Preskočiť na obsah
  |  

Riaditeľka popradskej školy nepodala na študenta trestné oznámenie

Riaditeľka Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade Mária Vojtaššáková sa vyjadrila k incidentu, ktorý sa odohral pred školou 7. novembra a vyvolal silnú spoločenskú odozvu.

Zdôraznila, že jej kroky v súvislosti s vulgárnym nápisom pred školou boli motivované zodpovednosťou a ochranou bezpečia, nie politickými postojmi či trestným úmyslom.

Až dodatočne zistila, že išlo o žiaka školy Michala s prezývkou „Muro“, no trestné oznámenie nepodala. Zároveň sa dištancovala od akejkoľvek politickej ideológie a vyzdvihla zrelý a kultivovaný postoj ostatných žiakov.

Diskusia s predsedom vlády bola podľa nej vopred oznámená, nepovinná a zabezpečené bolo aj alternatívne vyučovanie. Riaditeľka zároveň apeluje na dôležitosť rešpektu, slušnej komunikácie a hodnotového vedenia mladých ľudí.

Poďakovala sa všetkým, ktorí vyjadrili podporu škole a zdôraznila, že jej jedinou lojalitou je výchova a vzdelávanie detí.

(mja)

  |  

Europarlament hrozí vetom rozpočtu. Von der Leyenová ponúka ústupky

Európska komisia čelí rastúcemu napätiu okolo návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034, ktorý europoslanci ostro kritizujú.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa na stretnutí s europarlamentom a dánskou premiérkou snažila ponúknuť kompromisy – napríklad zvýšenie podpory pre poľnohospodárov či cieľ, aby aspoň 10 percent národných rozpočtov smerovalo do vidieka.

Europoslancom i farmárom sa však nepáči najmä plán zlúčiť regionálne a poľnohospodárske fondy pod správu národných vlád.

Štyri hlavné politické frakcie už pohrozili, že rozpočet v tejto podobe neschvália. Komisia tvrdí, že návrh prináša 300 miliárd eur pre agrosektor a vyčleňuje priestor pre väčší regionálny vplyv.

Návrh počíta s celkovým objemom financií takmer dva bilióny eur, čo je o približne 700 miliárd viac než v predchádzajúcom období. Diskusia v europarlamente je naplánovaná na budúci týždeň.

(tasr, mja)

  |  

Brusel zvažuje, ako využiť ruské aktíva na reparačnú pôžičku pre Ukrajinu

Ministri financií EÚ budú vo štvrtok v Bruseli diskutovať o návrhoch Európskej komisie, ako využiť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine, no zatiaľ bez konkrétnych rozhodnutí.

Komisia plánuje vytvoriť takzvanú reparačnú pôžičku pre Kyjev vo výške 140 miliárd eur, ktorú by Ukrajina splácala len v prípade, že Rusko uhradí vojnové reparácie.

Podľa dostupných informácií má Brusel dve hlavné možnosti – buď aktíva vyvlastní, alebo si vezme spoločnú pôžičku na finančných trhoch, ktorú by postupne splácali členské štáty. Aktuálne sa využívajú len výnosy zo zmrazeného majetku.

Diskusia na novembrovom zasadnutí Ecofinu má predbežný charakter a rozhodnutie sa očakáva až na decembrovom samite.

Komisia tvrdí, že navrhované opatrenia nepredstavujú priame zhabanie ruského majetku. Návrhy však narážajú na rôzne právne a politické prekážky medzi členskými štátmi.

(tasr, mja)

  |  

Nemecko hľadá spôsob, ako bude fungovať vojenská služba

V Bundestagu dnes rokuje parlamentný výbor pre obranu o budúcnosti vojenskej služby, informuje Tagesschau. Poslanci si na vypočutie pozvali odborníkov z armádneho a verejného sektora, ktorí majú prispieť k finalizácii návrhu zákona. Diskusia má pomôcť prekonať dlhodobé rozpory medzi koaličnými partnermi.

Medzi pozvanými sú generálny inšpektor Bundeswehru Carsten Breuer, šéf Združenia Bundeswehru André Wüstner, historik Sönke Neitzel a zástupca študentov Quentin Gärtner. Kabinet návrh už predložil parlamentu, no viaceré body zostávajú sporné.

Zákon predpokladá dobrovoľný vstup do služby a cieľ zvýšiť počet aktívnych vojakov zo 182-tisíc na 260-tisíc. Vláda rokuje aj o spôsobe výberu brancov – jednou z možností je lotéria či plošná lekárska prehliadka mladých mužov.

Po vypočutí odborníkov sa má vo štvrtok stretnúť koaličný výbor, ktorý má dotiahnuť konečné znenie návrhu. Zákon o vojenskej službe má začať platiť od 1. januára 2026.

(sie)

  |  

Orbán: Výsledky prieskumov ukazujú Fidesz-KDNP na čele takmer vždy

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán uviedol, že len výnimočne videl prieskum, v ktorom by vládny blok Fidesz-KDNP nebol na čele, informuje server hvg.hu. Napríklad v roku 2021, keď sa ľavicová opozícia spojila, strana Fidesz-KDNP „stratila“ prvenstvo len o vlások.​

Orbán reagoval na otázky týkajúce sa interných prieskumov, v ktorých by mohla mimoparlamentná strana TISZA viesť. Premiér zdôraznil, že nikdy nedostal nepravdivé údaje z interných prieskumov a že výsledky potvrdzujú výrazný náskok vládnych strán.

Napriek tomu nezávislé inštitúty, ako sú Medián, Publicus, 21 Research Center, Republikon či Závecz Research, v uplynulých mesiacoch namerali strane TISZA stabilný a sebavedomý náskok, ktorý v niektorých prípadoch dosahuje až 13 percent.​

Orbán pritom kritizuje opozičné prieskumy a zdôrazňuje význam mobilizácie svojho pravicového voličského tábora v predvolebnom období.

(sie)

  |  

Šéf dozornej rady BBC sa ospravedlnil za chybu pri úprave prejavu Trumpa

Predseda dozornej rady BBC Samir Shah sa ospravedlnil za „chybu úsudku“ pri úprave prejavu amerického prezidenta Donalda Trumpa v dokumente Panorama. Incident vyústil do rezignácie riaditeľa BBC Tima Davieho a šéfky spravodajstva Deborah Turnessvej.​

BBC po prezretí natočeného materiálu priznáva, že mali jasnejšie komunikovať, aké úpravy na pôvodnom prejave vykonali. Shah v liste britským zákonodarcom zdôraznil, že BBC musí vždy presadzovať nestrannosť a je odhodlaná urobiť všetko pre obnovu dôvery verejnosti.​

Škandál sa týkal zostrihu prejavu Trumpa zo 6. januára 2021, ktorý v dokumente vytváral dojem, že Trump vyzýval na násilné protesty, čo podľa interného úniku nebolo pravdou. V skutočnosti časti prejavu vystrihli a poskladali tak, aby vytvorili zavádzajúci dojem.

(reuters, sie)​