Preskočiť na obsah
  |  

Brusel zvažuje, ako využiť ruské aktíva na reparačnú pôžičku pre Ukrajinu

Ministri financií EÚ budú vo štvrtok v Bruseli diskutovať o návrhoch Európskej komisie, ako využiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine, no zatiaľ bez konkrétnych rozhodnutí.

Komisia plánuje vytvoriť takzvanú reparačnú pôžičku pre Kyjev vo výške 140 miliárd eur, ktorú by Ukrajina splácala len v prípade, že Rusko uhradí vojnové reparácie.

Podľa dostupných informácií má Brusel dve hlavné možnosti – buď aktíva vyvlastní, alebo si vezme spoločnú pôžičku na finančných trhoch, ktorú by postupne splácali členské štáty. Aktuálne sa využívajú len výnosy zo zmrazeného majetku.

Diskusia na novembrovom zasadnutí Ecofinu má predbežný charakter a rozhodnutie sa očakáva až na decembrovom samite.

Komisia tvrdí, že navrhované opatrenia nepredstavujú priame zhabanie ruského majetku. Návrhy však narážajú na rôzne právne a politické prekážky medzi členskými štátmi.

(tasr, mja)

  |  

Nemecko hľadá spôsob, ako bude fungovať vojenská služba

V Bundestagu dnes rokuje parlamentný výbor pre obranu o budúcnosti vojenskej služby, informuje Tagesschau. Poslanci si na vypočutie pozvali odborníkov z armádneho a verejného sektora, ktorí majú prispieť k finalizácii návrhu zákona. Diskusia má pomôcť prekonať dlhodobé rozpory medzi koaličnými partnermi.

Medzi pozvanými sú generálny inšpektor Bundeswehru Carsten Breuer, šéf Združenia Bundeswehru André Wüstner, historik Sönke Neitzel a zástupca študentov Quentin Gärtner. Kabinet návrh už predložil parlamentu, no viaceré body zostávajú sporné.

Zákon predpokladá dobrovoľný vstup do služby a cieľ zvýšiť počet aktívnych vojakov zo 182-tisíc na 260-tisíc. Vláda rokuje aj o spôsobe výberu brancov – jednou z možností je lotéria či plošná lekárska prehliadka mladých mužov.

Po vypočutí odborníkov sa má vo štvrtok stretnúť koaličný výbor, ktorý má dotiahnuť konečné znenie návrhu. Zákon o vojenskej službe má začať platiť od 1. januára 2026.

(sie)

  |  

Orbán: Výsledky prieskumov ukazujú Fidesz-KDNP na čele takmer vždy

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán uviedol, že len výnimočne videl prieskum, v ktorom by vládny blok Fidesz-KDNP nebol na čele, informuje server hvg.hu. Napríklad v roku 2021, keď sa ľavicová opozícia spojila, strana Fidesz-KDNP „stratila“ prvenstvo len o vlások.​

Orbán reagoval na otázky týkajúce sa interných prieskumov, v ktorých by mohla mimoparlamentná strana TISZA viesť. Premiér zdôraznil, že nikdy nedostal nepravdivé údaje z interných prieskumov a že výsledky potvrdzujú výrazný náskok vládnych strán.

Napriek tomu nezávislé inštitúty, ako sú Medián, Publicus, 21 Research Center, Republikon či Závecz Research, v uplynulých mesiacoch namerali strane TISZA stabilný a sebavedomý náskok, ktorý v niektorých prípadoch dosahuje až 13 percent.​

Orbán pritom kritizuje opozičné prieskumy a zdôrazňuje význam mobilizácie svojho pravicového voličského tábora v predvolebnom období.

(sie)

  |  

Šéf dozornej rady BBC sa ospravedlnil za chybu pri úprave prejavu Trumpa

Predseda dozornej rady BBC Samir Shah sa ospravedlnil za „chybu úsudku“ pri úprave prejavu amerického prezidenta Donalda Trumpa v dokumente Panorama. Incident vyústil do rezignácie riaditeľa BBC Tima Davieho a šéfky spravodajstva Deborah Turnessvej.​

BBC po prezretí natočeného materiálu priznáva, že mali jasnejšie komunikovať, aké úpravy na pôvodnom prejave vykonali. Shah v liste britským zákonodarcom zdôraznil, že BBC musí vždy presadzovať nestrannosť a je odhodlaná urobiť všetko pre obnovu dôvery verejnosti.​

Škandál sa týkal zostrihu prejavu Trumpa zo 6. januára 2021, ktorý v dokumente vytváral dojem, že Trump vyzýval na násilné protesty, čo podľa interného úniku nebolo pravdou. V skutočnosti časti prejavu vystrihli a poskladali tak, aby vytvorili zavádzajúci dojem.

(reuters, sie)​

  |  

Polícia nevidí dôvod na začatie trestného stíhania v prípade podnetu od Kotlára

Polícia nenašla dôvod na začatie trestného stíhania v súvislosti s podnetom splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Podnet sa týkal mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek. Dodal, že uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Vyšetrovací tím COVID vydal 16. októbra 2025 uznesenie podľa Trestného poriadku, podľa ktorého, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania, orgán činný v trestnom konaní vec odmietne.

Kotlár ešte v marci odovzdal generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi znalecký posudok k analýze mRNA vakcín používaných počas pandémie. Tvrdil, že testované šarže môžu meniť ľudskú DNA a spôsobovať choroby. Slovenská akadémia vied tieto tvrdenia nepotvrdila a uviedla, že riziká, na ktoré posudok upozorňoval, sa nepreukázali.

(tasr, sie)

  |  

ZSSK očakáva obnovu prevádzky oboch koľají po nehode v najbližších dňoch

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) očakáva úplné obnovenie prevádzky oboch koľají v úseku pri Pezinku v priebehu niekoľkých dní.

Vlaky prechádzajú po jednej koľaji, ktorú sprístupnili v nedeľu večer, rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu. ZSSK informovala, že z tohto dôvodu dochádza k meškaniam približne do 30 minút.

Spoločnosť dočasne zrušila niektoré regionálne spoje medzi Trnavou a Bratislavou a nahradila ich expresnými vlakmi, ktoré zastavujú aj v staniciach osobných vlakov.

V oboch vlakoch sa podľa predbežných údajov nachádzalo 1 020 cestujúcich. Železničná spoločnosť Slovensko údaje spresní po synchronizácii záznamov z prístrojov vlakvedúcich. Vyšetrovanie nehody vedie polícia spolu so železnicami a ministerstvom dopravy.

K zrážke vlakov Ex 620 a REX 1814 došlo v nedeľu večer, pri udalosti utrpelo zranenia 79 ľudí. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) uviedol, že všetci pacienti sú mimo ohrozenia života.

(tasr, sie)