Preskočiť na obsah
  |  

Washington smeruje k dohode, Senát schválil opatrenie na ukončenie shutdownu

Americký Senát v nedeľu schválil opatrenie, ktoré by mohlo ukončiť 40-dňové uzavretie federálnej vlády. Návrh zákona, ktorý teraz smeruje do Snemovne reprezentantov, predlžuje vládne financovanie do 30. januára a obsahuje balík troch celoročných rozpočtových opatrení.

Súčasťou dohody je aj záväzok Senátu hlasovať v decembri o predĺžení dotácií na zdravotné poistenie podľa zákona o dostupnej starostlivosti. Dotácie, ktoré pomáhajú miliónom Američanov s nákladmi na poistenie, mali pôvodne skončiť koncom roka.

„Vyzerá to, že sa blížime ku koncu lockdownu,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome pred hlasovaním.

Opatrenie zakazuje prepúšťanie federálnych zamestnancov do konca januára a zabezpečuje im spätné vyplatenie miezd. Schválenie návrhu je vnímané ako víťazstvo odborov, ktoré bojovali proti plánom na znižovanie počtu zamestnancov.

Zastavenie vlády ochromilo viaceré služby, vrátane leteckej dopravy. Aktuálna uzávera vlády je pritom historicky najdlhšia.

(reuters, max)

  |  

Orbán sa s USA dohodol na vytvorení „finančného štítu“

Ten má chrániť maďarskú ekonomiku a verejné financie, uviedol premiér Viktor Orbán po rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Počas piatkového stretnutia v Bielom dome získal Orbán aj ročnú výnimku z amerických sankcií na ruskú ropu a plyn. Maďarsko sa zároveň zaviazalo nakúpiť skvapalnený zemný plyn z USA v hodnote približne 600 miliónov dolárov.

Orbán vysvetlil, že ak by Maďarsko alebo jeho finančný systém čelili vonkajším útokom, Spojené štáty prisľúbili ochranu finančnej stability krajiny.

Hoci premiér nešpecifikoval podrobnosti dohody, zdôraznil, že „Maďarsko už nebude mať problémy s financovaním“. Orbán, ktorý je dlhoročným spojencom Trumpa a častým kritikom EÚ, čelí podľa Reuters pred blížiacimi sa voľbami stagnujúcej ekonomike a napätým vzťahom s Bruselom.

Forint sa však tento rok posilňuje najviac spomedzi mien strednej Európy, podporený najvyššou základnou úrokovou sadzbou v EÚ.

(reuters, est)

  |  

Svetová banka podporila plán USA na obnovu Gazy a vznik Rady mieru

Svetová banka podporuje návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorý navrhuje vytvorenie prechodnej správy v Pásme Gazy – takzvanej Rady mieru – s dvojročným mandátom.

Táto rada by mala na starosti obnovu Gazy, ekonomické programy a riadenie financovania. V liste prezidenta banky Ajaya Bangu americkému veľvyslancovi Mikeovi Waltzovi sa uvádza, že takýto mandát by vytvoril rámec potrebný pre zapojenie banky.

Návrh počíta aj so zriadením špeciálneho fondu, ktorý by bol spravovaný darcami. Obnova Gazy by si podľa nového odhadu mohla vyžiadať až 70 miliárd dolárov.

Rezolúcia, ktorú USA plánujú predložiť do hlasovania v najbližších týždňoch, zároveň počíta aj so zriadením dočasnej medzinárodnej stabilizačnej sily s právom použiť silu.

Spojené štáty tvrdia, že návrh má podporu Egypta, Kataru, Saudskej Arábie, Turecka a Spojených arabských emirátov.

(reuters, mja)

  |  

Vlaky pri Bratislave sa nezrazili čelne a ani sa nevykoľajili

Železničná doprava je v úseku nedeľnej večernej nehody vlakov medzi Pezinkom a Bratislavou obojsmerne uzatvorená. Na mieste budú evakuovať cestujúcich, ktorí budú mať k dispozícii autobusy. Podľa prvotných informácií nedošlo k čelnej zrážke vlakov, rovnako nedošlo ani k vykoľajeniu vlakov.

„Policajti na mieste intenzívne pomáhajú záchranným zložkám a vykonávajú všetky úkony smerujúce k záchrane života a zdravia cestujúcich osôb,“ uviedla Šimková.

Premávku v okolí miesta zrážky vlakov v Pezinku aktuálne riadia a usmerňujú hliadky dopravnej polície. „Vodičov v tejto súvislosti vyzývame k zvýšenej trpezlivosti a ohľaduplnosti a k rešpektovaniu pokynov polície,“ napísali bratislavskí policajti na sociálnej sieti.

Z miesta nehody hlásia viacero zranených ľudí. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) priblížila, že vlak REX 1814 (z Nitry do Bratislavy) sa po výjazde zo stanice Pezinok zrazil s vlakom Ex 620. Traťový a vlakový prevádzkový režim je narušený.

(tasr)

  |  

Žiadna krajina sa neprihlásila do Starmerovej aliancie za čistú energiu

Klimatická aliancia pre čistú energiu, ktorú minulý rok s veľkou pompou spustili Británia a Brazília, zatiaľ nezískala žiadneho nového člena, odhalil denník The Times.

Iniciatíva, ktorú Keir Starmer označil za „opačný OPEC“, mala spájať štáty v oblasti obnoviteľných zdrojov, no podľa vládnych zdrojov utrpela pre nedostatok koordinácie, byrokratickú nejasnosť a paralelný projekt Európskej komisie – Global Energy Transition Forum.

Pokusy o zlúčenie iniciatív s Bruselom zlyhali. Hoci oficiálne je aliancia stále prioritou Londýna, stratila politickú váhu a zmenila sa na technickú platformu bez výrazného vplyvu.

Spojené kráľovstvo tvrdí, že spolupracuje s partnermi ako Kanada, Austrália či Francúzsko na podpore čistých technológií, no najväčší producenti emisií – Čína, USA, India a Rusko – zostávajú mimo.

Kritici, vrátane organizácie Greenpeace, obviňujú Londýn z nedostatočného financovania a diplomatickej slabosti. Varujú, že bez konkrétneho úsilia bude aliancia len marketingovou ilúziou.

(mja)

  |  

Weber: Sýrčania by sa mali vrátiť domov, ale výnimky musia existovať

Manfred Weber, predseda frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente, sa v rozhovore pre denník Bild vyslovil za postupný návrat sýrskych utečencov do vlasti. Zdôraznil, že pomoc má byť dočasná a po skončení vojny by sa mali utečenci vracať domov, aby pomohli s obnovou krajiny.

Upozornil však, že neexistuje univerzálny časový rámec – niektoré oblasti sú stále neobývateľné. Zároveň navrhol výnimky pre tých Sýrčanov, ktorí sa úspešne integrovali a pracujú v kľúčových sektoroch, ako napríklad zdravotníctvo.

Podľa niektorých v CDU/CSU prevláda vnútrostranícke napätie, ktoré odštartoval poslanec Johann Wadephul po návšteve zničených oblastí Sýrie.

Ten upozornil, že v súčasnej situácii je návrat pre mnohých nereálny. Weber, člen bavorskej CSU, tak zvolil vyvážený postoj medzi solidaritou a dôrazom na návratovú politiku.

(tasr, mja)