by NATO zostrelilo ruské lietadlo, išlo by o priamu vojnu Aliancie s Ruskom. Ako dodal vtedajší americký prezident Joe Biden: „Nebudeme riskovať tretiu svetovú vojnu pre Ukrajinu.“ Stoltenberg rozhovor so Zelenským označil za jeden z najťažších momentov vo svojej funkcii.

Pamäti tiež opisujú zákulisie vstupu Fínska a Švédska do NATO a napätie s Tureckom či Trumpove úvahy o vylúčení niektorých krajín z Aliancie.

(mja)