Preskočiť na obsah
Minúta  |  

D1 smerom do Bratislavy zablokovala nehoda troch vozidiel

Na diaľnici D1 na vjazde do Bratislavy zo Senca sa na 17. kilometri zrazili tri autá. Následky nehody stále odstraňujú. Vodiči sa v kolóne zdržia skoro tri hodiny. Informovala o tom Zelená vlna STVR na sociálnej sieti.

„Smer do Bratislavy má blokovaný ľavý a stredný pruh. V smere do Senca je blokovaný ľavý pruh. V smere do Bratislavy po D1 má kolóna asi 17 kilometrov a zdržíte sa skoro tri hodiny,“ priblížil dopravný servis.

Na obchádzke po starej Seneckej ceste sa stojí asi hodinu. Na vjazde do Bratislavy po diaľnici D2 od Stupavy hlásia zdržanie viac ako desať minút.

S hodinovou kolónou treba počítať aj na trase z obce Chorvátsky Grob do Bratislavy a z Pezinka do Bratislavy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Francúzske rybárske siete slúžia ako štít proti ruským dronom

Francúzski rybári z Bretónska nachádzajú nové využitie pre vyradené hlbokomorské rybárske siete - posielajú ich na Ukrajinu ako ochranu proti ruským dronom. Dobrovoľnícka organizácia Kernic Solidarités odoslala zatiaľ dve zásielky sietí s celkovou dĺžkou 280 kilometrov.

Silné siete z konských vlasov sa osvedčili ako efektívna bariéra, vrtule útočných dronov sa totiž do nich zapletú podobne ako muchy do pavučiny.

Životnosť hlbokomorskej siete je 12 až 24 mesiacov, po ktorých sa opotrebuje a nedá sa opraviť.

Ukrajinské sily ich používajú na zakrytie zákopov, vozidiel či na budovanie tunelov pozdĺž frontovej línie. Dronová vojna sa stala kľúčovým prvkom konfliktu a Ukrajina denne čelí stovkám týchto útokov. Aj švédski a dánski rybári prispeli stovkami ton sietí.

Prezident spomínanej organizácie Gérard Le Duff podotkol, že recyklácia sietí je čoraz ťažšia, a ak môžu zachrániť životy, ich použitie na Ukrajine dáva zmysel. Aj keď už nemajú financie na ďalšie dodávky, dúfa, že si Ukrajinci prídu po siete sami.

(max)

Minúta  |  

Rozpočtu hrozilo zamietnutie, Komisia netaraz ustúpila parlamentu

Európska komisia navrhla zmeny v návrhu viacročného rozpočtu Európskej únie na obdobie 2028 - 2034 v hodnote 1,8 bilióna eur. Chce tak predísť jeho odmietnutiu zo strany Európskeho parlamentu.

Zmeny reagujú na tlak štyroch hlavných politických skupín europarlamentu, a to Európskej ľudovej strany, Socialistov a demokratov, Obnovme Európu a Zelených/Európskej slobodnej aliancie.

Komisia v návrhu pristúpila na väčšiu spoluúčasť regiónov, väčšie zapojenie europarlamentu do rozhodovania o financiách a možné záruky pre poľnohospodársky sektor.

Správy o ústupkoch prišli tesne pred pondelkovým virtuálnym stretnutím predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej, predsedníčky Európkseho parlamentu Roberty Metsolovej a dánskej premiérky Mette Frederiksenovej, ktorej krajina predsedá Rade EÚ.

Napriek tomu sa očakáva následný postoj národných vlád, ktoré všeobecne odmietajú úpravy v prospech europarlamentu v tejto fáze prípravy rozpočtu. Rozpočet musí schváliť ešte Rada Európskej únie a definitívne slovo má Parlament.

(tasr, politico, dpa, max)

Minúta  |  

Letový kolaps v USA pokračuje, minister varuje pred Dňom vďakyvzdania

Spojené štáty čelia vážnemu narušeniu leteckej dopravy v dôsledku rekordného 40-dňového zastavenia činnosti federálnej vlády, ktoré spôsobilo masívny nedostatok riadiacich letovej prevádzky. V nedeľu preto museli zrušiť viac ako 2 800 letov a meškalo viac ako 10-tisíc letov.

Išlo tak o najhorší deň od začiatku rekordne dlho trvajúcej uzávery vlády. Minister dopravy Sean Duffy varoval, že situácia sa môže ešte zhoršiť pred Dňom vďakyvzdania 27. novembra.

Federálny úrad pre letectvo nariadil zníženie počtu letov na 40 letiskách a plánuje ďalšie obmedzenia - až do desať percent denne. Letecké spoločnosti, vrátane United Airlines a American Airlines, už hlásia plánované zrušenia letov na nasledujúce dni.

Duffy varoval, že tisíce letov môžu byť ohrozené, ak sa kontrolóri nezačnú vracať do práce. Od začiatku shutdownu odišlo do dôchodku niekoľkonásobne viac kontrolórov než zvyčajne.

Situácia môže mať vážne dôsledky aj na ekonomiku. Odhadovaný denný vplyv sa pohybuje medzi 285 až 580 miliónmi dolárov.

Senát už prijal opatrenie na „znovuotvorenie“ vlády, no jeho prijatie v Snemovni reprezentantov a podpis prezidenta ešte čakajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sarkozy žiada o prepustenie, pred mesiacom ho uznali vinným zo sprisahania

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa v pondelok pokúsi zabojovať o prepustenie z väzenia počas odvolacieho konania v Paríži. Od októbra si odpykáva päťročný trest za sprisahanie s cieľom získať peniaze na svoju prezidentskú kampaň v roku 2007 od vtedajšieho líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího.

Zo sprisahania ho uznal sudca vinným a nariadil mu okamžitý výkon trestu pre „mimoriadnu závažnosť“ skutku, no oslobodil od ďalších obvinení vrátane korupcie a nelegálneho financovania kampane.

Advokát obvineného tvrdí, že neexistuje dôvod na predbežnú väzbu, keďže exprezident vždy spolupracoval. Ak mu súd vyhovie, Sarkozyho môžu prepusiť spoza mreží pod podmienkou nosenia elektronického štítku, zloženia kaucie alebo pravidelného hlásenia sa úradom.

Sarkozy čelí viacerým súdnym kauzám. Vlani bol právoplatne odsúdený za korupciu a nariadil mu rok nosiť elektronický náramok. V inom prípade o nelegálnom financovaní kampane z roku 2012 sa rozhodnutie najvyššieho súdu očakáva tento mesiac.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ankara chce evakuovať stovky civilistov z Gazy, ktorí uviazli v tuneloch

Turecko pracuje na zabezpečení bezpečného prechodu približne 200 civilistov uväznených v tuneloch v Gaze po tom, čo pomohlo s návratom zosnulého izraelského vojaka, ktorý tam zahynul pred viac ako desiatimi rokmi.

Palestínska militantná skupina Hamas predtým vyhlásila, že bojovníci ukrytí v izraelskom území Rafah sa Izraelu nevzdajú a vyzvala mediátorov, aby našli riešenie krízy, ktorá ohrozuje mesiac trvajúce prímerie.

Izrael v nedeľu samostatne oznámil, že po odovzdaní Červeným krížom dostal pozostatky Hadara Goldina, vojenského dôstojníka zabitého pri útoku v Gaze počas vojny medzi Izraelom a Hamasom v roku 2014.

Turecko podľa vysokého predstaviteľa „úspešne uľahčilo návrat pozostatkov Hadara Goldina do Izraela po 11 rokoch“ po „intenzívnom úsilí odrážajúcom jasný záväzok Hamasu k prímeriu“.

Práve krajina polmesiaca bola signatárom dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom z minulého mesiaca, ktorú podporil americký prezident Donald Trump. Má úzke väzby s palestínskou skupinou a ostro kritizovala izraelskú vojenskú kampaň v Gaze.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.